V biografii „Hausverstand“ sa spomínajú veľmi osobné zážitky, ktoré ukazujú krajinského hajtmana z jeho zraniteľnej stránky. Hans Peter Doskozil totiž prvýkrát hovorí o svojom „hendikepe“, ako sám nazýva ochorenie svojho hrtana. Vďaka tomu mohol ďalej pracovať na svojom pozitívnom postoji. Pretože: „Ako sa tak pekne hovorí? Keď sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa iné a môžu vzniknúť nové cesty,“ pozerá sa optimisticky do budúcnosti. Burgenlanďan sa sám nevníma ako „typ, ktorý sa otvára“. Napriek tomu dúfa, že tým, že sa teraz ukazuje úplne súkromne, môže byť aj pozitívnym príkladom pre iných ľudí, ktorí utrpeli podobné osudové rany. Ďalším dôvodom pre tieto hlboké pohľady do jeho života bolo zrozumiteľne predstaviť jeho presvedčenia. „Možno ma ten či onen pochopí lepšie, keď si prečíta knihu,“ hovorí Doskozil.
Živá história
Ale pekne od začiatku. Jeho politická kariéra sa nezačala na univerzitných chodbách alebo v kanceláriách ministerstiev, ale na uliciach ako policajt. Táto skúsenosť rozhodujúcou mierou formovala jeho „sedliacky rozum“, ako sám rozpráva. Priamy kontakt s ľuďmi a pochopenie pre ich záležitosti boli pre neho vždy ústredné. Pritom zdôrazňuje: „Verejnosť si zaslúži absolútnu mieru nahliadnutia do týchto procesov.“ Že tým občas narazí, je mu jedno. „Možno nie som nepriateľ vo vlastnej strane, ale napriek tomu rušivý faktor, keďže poukazujem na nedostatky. Našťastie to v Burgenlande nie je ten prípad,“ hovorí 54-ročný politik.
Doskozilovo krédo
Témy, ktoré ním politicky hýbu, sú naďalej modely starostlivosti, zdravotná prevencia a platy. Od médií si želá: „Politika musí byť vyzývaná kritickou žurnalistikou.“ Pritom naráža najmä na napätú situáciu v ošetrovateľstve a v zdravotníctve. Jeho najdôležitejšie krédo, podľa ktorého chce byť aj sám meraný, je naďalej: „Výsledok strany je to najdôležitejšie – nie výsledok jednotlivca.“ Preto nevidí zmysel v hlavných kandidátoch, ktorí nedokážu ťahať stranu ako ťažný kôň. Politika je podľa neho stále „požičaná moc od obyvateľstva“. Návrat na federálnu úroveň pritom kategoricky vylučuje.
Spisovateľ v ňom
Napriek tomu: Jeho nová rola autora mu svedčí. Politik totiž sám chytil do ruky pero a napísal kapitoly o svojom detstve, politických oblastiach, predsedníctve a korupcii. Napísať ich sám bolo dôležité, aby získal vnútornú perspektívu a pochopil významné oblasti svojho života. Patrí k tomu aj jeho detstvo na hranici medzi Burgenlandom a Štajerskom. Bolo pre neho formujúce. Vštepilo mu pocit rodinnej súdržnosti. Dnes však cíti potrebu posunúť túto vzájomnú rodinnú podporu bližšie smerom k štátu. Pritom zdôrazňuje: „Časy sa zmenili a na to treba reagovať.“ A na čom píše krajinský hajtman svoje memoáre, na ktorých pracoval dva roky? Pre neho celkom jasne: „Na tablete. Na ňom vybavujem aj niektoré administratívne záležitosti a digitálne podpisy,“ vysvetľuje.
