Vyrastala medzi vinicami a ovocnými stromami v Kitzeck im Sausal, pravdepodobne najidylickejšom kúte južného Štajerska, a po maturite sa pre Anna-Sophie všetko mohlo vyvinúť úplne inak. S diplomom v ruke odišla do St. Gallenu a začala študovať ekonómiu, no hudba ju nepustila. Už ako deväťročná písala 25-ročná umelkyňa prvé piesne vo svojej detskej izbe a rodičia ju od začiatku podporovali. Napokon urobila krok, na ktorý si mnohí nikdy netrúfnu: von z posluchárne, rovno do štúdia. Prerazila v roku 2020 vďaka prerábke hitu z 80. rokov Cambodia.
Od tej doby sa v živote umelkyne veľa zmenilo: niekoľko úspešných singlov ako Attack Without Warning, Breathe alebo Insanity ju dostalo nielen do hitparád, ale aj na jedno z najväčších pódií v krajine: na festival Nova Rock. „Úplne surreálne,“ opisuje rodáčka z južného Štajerska svoje vystúpenie v júni 2025:
„Nova Rock bol pre mňa veľkým krokom a publikum bolo neuveriteľne srdečné. Bol to jeden z najkrajších momentov mojej doterajšej kariéry. Toto vystúpenie mi opäť raz ukázalo, že to, čo robím, je pre mňa to pravé. Nič ma nerobí šťastnejšou než stáť na pódiu.“
Speváčka a skladateľka Anna-Sophie
Kam to však ťahá hviezdu hitparád, ako je ona, po koncertoch a nahrávaní v štúdiu? Samozrejme tam, kde sa všetko začalo: do južného Štajerska na rodičovský statok. „V septembri som bola veľa v štúdiu a pracovala som na niečom novom, do čoho som vložila veľa času a srdca. O tom však ešte nechcem príliš veľa prezrádzať.“ V októbri si dala pauzu a doma priložila ruku k dielu. „Naozaj som si užila pomáhať pri zbere úrody. To je pre mňa každý rok niečo špeciálne.“ Do plánu sa zmestí ešte pár koncertov, ale potom sa chce mladá speváčka a skladateľka opäť naplno venovať písaniu. „Veľmi sa teším na to, že budem pár týždňov jednoducho len doma a budem tvoriť piesne.“
A možno je to práve táto zmena medzi svetlom reflektorov a farmou, ktorá robí hudbu Anny-Sophie takou prístupnou. Vo svojom novom singli Feel It All napríklad opisuje, aké dôležité je vnímať život všetkými zmyslami – radosť, bolesť, šťastie, smútok. „Pretože ak nepoznáte hĺbky, nedokážete oceniť výšky,“ vysvetľuje. Pieseň je vraj obrazom jej samej: „Som človek, ktorý prežíva emócie veľmi silno, bez ohľadu na to aké. To ma charakterizuje a preto som o tom chcela napísať pieseň.“
Aj v druhom, nedávno vydanom singli Stay Young & Grow Up rezonuje táto zmes melanchólie a radosti zo života. Spieva v ňom o dospievaní a túžbe zachovať si ľahkosť z minulosti. „Ako dieťa bolo všetko vzrušujúce – každé Vianoce, letné prázdniny alebo keď som hodiny sedela na traktore s otcom. Hoci, to posledné robím dodnes, len s tým rozdielom, že dnes už sedím za volantom ja.“ Túto radosť z maličkostí si chce zachovať. „Myslím, že toto je dokonca jedna z mojich silných stránok: stále sa dokážem tešiť ako dieťa.“ Na dospelosti však Štajerka vie nájsť aj pozitíva: „To, že dnes môžem robiť presne to, o čom som ako dieťa snívala, je na tom to najkrajšie. Mala som tie denné sny – stáť raz na pódiu, v trblietavom oblečení, v svetle reflektorov a spievať vlastnú pieseň s kapelou. Teraz je to realita.“
Apropo vystupovanie: Na otázku o jej obľúbenej piesni na pódiu nemusí Anna-Sophie dlho premýšľať: „Definitívne Breathe! Tá pieseň má silu, je to jednoducho zábava.“ Aj keď sú jej vystúpenia plné energie, jej sila spočíva pravdepodobne v precítenosti. Takmer všetky jej piesne rozprávajú príbehy z jej života, niekedy inšpirované inými, ale vždy s osobným odkazom. Songwriting navyše opisuje ako druh cestovania v čase: „Človek môže oživiť emócie z minulosti. Aj keď ste dnes v inej životnej situácii, pri písaní sa do toho opäť poriadne ponoríte.“
Hudobne sa necháva inšpirovať silnými osobnosťami, ako sú Taylor Swift, Sabrina Carpenter alebo Tate McRae. Najmä ako Swiftie (poznámka redakcie: tak sa nazývajú fanúšikovia Taylor Swift) sa vyznáva vášnivo: „Milujem jej nový album The Life of a Showgirl, každá pieseň je jednoducho hit,“ rozplýva sa. Najmä hlavný singel The Fate Of Ophelia si ju získal: „Dokážem sa s tým úplne stotožniť.“ Jej najväčšími vzormi sú však tí, ktorí ju sprevádzali od začiatku: jej rodičia. Dali jej nielen odvahu urobiť z hobby povolanie, ale aj skromnosť, ktorú si zachovala dodnes. Bez nich by nebola tam, kde je teraz, hovorí mladá speváčka.
Kto vidí Annu-Sophie na pódiu, cíti sebavedomie, energiu, prítomnosť. Otvorene však hovorí, že aj ona občas pochybuje. „Jasné, sú momenty, kedy sa pýtam: Som dosť dobrá? Sú moje piesne dosť dobré?“ Potom si však spomenie na to, čo pre ňu hudba znamená. „V kreatívnom povolaní je ‚dosť dobré‘ také subjektívne. Ak pieseň cítim, potom je správna. Chcem byť skutočná a autentická. A ak do toho dávam všetko, potom je to viac než dosť.“
Byť skutočná – to platí aj pre sociálne médiá, tému, ku ktorej sa rodáčka z južného Štajerska stavia kriticky. „Pre promo sú sociálne siete veľmi dôležité a je pekné byť v kontakte s ľuďmi, ktorí oslavujú moju hudbu. Ale niekedy si pomyslím: Aké krásne by bolo v 80. rokoch, keď neboli žiadne trendy na TikToku a šlo len o hudbu.“ Napriek tomu sa drží toho, aby zostala sama sebou: „Na sociálnych sieťach chcem byť taká istá ako v skutočnom živote, 100 percent Anna-Sophie.“
Čím viac sa blížia Vianoce, tým je atmosféra okolo popovej speváčky pokojnejšia: „Vianoce trávim každý rok s rodinou doma. Mama pečie stále tie isté koláčiky ako pred 20 rokmi, ja spievam ,Tichú noc‘, chodíme na polnočnú omšu, jeme to isté menu – to sú pre mňa Vianoce v tej najčistejšej podobe.“
Pre budúcnosť má Anna-Sophie každopádne úplne jasné predstavy. Chce rásť ako umelkyňa, skúšať nové veci, vyzývať samu seba a pritom „nikdy nezastať“. „Prajem si, aby som to, čo robím teraz, mohla robiť navždy. Pretože pre mňa neexistuje krajší život než ten, ktorý teraz smiem žiť.“
Písanie piesní alebo živé vystúpenie?
„Bez písania piesní by nebolo živé vystúpenie, nakoniec, milujem spievať svoje vlastné piesne. Ale ten pocit, keď stojím naživo na pódiu a publikum spieva moje texty, to je jednoducho neporovnateľné. Takže: živé vystúpenie!“
Jazda na traktore alebo červený koberec?
„Najradšej oboje! Večer na červenom koberci a na druhý deň ráno naspäť na traktor – u mňa neexistuje jeden svet bez druhého.“
Piesne postarom na papieri alebo aplikácia na poznámky v mobile?
„V škole som ešte písala piesne na papier, celé zošity plné textov a akordov. Dnes ide všetko digitálne, mobil je môj nový zápisník.“
Vinice v južnom Štajersku alebo mrakodrapy v Berlíne?
„Jasná vec: Vinice v južnom Štajersku.“
Hlas v hlave alebo inštinkt?
„Inštinkt. Píšem to, čo práve cítim, bez dlhého premýšľania a väčšinou tak aj konám. Spontánne, úprimne a v prítomnom okamihu.“
