Jazda na takmer 65 metrov vysokom obrovskom kolotoči (Riesenrad) patrí k pevnému viedenskému programu – rovnako ako návšteva Dómu sv. Štefana alebo Španielskej jazdeckej školy. Ale túto dominantu a pohodovú okružnú jazdu s výhľadom si neobľúbili len turisti: gondoly sa tiež radi využívajú na oslavy, detské párty, jubileá a romantické večere.
Od mája 2022 existuje „Plošina č. 9“ , špeciálna atrakcia, ktorá vyžaduje odvahu do výšok. Na špeciálne postavenej plošine môžu návštevníci obrovského kolotoča zažiť vzrušujúci pocit výšky počas vzdušnej jazdy. Pretože oceľová konštrukcia so sklenenou podlahou nemá ani bočné steny, ani strechu. Odvážlivci sú zaistení iba popruhmi.
Kto sa chce dozvedieť viac o obrovskom kolotoči, nájde vo vstupnej časti panoramatické múzeum. V ôsmich vozňoch, ktoré sú replikami tých z obrovského kolotoča, možno získať pohľad do histórie Riesenradu a Pratra. Okrem toho sa osvetľuje aj 2 000 rokov viedenskej histórie.
Táto viedenská pamätihodnosť je najstarším obrovským kolotočom svojho druhu na svete, ktorý sa dodnes zachoval. Angličania Basset a Hitchins ho naplánovali v roku 1896 pri príležitosti 50. výročia nástupu cisára Františka Jozefa I. na trón, otvorenie sa konalo len o rok neskôr. V tej dobe bol tento kolotoč najväčším zariadením svojho druhu. S jeho 30 gondolami bol považovaný za moderný a priekopnícky.
V roku 1944 požiar a bomby viedenský Riesenrad takmer úplne zničili, zachovala sa len oceľová konštrukcia. Spolu s viedenským Dómom sv. Štefana a Viedenskou štátnou operou patril medzi prvé objekty, ktoré boli obnovené. Už v roku 1947 sa konalo znovuotvorenie s 15 vozňami.
Obrovský kolotoč ako filmová kulisa
Riesenrad už viackrát zohral dôležitú úlohu vo filmoch, napríklad v klasikách ako „Tretí muž“ (1949), v bondovke „Dych drahokamov“ (1987) alebo vo filme „Pred úsvitom“ (1995). Preto ho v júni 2016 Európska filmová akadémia zaradila na zoznam „Pokladov európskej filmovej kultúry“.
- Riesenrad z blízka aj z diaľky
- Prater a mesto z výšky 65 metrov
- Plošina č. 9: sklenená podlaha, žiadne bočné steny, žiadna strecha – len popruh
- panoramatické múzeum
- zelený Prater a Wurstelprater
- Dvaja anglickí konštruktéri Walter Basset a Harry Hitchins skonštruovali viedenský Riesenrad tak, že v prípade výpadku prúdu môže byť prevádzkovaný manuálne.
- Koncom 19. storočia zažívali obrovské kolotoče boom po celom svete. V čase svojho otvorenia v júni 1897 bol viedenský Riesenrad so svojimi 64,75 metrami najvyšším svojho druhu.
- Priemer kolesa je takmer 61 metrov, celá železná konštrukcia váži 430 ton.
- Pri maximálnej rýchlosti 2,7 km/h by kolotoč potreboval na celú otočku približne štyri minúty. Avšak len v prípade nepretržitej jazdy. V priemere trvá jedna jazda dvanásť až 15 minút.