Je to niečo ako archetyp šampanského – tmavozelená fľaša so zlatou etiketou, čiernou stuhou a červenou pečaťou s cisárskou korunou: Brut Impérial od Moët & Chandon, pravdepodobne najznámejšieho domu šampanského na svete. Vytvorené pred viac ako 150 rokmi ako pocta Napoleonovi Bonapartemu, ktorý bol priateľom domu. Ak veríte príbehom, francúzsky cisár oslavoval každú vyhranú bitku niekoľkými fľašami Moët, ktoré mal zrejme vždy so sebou na svojich ťaženiach.
Šampanské Brut Impérial bolo jedným z prvých suchých šampanských a predstavovalo senzorickú senzáciu. Predtým sa ušľachtilé šumivé vína pili tradične k dezertom a chutili dramaticky sladko. Dávkovanie 100 gramov a viac bolo normou. Dnes má Brut Impérial len sedem gramov. Signature šampanské tohto domu sa dnes považuje za stelesnenie šumivého vína ako takého. Je známe aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú milovníkmi šampanského – pravdepodobne aj vďaka povinnej „sprche“ šampanským po pretekoch Formuly 1. Víťaz desiatky rokov štedro striekal penivý obsah veľkej fľaše Moët Impérial zo stupňov víťazov do jasajúceho davu.
Pohľad na plytvanie, ktorý Benoîtovi Gouezovi, pivničnému majstrovi Moët & Chandon, zrejme dodnes spôsobuje muky. Obraz Brut Impérial ako šumivého vína výlučne pre víťazov tiež nezapadá do jeho predstavy o vlajkovej lodi domu. Impérial znamená nekomplikovaný pôžitok, na ktorý netreba žiadnu špeciálnu príležitosť – šampanské pre každého v každom momente. Benoît Gouez je vo firme už takmer štvrťstoročie, v roku 2005 sa stal hlavným pivničným majstrom – mal vtedy len 35 rokov. Nezvyčajná kariéra, ako sám hovorí, keďže vôbec nebol predurčený na to, aby sa stal pivničným majstrom renomovaného šampanského domu. Nepochádza z vinárskej rodiny, ani zo Champagne, ani z iného vinohradníckeho regiónu. Rodák z Bretónska vyrastal v Normandii, kde sa na alkohol kvasia nanajvýš jablká. Po škole začal študovať agronómiu v Montpellieri.
„Svet vína ma do tej chvíle príliš nezauímal,“ priznáva úprimne, „bol som čisto vedec.“ Až počas štúdia objavil, že špecializáciou univerzity v Montpellieri je vinohradníctvo a enológia – nadchol sa a zmenil zameranie. Séria náhod a šťastných okolností ho po rokoch v Kalifornii, Austrálii a na Novom Zélande priviedla späť do Francúzska, do Épernay, k značke Moët. Hoci to nebolo v jeho plánoch: „V dvoch vinárskych regiónoch som ako enológ nikdy nechcel pracovať,“ spomína, „v Bordeaux, pretože tam vládla akási uzavretá spoločnosť, a v Champagne.“ Samotná predstava, že by musel rok čo rok vyrábať rovnaké šumivé víno pre jeden dom, ho vtedy nudila. „Aký omyl!“ hovorí a smeje sa.
Dnes je Champagne podľa neho jedným z najvzrušujúcejších vinárskych regiónov. Kombinácia technických zručností, vedomostí a citlivosti, ktorú treba na vytvorenie dobrého šampanského, ho fascinuje dodnes. Mimoriadna kariéra Benoîta Goueza úplne zodpovedá jeho povahe. Je to nekonvenčný charakter, človek, ktorý veci rád nazýva pravými menami a dlho nechodí okolo horúcej kaše. Vopred pripravené marketingové naratívy nie sú nič pre neho. Práve preto pôsobí autenticky. Sveták s perfektnou angličtinou, hoci s francúzskym prízvukom – čo dodáva aj strohým technickým výkladom o víne štipku šarmu. Aj vizuálne má postavu: je vysoký, urastený, s výrazným nosom, úzkymi očami a zvedavým pohľadom, prešedivenými vlnitými vlasmi a nedbalým trojdňovým strniskom. Podoba s Richardom Gereom je neprehliadnuteľná.
Je zjavné, že si užíva, keď môže prekvapiť jemne dávkovanými provokatívnymi vyjadreniami, ktoré pravdepodobne nie sú v žiadnom protokole. Odbornému časopisu raz priznal, že nie je fanúšikom degustačných poznámok, pretože neverí, že sa dá moment a emócia vína preložiť do slov. Aj na často kladenú otázku, ako narába s takmer 300-ročnou históriou Moët & Chandon, odpovedá rázne: „Nie som tradicionalista!“ Tradícia je podľa neho pojem, ktorý sa často zneužíva, vysvetľuje ďalej. „Robiť len to, čo sa vždy robilo, nie je tradícia, ale folklór.“
Všetko sa neustále mení, rovnako aj šampanský dom s bohatou históriou. V neposlednom rade nás globálne otepľovanie núti reagovať, čo v dome aj robia: skorší zber, udržateľné hospodárenie, odnedávna nepoužívanie herbicídov aspoň vo vlastných vinohradoch. Z pragmatického dôvodu zachovať špeciálny terroir známeho regiónu šumivých vín: „To, čo robí Champagne tak jedinečným, nie sú naše odrody viniča ani spôsob, akým lisujeme alebo kvasíme, dokonca ani kupáž alebo dlhé zrenie na kvasinkách,“ hovorí, „sú to pôda a klíma, ktoré nikde inde nenájdete!“
Svoju úlohu v tom vidí ako strážca a sprievodca. Čo veru nie je maličkosť pri impériu, akým je Moët & Chandon. Ríša superlatívov: približne 4 000 hektárov viníc, z toho asi 1 180 hektárov vo vlastnom vlastníctve, zvyšok patrí zmluvným vinárom, ktorí dodávajú buď hrozno, mušt alebo hotové víno zo stoviek rôznych obcí, teda „Crus“, ktoré sa v Champagne považujú za rovnocenné; výber z takmer všetkých polôh klasifikovaných ako Premier a Grand Cru, čo si vyžaduje okolo 3 800 zberačov; ultramoderná pivnica Mont Aigu, výrobná hala s armádou oceľových nádrží, v ktorej sa dá spracovať 400 000 hektolitrov. Aj historická skladovacia pivnica je dlhá 28 kilometrov, podzemný labyrint s nespočetnými fľašami minulých ročníkov – mesto pod mestom. O ročnej produkcii fliaš sa však v koncerne mlčí, odhady expertov hovoria o 30 miliónoch a viac.
Napriek gigantickým rozmerom, ktoré umožňujú distribuovať Brut Impérial po celom svete, nemá vlajková loď Moët & Chandon charakter priemyselne vyrábaného šumivého vína. 24 mesiacov leží na kvasinkách, kým je degoržované. Má sviežosť, ovocnosť, ale aj štruktúru. Pre Benoîta Goueza rozdiel medzi priemyslom a remeslom nespočíva vo veľkosti, ale v prístupe. „Našou primárnou úlohou je vyrábať Brut Impérial v konštantnej kvalite,“ vysvetľuje, „až potom myslíme na ročníkové šampanské.“ Grand Vintage je výnimka, ktorá sa vyrába len vo vybraných rokoch, Impérial je pravidlo. Aby človek pochopil výnimku, musí najprv pochopiť pravidlo: „Brut Impérial pripomína precíznu konštrukciu, je racionálny, Grand Vintage je emócia.“
Najväčšou výzvou je vytvoriť konštantnú štylistiku z neustále sa meniacich podmienok a ingrediencií. Chuť Brut Impérial má zostať vždy rovnaká. „Na to však neexistuje recept ani vzorec, ktorý by sme držali v trezore,“ vie Benoît Gouez, „hoci si to mnohí myslia.“ Každý rok prináša v dôsledku počasia iné charakteristiky základných vín. Aby sa vôbec podarilo dosiahnuť rozpoznateľný štýl domu, je potrebná kupáž (assemblage). Miešanie troch najdôležitejších odrôd viniča v Champagne: Pinot noir, Chardonnay a Pinot Meunier, ale aj kupáž polôh a ročníkov. Kupáž sa považuje za umenie veľkých Maisons, historické krédo Champagne.
Zatiaľ čo v každom inom vinohradníckom regióne sa všetko točí okolo individuálnej štylistiky špecifických terroir-ov, v Champagne sa človek snaží v podstate o akúsi firemnú uniformitu. Z tohto konceptu vybočuje len rastúci počet malých vinárov, ktorí si víno sami fľašujú a uvádzajú svoje šumivé vína ako vína z jednej polohy (Einzellagen). Podstatným faktorom pre konštantnú štylistiku jednotlivých domov sú však aj rezervné vína. V dobrých ročníkoch sa základné vína odkladajú, aby sa z nich dalo čerpať v nasledujúcich rokoch – predovšetkým v tých menej dobrých. Moët má k dispozícii obzvlášť veľa základných vín z najrôznejších polôh. Vo fľaši Brut Impérial sa nachádza až 80 rôznych Crus. Zostavenie aktuálneho ročníka a rezervných vín z rôznych Crus pripomína kompozíciu, ktorá mení noty na hudbu. Pivničný majster je jej skladateľom a dirigentom.
Ročníkové šampanské je naproti tomu „freestyle“, hovorí Gouez. V Moët podlieha jedinému pravidlu: musia v ňom byť zastúpené všetky tri odrody z Champagne. Ihrisko pre pivničného majstra, ktorý si tiež zakladá na tom, že Vintage nie je len zhrnutím ročníka, ale jeho osobnou interpretáciou. Grand Vintage 2015 bol tento rok degoržovaný a nedávno prišiel na trh. Kupáž zo 44 percent Pinot noir, 32 percent Chardonnay a 24 percent Meunier ležala v pivnici šesť rokov na kvasinkách a minimálne šesť mesiacov po degoržovaní. S dávkovaním len päť gramov patrí do kategórie Extra Brut. Aj to je dôsledok globálneho otepľovania – hrozno dozrieva nielen skôr, ale aj lepšie. Pri pridávaní cukru/starého vína sa teda môže šetriť. „Zelené oberanie“ (zelená oberačka), ako je v Champagne oddávna zvykom, fakticky už neexistuje.
Možno aj preto je výsledok napriek extrémnym horúčavám a suchu pomerne jemný, hoci s výraznými zrelými tónmi, stále so sviežosťou a šťavnatosťou. Biely Grand Vintage však ukazuje aj mnohovrstvové arómy, niekde medzi broskyňou a brioškou. Ešte podmanivejšia je ružová verzia: Grand Vintage Rosé 2015 je podobného razenia, pričom podiel Pinot noir je o niečo vyšší. Nie je to len ružový „párty drink“, ale skutočne vážne víno: jasná trieslovinová štruktúra, tmavé lesné plody v decentnej podobe, zato jemné korenisté arómy. Extrémne suché prekvapenie. Benoît Gouez evidentne ovláda nielen pravidlo, ale aj výnimku. Keď sa ho opýtate, čo robí dobrého pivničného majstra, dlho neváha: „Kombinácia vedomostí, skúseností, techniky a intuície, emócií a kreativity.“
Na ročníkové šampanské treba podľa neho len cit a kreativitu, koketuje. Pri „Non Vintage“ ide naopak o to, vyprodukovať konštantný produkt podľa racionálnych meradiel, ochutnať nespočetné množstvo základných vín, odhadnúť ich a čo najpresnejšie si ich uložiť do pamäti, aby sa dali perfektne skombinovať. Zručnosť, ktorú človek ovláda až po rokoch. Keď v roku 1998 prišiel do Moët, stavil na zlé kone, uprednostňoval otvorené, výrazné základné vína: „Začiatočnícka chyba,“ priznáva, „základné vína na šampanské musia byť ešte uzavreté, ale vykazovať potenciál.“ Najdôležitejšou schopnosťou pivničného majstra v Champagne je však pochopiť podstatu tohto šumivého vína. Šampanské nepatrí len do DNA Francúzov, spôsob, akým spája ľudí a prináša im radosť, je súčasťou kultúry po celom svete. —


