Richard Wagner touto operou vytvoril kľúčové dielo hudobného romantizmu, tak ako ho zaklial E. T. A. Hoffmann: »Žeravé lúče strieľajú hlbokou nocou tejto ríše a my zaznamenávame obrovské tiene, ktoré sa vlnia hore a dolu, zvierajú nás čoraz tesnejšie a ničia nás, nie však bolesť nekonečnej túžby«. Zároveň Wagner otvoril dvere hudobnej moderne, pretože osamostatnením chromatiky a emancipáciou disonancie je harmonickému napätiu – symbolizujúcemu erotické napätie – odopreté rozuzlenie. To sa dosiahne až v milostnej smrti, v ktorej umierajúca Izolda halucinuje zmŕtvychvstanie mŕtveho Tristana.
Calixto Bieito, jeden z najvýraznejších režisérov hudobného divadla posledných dekád, sa prvýkrát venuje tomuto dielu. Jeho práce vždy tematizujú stvorenú, smrťou poznačenú telesnosť svojich aktérov. Bude určite napínavé zažiť ich v boji s Wagnerovým Tristanovským teorémom.
Pri kormidle lode stojí Tristan, adoptívny syn kráľa Marka z Anglicka. Tristan vezie Izoldu, kráľovskú dcéru podmanených Írov, do Anglicka. Tam ju vydá za ovdoveného Marka, aby posilnil spojenectvo oboch národov – a svoju vlastnú mocenskú pozíciu. Na palube sa Izolde vyhýba. Namiesto toho, aby sa k nej správal s náležitou úctou, necháva si ju vysmievať v posmešnej piesni, do ktorej sa zapája celá posádka. Izolda odhaľuje svojej dôverníčke Brangäne minulosť: vo vojne Tristan zabil Izoldinho snúbenca Morolda. V súboji však utŕžil otrávenú ranu. Chorľavý Tristan sa nechal vysadiť v člne pri pobreží Írska, aby sa ako hudobník »Tantris« zveril do Izoldinej opatery, pretože len v jej liečiteľskom umení mohol dúfať v uzdravenie. Izolda v ňom spoznala vraha svojho snúbenca a napriek tomu nebola schopná pomsty, keď sa jej chorý zahľadel do očí. Vyliečený »Tantris« sa vrátil pod svojím skutočným menom ako pytač kráľa Marka. Porazení Íri nemali inú možnosť, než túto ponuku prijať. Keď Brangäne poukáže na nápoje lásky, ktoré pašovala na palubu a pomocou ktorých by sa možno dalo všetko obrátiť na dobré, hlboko ponížená Izolda sa rozhodne otráviť Tristana aj seba. Namiesto jedu však Brangäne obom nepriateľom na život a na smrť podá nápoj lásky, ktorý ich odsúdi na rozkoše a muky neutíšiteľnej túžby.
