Po osamelosti počas pandémie, práve včas na tento 20. jubilejný ročník O-Töne, sa spoločenské pomery vracajú do rakúskej literatúry. Zároveň sa však ozýva aj vážna obava o planétu, ktorú obývame. Tohtoročný literárny festival O-Töne sa koná v MuseumsQuartier.
Birgit Birnbacher sa sociologickým pohľadom pozerá na dedinu v najvzdialenejšej časti Salzburgu a kladie si otázku, z čoho majú ľudia žiť, keď už nemajú prácu. Hrdinka Any Marwan sa sama vytiahne z biedy pobytu na klinike. Teresa Präauer v niekoľkých naratívnych pokusoch pitve bobovskú skupinu pri jedle. Japonská protagonistka Mileny Michiko Flašar sa stará o pozostatky osamelých ľudí. Tonio Schachinger zasadzuje študenta Gerbera do digitálneho prostredia. Sabine Gruber skúma dátumy spotreby lásky tvárou v tvár smrti. U Laury Freudenthaler sa život stáva prežívaním globálnych hrozieb a u Franza Schuha stretávame muža bez ťažkostí. V dvojito ironickom zmysle, teda len zdanlivo bez fyzických utrpení a tiež len zdanlivo bez dôvodu sťažovať sa.
Aj literárne debuty sa tento rok opäť vydávajú medzi ľudí. U Evy Reisinger potrebujú muži pevné nervy. Greta Lauer a Johanna Sebauer opisujú skutočne zvláštne dediny. Dedina Cornelie Hülmbauer je celkom normálna, rodinný život je zoskupený okolo autodielne. Fabian Wakolbinger sa vydáva do spoločnosti bezdomovcov. Karoline Therese Marth si písaním vytvára malý raj. U Luca Kiesera sa pod vodou deje niečo hrozivé a u Matthiasa Grubera ide o nič menšie ako o prežitie v odpade. Skôr smutné vyhliadky. Alebo až vlasy dupkom stavajúce. Pozrite si to!
