Vítejte v Jordánsku!“ tu, „Dobre sa u nás bavte!“ tam a potom ešte „Sme radi, že ste tu!“. Rakúšania vedia byť veru tiež pohostinní, ale to, ako často a milo oslovujú našu cestovateľskú skupinku na ulici už len v prvý deň v Ammáne, je pozoruhodné. Rozkošní školáci v rozkošných školských uniformách zasa neustále chcú vedieť, odkiaľ sme a či sa nám tu páči. „Ahoj, Jordánsko! Myslím, že už ťa mám trochu rád.“
Mesto mnohých pahorkov
Napriek svojej polohe medzi Izraelom, Sýriou, Irakom a Saudskou Arábiou je Jordánsko bezpečnou a stabilnou krajinou. Životná úroveň na arabské pomery? Vysoká. Naša chuť na nasledujúce dni v tejto krajine veselých ľudí? Rovnako tak. Hlavné mesto Ammán, kde pristáva naše lietadlo, bolo kedysi ako „Philadelphia“ súčasťou Dekapolisu, aliancie miest východne a južne od Galilejského jazera s grécko-rímskym charakterom. Hneď na začiatku nenecháme nič na náhodu a začíname kurzom varenia. Spoločná príprava Musachanu, tunajšieho tradičného jedla z kuracieho mäsa, cibule a korenín, ktoré sa podáva na chlebe, ma hneď odhalila ako neschopného krájača cibule bez akýchkoľvek kuchárskych zručností. To mi však vôbec neprekáža, pretože mám dobrú náladu a veľkú chuť na najznámejšiu vyvýšeninu štvor-miliónovej metropoly: pahorok Citadela osídlený už v dobe bronzovej. So svojimi svedectvami z rímskeho, byzantského a umajjovského obdobia pripomína múzeum pod holým nebom so skvelým výhľadom na mesto. Najznámejším pozostatkom je pravdepodobne Herkulov chrám, ktorý dal cisár Marcus Aurelius vybudovať v rokoch 161 až 166 po Kr. Otázka, ktorá tam človeku napadne: „Stačí mi už mojich 250 selfie pred stĺpmi, alebo sa mám ešte párkrát vykľučkovať?“
Zapôsobí aj Rímske divadlo na úpätí Citadely. Bolo postavené koncom 2. storočia po Kr. a poskytovalo priestor pre približne 6 000 ľudí. Ak vyjdete po polkruhu z javiska až do najvyššieho radu, pri troche šťastia spálite aspoň polovicu z desiatich predjedál, ktoré sú v Jordánsku zvykom. Ale o tom neskôr.
Prechádzka históriou
Aj Džaraš, veľké mesto ruín z rímskych čias, ktoré sa volalo Gerasa, bolo súčasťou Dekapolisu. Prechádzame sa Hadriánovým oblúkom, hipodrómom, ako aj oválnym fórom lemovaným 56 iónskymi stĺpmi a samozrejme si nenecháme ujsť ani 800 metrov dlhú stĺpovú ulicu. Nič tu nie je oplotené, všetko je voľne prístupné. Človek kráča históriou, akoby bola súčasnosťou.
Mimochodom: V najznámejšom románe Lewisa Wallacea sa preteky vozov, v ktorých Judah Ben-Hur spomalí „zloducha“ Messalu, odohrávajú na hipodróme v Gerase. Mesto ležiace asi 40 kilometrov od Ammánu založili Gréci, k rozkvetu ho však priviedli Rimania. Po nich prestíž a význam upadli, ale časť krásy zostala. Hoci sa v Džaraši kope už 85 rokov, pod zemou je ešte stále čo objavovať.
S čím som naozaj nepočítal, je to, že v Jordánsku sa dá túrať aj v zeleni. Len hodinu a pol jazdy autom od Ammánu sa v Adžlúne dá v prírodnej rezervácii s rozlohou 13 kilometrov štvorcových medzi rohovníkmi, divými pistáciami a jahodovcami bez jahôd naberať výškové metre. Pod stromom si oddýchneme, zatiaľ čo náš sprievodca varí čaj na otvorenom ohni a ponúka sladké pochúťky, ktoré upiekla jeho manželka.
So zrýchleným tepom do Petry
Jordánsko je pozoruhodná krajina, a to sme ešte ani nevideli Petru, Wádí Rum a Mŕtve more. Cestujeme cez hory do mesta Wádí Músa, kde sa ubytujeme v hoteli Petra Moon Luxury. Večer pred návštevou Petry som napätý. Bývalé hlavné mesto Nabatejského kráľovstva, staré vyše 2 000 rokov, patrí popri Čínskom múre, Koloseu v Ríme alebo Machu Picchu v Peru k novým siedmim divom sveta a od roku 1985 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Pri tom môže tep človeku poriadne vyskočiť.
Mimochodom: Neviem, koľko to bolo chodov presne, ale večera, ktorú nám v ten večer pripravila rodina Yousefa Falhata z Wádí Músa, ich mala veľa. Ja som bol kulinársky uspokojený už po predjedlách – vrátane grilovaného baklažánu so sezamovou pastou (Mutabbal) a taštičiek plnených syrom halloumi (Sambousek). Stolovanie sa v Jordánsku oslavuje a trávi s milovanými pri bohato prestretých tanieroch. Zásada, ktorá mi veľmi vyhovuje: „Nič nepriniesť, ale všetko zjesť!“
V Petre sa treba najprv ako Indiana Jones na svojej poslednej krížovej výprave predrať 1 200 metrov dlhou, kľukatou roklinou. Niekto predsa musel navrhnúť tieto vrstvy hornín v skalných stenách, ktoré v hrách svetla a tieňa pôsobia až gýčovo, však? Ak na konci rokliny zazriete prvý úryvok takzvanej Pokladnice, tejto hrobky vytesanej do červených skál so 40-metrovou helenistickou fasádou, vyrazí vám to dych. Príbeh o tom, ako bola jedna z najslávnejších pamiatok sveta vyše 1 000 rokov pohltená zemou a až v roku 1812 ju objavil Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt, je aj dnes strhujúci.
Od Pokladnice vedie cesta ďalej k skalným hrobkám, Rímskemu divadlu a chrámom, ktoré stáli v centre antického mesta. Kto sa chce ešte poriadne hýbať, môže sa vybrať ku kláštoru Ad Deir alebo do „Kaviarne na konci sveta“ a tešiť sa z neuveriteľných výhľadov.
Po stopách Lawrencea
Po Petre sa ide do púšte. To, čo znie trochu ako askéza a odriekanie, sa dá vo Wádí Rum, najväčšej púštnej krajine Jordánska, pripraviť ako skutočné dobrodružstvo. My sme sa napríklad ubytovali v Sun City Camp. Bublinové stany sú vybavené kúpeľňou, klimatizáciou a panoramatickým oknom s výhľadom na púšť. Celosvetovú slávu získalo Wádí Rum preto, lebo Lawrence z Arábie (vlastným menom Thomas Edward Lawrence) odtiaľto v službách Britov začal svoje ťaženie proti Osmanom spojeným s Nemeckom a Rakúskom a zjednotil na to púštne kmene.
V každom prípade sme sa po stopách mladého Lawrencea preháňali džípom cez Wádí Rum a zastavili sa pri bývalom základnom tábore, pri skalných mostoch, piesočných dunách a kaňonoch, ako aj samozrejme pri Mushroom Rock, kamennom obrovskom hríbe. Keďže chceme strohosť púšte doplniť kulinárskym protikladom, vychutnávame si v idylickej skalnej rokline s beduínmi národné jedlo Mansaf. Jahňacina, ryža a orechy v ňom s „Jameedom“, fermentovaným jogurtom, vytvárajú veľmi harmonické spojenie. Potom spím v bubline osem hodín ako kameň. Na druhý deň ráno však už o 6:00 čakajú ťavy, ktoré nás pred rozlúčkou s púšťou zavedú k fantastickému východu slnka.
Najnižší bod na záver
Jedno nepísané pravidlo hovorí, že ak dovolenkujete v Jordánsku, musíte navštíviť Mŕtve more. Ďalšie okrídlené prikázanie naliehavo odporúča čítať si knihu alebo noviny vznášajúc sa v slanej vode – čo sme, samozrejme, dodržali. Všetkým „bezprávnikom“ odkazujeme: urobte to aj tak, ten výlet k Mŕtvemu moru, pretože do roku 2050 bude pravdepodobne vyschnuté.
Jedným z veľkolepých vrcholov je tu absolútny najnižší bod, konkrétne najnižšie položené miesto na Zemi. Leží na východnom brehu a 420 metrov pod úrovňou mora. Keď bude Mŕtve more definitívne mŕtve, tento najnižší bod bude zrejme mementom. Jordánsko však bude aj potom stáť za návštevu. Naša cesta bola bezpochyby jedno veľké dobrodružstvo.
Dobré tipy pre Jordánsko
- Fairmont Hotel Amman: 5-hviezdičkový hotel spája jordánsku pohostinnosť s moderným luxusom. Centrálna poloha pri Fifth Circle ponúka cestovateľom príjemne jednoduchý prístup ku všetkým hlavným miestam mesta. Vonkajší bazén ponúka nádherný panoramatický výhľad na Ammán.
- Petra Moon Luxury Hotel: Tento hotel zaujme svojou centrálnou polohou, nachádza sa len na skok od vchodu do slávnej skalnej rokliny a antického nabatejského mesta. Jeho výhody: svetlé izby, panoramatická reštaurácia, vyhliadková terasa, bazén, vírivka, turecké kúpele a fitness centrum.
- Sun City Camp Wadi Rum: Glamping stany s vlastnou kúpeľňou a panoramatickým výhľadom na púšť. V kupolovitých stanoch tohto kempu môžete nocovať s malebným výhľadom na veľkolepú púštnu krajinu.
- Adonis Restaurant v Madabe: Tu vládne vrelá atmosféra a tradičná miestna kuchyňa. Vďaka priamemu spojeniu s katakombami kostola je to navyše skutočná atrakcia.
- Rum Mirage Events: Kto to chce mať v púšti trochu romantickejšie alebo dobrodružnejšie: Rum Mirage Events ponúka v malebnom Wádí Rum džípové safari pri západe slnka, idylickú večeru pri sviečkach pod hviezdnou oblohou a prvotriedny obed s beduínmi v skalnej štrbine. Dajú sa splniť aj individuálne želania. Instagram: @rum–mirage–events
