Umenie a kultúra boli odjakživa zrkadlom spoločnosti. Vo svojej biografii „Look At Me” pozýva muzikálová hviezda Ana Milva Gomes pozrieť sa práve doň: dojemne, neúprosne a aj sebakriticky opisuje táto srdečná žena, ktorá si Viedeň zvolila za svoj domov a má kapverdské korene, svoje zážitky s každodenným rasizmom. Napriek výbušnosti témy tu zdvihnutý ukazovák hľadáte márne. Naopak: nájdete nádejné vyznanie pre spolunažívanie na rovnakej úrovni.
„Či už zámerne alebo nie – diskriminácia sa deje,“ hovorí Ana Milva Gomes. Ona sama ako černošská žena bola s tým opakovane konfrontovaná – súkromne aj v šoubiznise. To prefíkané: rasizmus sa rád maskuje za humor. Ako na to reagovať? „Kedysi som to často prehliadala, usmiala som sa nad tým,“ rekapituluje otvorene. V snahe vziať vetru z plachiet bolesti a prekryť pocit zmätenosti. Dnes si stojí za svojím.
Otrasená smrťou Afroameričana Georgea Floyda, Gomes už nechcela mlčať. Krátko predtým sa narodila jej dcéra Isabella. A tento svet by mal byť pre malú „Izzy“ lepší. „Je mojou inšpiráciou,“ usmieva sa Gomes: „Mala by zažiť budúcnosť, v ktorej bude ako černošské dievča rovnocennou súčasťou spoločnosti.“ S knihou „Look At Me“ sa umelkyni, ktorá tento rok získala Tolerance Award za svoje angažovanie sa proti násiliu a rasizmu, podaril dôležitý príspevok k tejto budúcnosti.
