Medzi sladkou a štipľavou
Text: Florian Holzer Foto: Luzia Ellert
To je z viacerých hľadísk neuspokojivé, prinajmenšom pre tých niekoľkých nadšencov horčice, ktorí si toto štipľavé korenie zvolili za svoje náboženstvo, pretože horčica má nielen tisícročnú tradíciu, ale aj neprehliadnuteľnú rozmanitosť a v neposlednom rade aj celý rad nepopierateľných zdravotných aspektov, ktoré napokon ako argumenty stále fungujú. Ale k histórii: Používanie horčičného semena, ako aj pôvod slova horčica (Senf), by mali siahať do starej Indie, ako vysvetľuje Hanjo Seißler vo svojej knihe „Senf, das Kochbuch“ (Hädecke). Že si horčicu cenili aj starí Gréci, dokazuje citát Theophrasta: „Horčica slúži na posilnenie a povzbudenie orgánov alebo na obohatenie mdlej stravy.“ Apicius a neskôr Plínius uvádzali horčičné semeno stále znova ako súčasť korenistých omáčok. V priebehu stredoveku sa horčičné semeno – rastlina je mimoriadne nenáročná, darí sa jej na najchudobnejších pôdach a rada slúži aj na zmiernenie erózie – rozšírilo po celej Európe. Aj vo Francúzsku, v burgundskom Dijone, začalo remeslo výrobcov horčice rýchlo prekvitať, v roku 1634 bolo mestu dokonca udelené výhradné právo vyrábať horčicu. To, čo robilo dijonskú horčicu už vtedy takou výnimočnou, bol fakt, že horčičné zrná sa – ako bolo inak zvykom – nemiešali s octom, ale že sa na to používal mušt z nezrelých hrozien – „mustum ardens“, horiaci mušt, sa rýchlo zmenil na „moutarde“, na „mustard“ a na „Mostrich“. Ako dôležitá bola a je Francúzom horčica, dokazuje aj často citovaná anekdota, že pápež Ján XXII. v Avignone nechal pre svojho synovca vymyslieť titul „Premier Moutardier du Pape“ a že kvalita dijonskej horčice podlieha od roku 1937 štátnej kontrole.
V Rakúsku je to v každom prípade trochu inak. Aj keď ročný odbyt približne 4 miliónov kg len v maloobchode s potravinami nie je práve skromne dimenzovaný, ide pritom z najväčšej časti o takzvanú estragonovú horčicu, vysvetľuje Matthias Krätschmer z Mautner Markhof. Asi polovica v Rakúsku skonzumovanej horčice pochádza od Mautner Markhof a pri vymenovaní všetkých výrobcov horčice v krajine si pohodlne vystačíte s dvoma rukami. Rast trhu s horčicou v Rakúsku je pomalý, ale stály, tvrdí Krätschmer, počet výrobcov sa však pomaly, ale isto znižuje, napríklad horčičný mlyn Karl zo St. Johann v Tirolsku pred časom ukončil výrobu.
Čo však v Rakúsku predovšetkým chýba, sú malé horčičné mlyny s ich nanajvýš individuálnou, remeselnou horčicou, ktorou by sa gurmáni mohli nadchnúť. Menšie podniky z Viedne, Spak so svojou značkou horčice Albatros a Ramsa-Wolf so svojou legendárnou štipľavou horčicou „Englisch Spezial“, už remeselnú dimenziu dávno opustili a navyše sa obmedzujú na stanovený štandardný segment, ktorý nie je nevyhnutne gurmánsky kompatibilný; Spitz a Haas obsluhujú zvyčajný obchodný kanál, hoci s takzvanou „špeciálnou horčicou“ sú celkom pripravení preskúmavať niky, tak napríklad Haas ponúka pod svojou značkou špeciálnej horčice „Dr. Schweitzer“ horčicu zo vzácneho indického horčičného semena Sarepta. Nádej vzbudzuje vývoj produktov a kvality v klagenfurtskom horčičnom mlyne Wenger, ktorý síce samozrejme uvádza na trh aj estragonovú a kremžskú horčicu, ale práve aj regionálne varianty ako Kirchtagssenf (horčica na hodové slávnosti), anglickú horčicu s pekným obalom a výrazným dávkovaním čili alebo „moderné“ variácie ako horčicu s mletými orechmi a bielymi hľuzovkami – v slepej degustácii síce bez šance, samo osebe však nie nezaujímavé.
Takisto zakaždým zaujímavé sú produkty jediného rakúskeho horčičného mlyna, ktorý explicitne koketuje s gurmánskou úrovňou, Lustenauer Senf z Vorarlberska, kde totiž nielenže premýšľajú o marketingu a nikách, ale zamýšľajú sa aj nad zvýšením kvality a diferenciáciou pri horčičnom semene, pri použitom octe, ako aj pri všetkých ostatných prísadách. Zo spolupráce s viedenským výrobcom octu Erwinom Gegenbauerom vznikli dva nanajvýš zaujímavé varianty: mimoriadne zrnitá a delikátna „portugalská horčica“ (Portugieser-Senf) s octom neskorého zberu z odrody Modrý Portugal, ktorá sa medzi dobrými horčicami sveta nemusí v žiadnom prípade skrývať; a ako rakúska odpoveď na obľúbenú figovú horčicu Talianska originálny variant so sušenými slivkami, ktorý pri degustácii A la Carte – hoci je to vlastne kategória sama o sebe – obstál senzačne.
Pre seba objavil horčicu aj Andreas Fischerauer, ktorý sa asi desať rokov v Pischelsdorfe vo východnom Štajersku zaoberá výrobou a predajom octu. Vlani v auguste vyrobil prvýkrát svoju horčicu z tekvicových jadierok, „pretože to bol šialený nápad“, medzitým pribudla aj čili horčica. Fischerauer v súčasnosti vyrába, respektíve necháva vyrábať približne štyri tony ročne, pretože hotovú zamiešanú horčičnú kašu necháva previezť do spriateleného podniku v Düsseldorfe, kde sa jeho horčica potom melie v rámci práce v mzde, „pretože v Rakúsku to nie je uskutočniteľné“. Pritom horčica sa preňho stáva čoraz dôležitejšou, hovorí Fischerauer, a už sa pohráva s myšlienkou na vlastné zariadenie – svoje octové centrum nedávno uviedol na japonský štandard potravín.
Otázkou zostáva, ako zaujímavá môže byť horčica pre labužníkov? Má pasta skutočné gurmánske kvality, alebo ide pri túžbe po špeciálnej, jedinečnej, výnimočnej horčici len o dekadentnú koketériu? Vôbec nie, úspech a enormná vážnosť malých, tradične pracujúcich horčičných mlynov, ako sú mlyny Guida Breuera v Monschau pri rieke Mosela alebo malebný obchod s horčicou s vlastnou výrobou Tierenteyn-Verlent na Groentenmarkt v belgickom Gente, ktorých horčicové špeciality majú priam kultový status, predsa len poukazujú na určité možnosti. Okrem toho, že aj káva a čokoláda boli kedysi odpísané ako beznádejne všedné, kým niekto nespoznal gurmánsky potenciál týchto produktov. A pri horčici by to bolo celkom rovnako mysliteľné, pretože horčičné semeno na jednom mieste určite prináša lepšie kvality, aromatickejšie horčičné oleje a komplexnejšiu chuť než na iných. (Kanada je v tomto mimochodom horúci tip.) Korenie a ocot by boli v prvotriednych kvalitách prítomné a dostupné, chýba len vôľa k namáhavej práci: Pretože horčičné oleje strácajú svoju korenistú štipľavosť veľmi rýchlo, ak prídu do kontaktu s teplom. Vyžadovali by sa teda pomaly a chladne moliace kamenné mlyny a niekto, kto ich chce obsluhovať.
Pritom čas hovorí pre horčicu. Lebo kto raz zamiešal svoju vinaigrette s dijonskou, ten to bude robiť v budúcnosti vždy, kto raz spoznal výhody horčice v omáčke k rybe, ten je v podstate už automaticky členom klubu „Mustardiacs“, kto raz piekol mäso potreté horčicou alebo dusil v horčici marinovanú divinu, ten vie, že našiel celoživotného spoločníka.
Degustácia – S estragonovou triedou
32 x horčica v slepej degustácii. Vlastne je to len pasta z horčičných zŕn, octu, vody a trochy korenia. Ale táto pasta môže byť rozdielna ako deň a noc.
Existuje klasický národ horčice Francúzsko. Okrem toho existuje klasický národ klobás Nemecko, ktoré je preto prirodzene aj akýmsi národom horčice. Potom existuje klasický národ konzumentov horčice Rakúsko, ktorý zaujímavo vykazuje nanajvýš vysokú spotrebu na hlavu. Ďalej existuje ešte klasická bašta horčice Gent a prirodzene ešte klasická kultúra horčice Anglicka, netreba zabudnúť na klasického masového výrobcu a konzumenta horčice Ameriku. Spektrum siaha od hladkej po zrnitú, od žiariacej žltej cez bordovočervenú až po tmavohnedú, od sladkej po štipľavú, od neškodnej po zákernú, od veľkej a priemyselnej až po malú a biologickú.
Porota A la Carte – tentoraz pozostávajúca z Veroniky Doppler z reštaurácie „Hansen“, Rainera Novaka, šéfa rubriky Kronika a reštauračného kritika denníka „Die Presse“, Dagmar Gross, šéfky novej marketingovej agentúry pre víno Wegro, gurmána a publicistu Alexandra Rabla, ako aj Christiana Grünwalda a Floriana Holzera z A la Carte – tentoraz testovala produkty z Viedne, Horného Rakúska, Korutánska, Vorarlberska, ako aj z Nemecka, Belgicka, Anglicka, Francúzska a Ameriky. Ochutnávalo sa v reštaurácii „Hansen“ vo Viedni, degustovala sa horčica kategórie „Estragon“ (estragonová) a „Kremser“ (kremžská), ako aj viac-menej „klasické“ exempláre zo zahraničia. Nedegustovala sa sladká horčica k bielej klobáse s medom alebo produkty obohatené rôznymi prísadami – pokiaľ sa nezdali byť príliš zaujímavé na to, aby sme ich nechali neochutnané.
byodo bio 9,3
Prekvapivý víťaz par excellence: Štipľavá bio horčica malej tofu manufaktúry z hornobavorského Mühldorfu, ktorá sa za posledných 20 rokov stala kompletným dodávateľom v oblasti biologických potravín, sa vyrába podľa pomerne jednoduchého receptu, s vysokým podielom semien hnedej horčice a len v malých dávkach. „Nádherná, štipľavá horčica, komplexná a lahodná – osviežujúca chrenová štipľavosť, excelentná“, „lesklá, animujúca, intenzívna, dáva chuťové akcenty“, „štipľavá, intenzívna“, „ideálna“.
€ 1,99/125 ml, v Bio-Welt, Naschmarkt 326–331, 1040 Viedeň, www.byodo.de
Lustenauer/Gegenbauer: Slivková horčica 6,8
Nanajvýš vydarená kooperácia medzi ambicióznymi výrobcami horčice z Vorarlberska a kúzelníkom octu z Viedne. Nie je to klasická horčica v pravom zmysle slova, skôr porovnateľná s figovou horčicou, aj použiteľná podobným spôsobom. „Sladká, Vianoce, lekvár“, „pripomína sušené figy, veľmi sladká, ale veľmi dobre spravená“, „zákusok!“, „sladká, figová, k syru“.
€ 6,–/300 ml, u Gegenbauera, Naschmarkt 111–114, 1040 Viedeň, www.gegenbauer.at
Albatros: Estragonová horčica 6,5
Takisto prekvapenie, pretože estragonová horčica horčičného mlyna Albatros patriaceho k podniku Spak je pomerne meštiacka. Napriek tomu „Originálna viedenská horčica ku klobásam“ zo Simmeringu presvedčila, „sladko-korenistá, jemne horkastý estragonový tón, dlhá dochuť“, „oriešková vôňa, vyvážená, krémová, dobre dávkované okyslenie“, „riadne estragonové korenie“.
€ 0,89/200 g, v Merkur (dostupná aj v Kastner, Kiennast, M-Preis, Okay, www.spak.at)
Elsenham: English Ale Mustard 6,3
Že horčica pochádza z Anglicka, si všimnete neposledne na exotických odporúčaniach na jej použitie. Napriek tomu: Vo vnútri sú prvotriedne prísady ako červený vínny ocot, semená hnedej horčice, 17 % anglické pivo Ale, olivový olej a čierne korenie – lahodná, jemne sladká horčica s vynikajúcim zahryznutím. „Chuťovo pripomína Coca Colu, nádherne praskajúce guľôčky, zaujímavá“, „náročný sladko-kyslý pomer“, „korenistá zrnitosť“, „dobrý zákus“.
€ 3,60/210 g, v Bobby’s Foodstore, Schleifmühlgasse 8, 1040 Viedeň, www.bobbys.at
Maille: Dijon Originale 6,1
Dijonská klasika par excellence, trhový líder horčice vo Francúzsku, nevyhnutná prísada do každej šalátovej marinády a omáčky. Nepríjemné: Liehový ocot namiesto vínneho octu, kyselina citrónová a konzervačná látka. „Krásna dijonská, dlhá, v pozadí, klasická, ide“ , „vôňa ako uhorkový ocot, pekná štipľavosť, slaná“, „dobrá, pretože hustá“, „štipľavá“, „dosť štipľavá, ale vyvážená“.
€ 2,40/200 ml, okrem iného v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.maille.com
Ramsa Wolf: Englisch Spezial 6
Viedenská legenda horčice, korenistá a štipľavá, odjakživa známa ako to najštipľavejšie, čo si môžete natrieť na sekanú (Leberkäse). „Sladká a štipľavá, má oheň a temperament, krásne tradičná“, „horčica a chren v jednom, dobre spravená, ale neokázalá“, „chren, sprievod klobásy“, „starý známy, naša národná štipľavosť“.
€ 2,–/100 g, okrem iného v Kiosk, Schleifmühlgasse 7, 1040 Viedeň, www.ramsa-wolf.at
Haas & Haas: Moutarde de Dijon 5,7
Klasická dijonská s výrazným tónom kyslosti, „octové tóny, milá, nevzrušujúca“, „krásna konzistencia“, „arašidové tóny, veľa soli a riadne octu“.
€ 1,60/100 g, v Haas & Haas, Stephansplatz 4, 1010 Viedeň, www.haas-haas.at
Lustenauer/Gegenbauer: Portugalská horčica 5,7
Ďalší produkt kooperácie: semená čiernej horčice s octom z odrody Modrý Portugal, prvotriedna zrnitosť a jemné korenie, „extrémne suchá, zrnitá, chuť harmonická, komplexná“, „trochu namáhavé pri manipulácii“, „veľmi jemné korenie, veľmi suchá, krásna!“
€ 4,–/300 ml, u Gegenbauera, Naschmarkt 111–114, 1040 Viedeň, www.gegenbauer.at
Albatros: Kremžská horčica 5,5
Podľa názoru poroty najlepšia „sladká“ krajiny, „veľmi sladká, korenistá, škoricová, už smeruje k horčici k bielej klobáse“, „zladená, ale v dochuti ruší ostrý ocot“, „sladká, múčnik“.
€ 0,89/200 g, v Merkur (dostupná aj v Kastner, Kiennast, M-Preis, Okay, www.spak.at)
Colman’s Wholegrain 5,5
Aromatická zrnitá horčica od špecialistu na žltý horčičný prášok z Norwichu, obsahuje vínny ocot, med, bylinky a cesnak, „jemný zákus, praská ako kaviár, komplexná, dlhá a delikátna“, „chutná a pestrá, horčičné zrná a sladko-kyslá, krémová marináda“.
€ 2,90/155 ml, v Bobby’s Foodstore, Schleifmühlgasse 8, 1040 Viedeň, www.bobbys.at
Dr. Schweitzer: Anglická špeciálna horčica 5
Anglický variant značky Ed. Haas z Traunu, špecializujúcej sa na špeciálne horčice. Obsahuje chren, inak sa líši len málo. „Sladká, vyzerá ako majonéza, neharmonická“, „majonézový vzhľad, jemná“, „subtílna štipľavosť“.
€ 0,99/200 g, v Merkur a Billa, www.edhaas.at
Schwerter Senfmühle 5
Nemecký tradičný horčičný mlyn zo Schwerte, ktorého majiteľ pracuje podľa receptúr, ktoré mu predchodcovia ešte ústne odovzdali, žiadny pridaný cukor. „Sladko-kyslá štipľavosť, rustikálna, ku klobáse určite milá“, „svetlohnedá, žmolky, na podnebí bledá“,
„priemer“.
€ 9,50/2 x 300 ml, v www.manufactum.at
Mautner Markhof: Kremžská horčica 4,8
Nepochybne nevyhnutná ku klobáse (Burenhaut), okrem toho to má však táto sladká horčica ťažké. „Liehový ocot, skôr na neutrálnej strane“, „má niečo srdečné, animujúce“, „výrazný podiel šupiek, elegantná“.
€ 0,85/100 g, okrem iného v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.mautner.at
Wenger: Kirchtagssenf (Hodová horčica) 4,8
Korenistá horčica klagenfurtského tradičného podniku bola v porote prijatá rozdielne, „bylinkovo-ovocná, pekné orieškové tóny, suché arómy“, „vonia po uhorkovom octe, ku klobáse určite jemná“, „mdlá“, „horká, ale chuťovo dobrá“.
€ 0,67/200 g, u Wenger Senf, Hirschstraße 25, 9020 Klagenfurt
Löwensenf extra 4,8
Horčica z Düsseldorfu – vyrobená bez cukru a bez konzervačných látok zo zmesi semien Terra Leone – bola pred objavením dijonskej horčice u nás doma považovaná ešte za naozaj štipľavú horčicu. „Kyslo-štipľavá, pôsobí priemyselne“, „indiferentná, chemická, kovová, neurobí šťastným“, „stredne štipľavá, elegantná“.
€ 2,–/100 ml, okrem iného v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.loewensenf.de
Ramsa Wolf: Estragonová horčica 4,7
Golfová trieda od Ramsa-Wolf, zabalená v peknej tube vo farbách maďarskej národnej vlajky. „Denaturovaný estragonový tón, typická horčica zo stánku s klobásami“, „jemná, prestúpená estragonom“, „indiferentná, ocot a sladký základný tón“.
€ 2,–/100 g, okrem iného v Kiosk, Schleifmühlgasse 7, 1040 Viedeň, www.ramsa-wolf.at
Haas: Estragonová horčica 4,7
Rakúska národná horčica, odnedávna bez konzervačných látok a zahusťovadiel. „Octové tóny, chemické estragonové arómy“, „krátka, neutrálna, ale harmonická“, „priemerný sprievod klobásy“.
€ 0,99/200 g, v Merkur, www.edhaas.at
Pommery: „Moutarde de Pompier“ 4,3
Krémová dijonská horčica v kameninovom hrnci s nanajvýš výraznou štipľavosťou a kyslosťou, ktorú však porota prijala veľmi rozdielne. „Fantasticky štipľavá, lahodná, chutný, delikátny oheň“, „začína celkom nenápadne s estragonovou arómou a potom sa stáva naozaj štipľavou“, „sivá farba“, „tvrdá“.
€ 6,95/300 g, v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň
Maille: A l’ancienne 4,3
Nahrubo mletá horčica so zrnami a bielym vínom na spôsob Bordeaux. „Štipľavý ocot, intenzívne chrenové tóny, veľmi rustikálna a prvotná“, „pevná pasta, na podnebí horčica pripomína lacný aftershave, umelá“, „intenzívny horčičný tón, umelá“.
€ 3,20/200 g, v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.maille.com
Mautner Markhof: Estragonová horčica 4,1
Hlavná horčica rakúskeho hlavného výrobcu. „Neutrálna, chlebová“, „klasická rakúska“.
€ 0,85/200 g, okrem iného v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.mautner.at
Dr. Schweitzer: Sarepta horčica 4
Vyrobená zo vzácneho, takzvaného „indického horčičného semena“. „Sladkastá, ako majonéza, estragonový tón“, „trochu mazľavá“, „jemná, plochá chuť“.
€ 0,99/200 g, v Merkur a Billa, www.edhaas.at
Delouis fils: Moutarde de Champagne 4
Ušľachtilý dojem, neposledne skutočnosťou, že obsahuje 5 % šampanského (teda 5 ml na
malý pohárik…), „alkoholická, nečistá dijonská horčica so syrovými tónmi“, „tón chladničky“, „jednorozmerná“.
€ 1,50/100 g, v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň
Haas: Kremžská horčica 3,5
„Len sladká, indiferentná“, „klasická, ale nenápadná“
€ 0,99/200 g, v Merkur, www.edhaas.at
French’s classic yellow mustard 3,1
Typicky americká horčica hlavne zo žltého horčičného semena, povinné korenie v hamburgeri & hotdogu, „zelená, kyslá, horké, drevité tóny“, „jednorozmerná, ocot“, „hotdog“.
€ 2,20/226 g, v Bobby’s Foodstore, Schleifmühlgasse 8, 1040 Viedeň, www.bobbys.at
Haas & Haas: Moutard au Citron 3,1
Dijonská horčica s citrónom, intenzívna chuť kôry, „konzistencia a horčica sama o sebe dobrá, zvláštna kombinácia“, „chuťovo veľmi jemná“, „čistý produkt“.
€ 1,80/100 g, v Haas & Haas, Stephansplatz 4, 1010 Viedeň, www.haas-haas.at
Wenger: Estragonová horčica 3
„Zvláštne jogurtové tóny“, „estragon je predávkovaný“, „neharmonická“.
€ 0,57/200 g, u Wenger Senf, Hirschstraße 25, 9020 Klagenfurt
Wenger: Anglická horčica 3
Nie nezaujímavá kreácia s prídavkom čili, čo však porota veľmi neocenila. „Čili štipľavá, nejako nie naozaj horčica“, „vonia po paprike“.
€ 0,98/160 g, u Wenger Senf, Hirschstraße 25, 9020 Klagenfurt
Tierenteyn Verlent 2,8
Tejto legendárnej horčici z Gentu sa pri degustácii s najväčšou pravdepodobnosťou krivdilo: Pochádza totiž zo súkromných zásob člena poroty, ktorý ju pred už dávnejším časom priniesol z Flámska a odvtedy ju (neotvorenú) skladoval v chladničke. „Hnedá, štipľavo-kyslá Nutella, vzadu štipľavá, oriešková“, „brutálne kyslá, nepríjemná“, „vtipná, ale zvláštna“.
Tierenteyn-Verlent Mostaardfabriek, Groentenmarkt 3, 9000 Gent, Belgicko, www.tierenteyn-verlent.be
Ramsa Wolf: Kremžská horčica 2,3
„Bledá, vôňou pripomína klietku pre slony“, „bláznivo sladká“, „suchá, kriedová“.
€ 2,–/100 g, okrem iného v Kiosk, Schleifmühlgasse 7, 1040 Viedeň, www.ramsa-wolf.at
Wenger: Hľuzovková horčica 2,1
Odvážna kombinácia horčice, korenia, orechov a bielej hľuzovky, „sladký ovocný tón, aróma malinového hľuzovkového oleja, napoly originálna“, „pivničná hľuzovka“.
€ 2,50/160 g, u Wenger Senf, Hirschstraße 25, 9020 Klagenfurt
Guido Breuer: Moutarde de Montjoie „Ur-Rezept“ 2,1
A znova legenda, ktorá bola pri viedenskej degustácii odmontovaná. „Hrubá, zrnitá, kyselina citrónová a liehový ocot, tupá“, „dominovaný octom, mazľavá a mdlá“, „príšerný ocot“, „slušná, nejako príliš málo korenia“.
€ 9,50/335 ml, v www.manufactum.at, www.senfmuehle.de
Andreas Fischerauer: Horčica z tekvicových jadierok 2
Ambiciózny, mladý projekt s bohatým potenciálom, pekne žltozelená a s ušľachtilým dizajnom, „parmezánové tóny, orieškové kúsky, zvláštna“, „na grilovaciu misu, syrová“, „vyzerá totálne napínavo – škoda“.
€ 4,40/250 ml, v www.essig.at
Lustenauer: Rheintaler Bauernsenf (Farmárska horčica) 2
Takisto prekvapivo zaostávajúca, „chlebová, špaldové tóny, extrémne jemná“, „mdlá“, „nečerstvá“, „nie veľmi nápadná“.
€ 3,30/190 g, v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, www.lustenauer-senf.com