Keď myslíme na Vianoce, okamžite máme v hlave známe obrazy: vyzdobený stromček, vôňu koláčikov v dome a sviečky. Ale po celom svete sa často oslavuje úplne inými zvykmi. Niekedy sa „kŕmi“ poleno, inokedy skáču z hôr do príbytkov postavy a inde ľudia skáču do ľadových vĺn. Je teda čas pozrieť sa na tie najkurióznejšie rituály.
V Grécku je blízkosť a láska k moru všadeprítomná a to sa ukazuje aj počas vianočného obdobia. Mnoho rodín sa vzdáva klasického vianočného stromčeka a namiesto toho zdobí loďku: symbol pre námorníkov, ktorí trávili sviatky často ďaleko od domova na lodiach. Tento zvyk nepripomína len úzke spojenie krajiny s morom, ale aj mnoho rodín, ktorým počas sviatkov chýbali a chýbajú ich blízki.
Zatiaľ čo u nás sa vianočné sviatky už končia, v Taliansku je na prelome rokov znova poriadne napínavo. 5. a 6. januára putuje krajinou čarodejnica Befana – na svojej metle, s hrbom a špicatým nosom, ale v srdci priateľská a dobrotivá. Podľa legendy chcela novonarodenému Ježiškovi priniesť darčeky, ale minula hviezdu, ktorá ju mala viesť ku jasličkám. Odvtedy lieta príliš neskoro svetom a rozdáva svoje dary deťom v Taliansku. Kto bol dobrý, nájde si vo svojich topánkach sladkosti a hračky, kto bol neposlušný, musí sa uspokojiť s uhlím a popolom. Pre mnohé deti je Befana vyvrcholením sviatkov a zároveň značí koniec prázdnin.
Na Islande jeden vianočný muž nestačí. Namiesto toho prichádza trinásť Jólasveinar (po slovensky: vianoční pomocníci) z hôr, jeden po druhom, začínajúc 12. decembrom. Ale rozdávanie darčekov nie je práve na ich zozname úloh. Niektorí nazerajú cez okno, iní kradnú klobásy alebo sviečky. Každý má svoj vlastný charakter a postará sa tak o veselosť, ale aj o trochu chaosu v príbytkoch. 6. januára zmiznú opäť do hôr, až do ďalšieho adventu.
Azda neexistuje britská vianočná slávnosť bez slávneho Plumpuddingu. Podobne ako naša parená knedľa, ale sladký, ťažký a obohatený o množstvo sušeného ovocia a korenín, patrí ako korunné ukončenie sviatočnej hostiny na každý stôl. Celé to sprevádza návšteva Father Christmas, ktorý prináša darčeky. Pre mnohé rodiny je príprava pudingu udalosťou samou osebe, často sa pripravuje týždne pred Vianocami.
V Katalánsku sa o sviatočnú náladu stará celkom výnimočná postava: Caga Tió, malé poleno s mikulášskou čiapkou a namaľovanou tvárou. Od 8. decembra je láskyplne „kŕmené“ orechmi, ovocím a čokoládou a aby mu nebola zima, je zahalené teplou prikrývkou. Na Štedrý večer prichádza veľká chvíľa: Rodina sa zíde, spieva piesne, búcha palicami po polene a vyzýva ho, aby vydalo darčeky. Potom Caga Tió „vylúči“ sladkosti, hračky alebo peniaze.
Vianoce v Írsku znamenajú pre mnohých Írov poriadny šok z chladu: pri takzvanom „Christmas Swim“. Muži, ženy a deti skočia ráno 25. decembra do ľadových vĺn Atlantiku, často len v plavkách alebo šortkách. Na brehu im fandia zvedavci, zatiaľ čo odvážlivci po niekoľkých minútach vylezú von a zohrejú sa pivom alebo whiskey.
Vo Švédsku má Julbock, slamený cap, dlhú tradíciu. Kedysi bol symbolom boha hromu Thora a jeho sily, neskôr mladí muži v kostýmoch capa naháňali ľuďom na Vianoce strach. Dnes je predovšetkým dekoratívnym symbolom, ako ozdoba na stromček alebo postava v životnej veľkosti. Obzvlášť slávny je Julbock v Gävle: 13 metrov vysoká slamená konštrukcia, ktorá sa stavia každý rok a nezriedka sa stáva cieľom podpaľačov. Odkedy je impregnovaný proti ohňu, odoláva plameňom a stáva sa magnetom na fotografie pre návštevníkov.
Zatiaľ čo my v našich končinách spájame Vianoce so snehovými vločkami a vareným vínom, v Austrálii panuje vrchol leta a jasné slnečné počasie. Sviatok sa preto bez okolkov presúva na pláž: rodiny si rozložia piknikové deky v piesku, grilujú čerstvé ryby alebo steaky a nechávajú deti stavať pieskové hrady namiesto snehuliakov. Santa Claus sa pritom často ukazuje celkom nekonvenčne – nie na sobích saniach, ale na surfe, s červenou čiapkou a slnečnými okuliarmi.
Medzi všetkými guľami, hviezdami a trblietavými figúrkami visí v mnohých amerických domácnostiach na vianočnom stromčeku trochu nezvyčajná ozdoba: uhorka. Kto ju na vianočnom stromčeku objaví ako prvý, môže sa tešiť na darček navyše alebo na veľa šťastia v novom roku. Odkiaľ tento zvyk pochádza, je sporné, ale každý rok sa stará o napätie pri rozbaľovaní darčekov.
V Mexiku sú Vianoce sviatkom všetkých sviatkov. Obzvlášť pôsobivé sú Las Posadas (po slovensky: prístrešie, ubytovanie): od 16. do 24. decembra chodia deti spievajúc z domu do domu a napodobňujú hľadanie prístrešia Márie a Jozefa. Až keď im nejaký dom poskytne „prístrešie“, môže sa oslavovať – hudbou, hrami, ohňostrojom a túžobne očakávanou piñatou, ktorá je naplnená sladkosťami. Pre deti sú Posadas veľkým vrcholom sviatkov.
Kto chce zažiť Vianoce vo veľkom štýle, mal by navštíviť San Fernando. Filipínske mesto je považované za „vianočné hlavné mesto“ krajiny, a to nie bezdôvodne: počas festivalu lampiónov „Ligligan Parul“ žiari tisíckami farebných, umelecky stvárnených lampiónov. Svetlá pripomínajú betlehemskú hviezdu a robia zo San Fernanda v adventnom období miesto, kde sa Vianoce nielen oslavujú, ale aj žijú.
