Tam, kde kedysi Gustav Klimt nachádzal inšpiráciu pre svoje diela, sa uplynulý víkend všetko točilo okolo báboviek, tort a rolád. Na približne 6 000 metroch štvorcových záhradnej plochy Klimtovej vily vo viedenskom Hietzingu sa zišlo viac ako 80 ľudí na prvom koláčovom pikniku v Rakúsku. Podmienka účasti: láska k pečeniu – a domáci koláč.
Podujatie iniciovala tradičná značka Fini’s Feinstes, ktorá tým zachytila trend, ktorý v posledných rokoch získal na popularite po celom svete. Vzniklo tak neformálne stretnutie, v ktorom nebola v popredí súťaž, ale spoločný pôžitok. „V živote sú dve veci, ktoré rastú a stávajú sa krajšími, keď sa o ne delíte: láska a koláč. A práve láska k múčnikom jednoducho patrí k Rakúsku – rovnako ako naše nadšenie pre umenie, kultúru a útulné stretnutia. Toto spojenie robí náš prvý koláčový piknik takým výnimočným,“ hovorí Harald Lang, marketingový riaditeľ Fini’s Feinstes a iniciátor podujatia.
Koláčový piknik má svoj pôvod v Kalifornii. Tamojšia amatérska pekárka najskôr zorganizovala malé stretnutie s priateľmi, z ktorého sa rýchlo vyvinul medzinárodný fenomén. Dnes sa na podobných podujatiach po celom svete niekedy stretáva viac ako tisíc ľudí, aby sa podelili o vlastnoručne upečené výtvory. Aj v Rakúsku sa zdá, že koncept vyvolal záujem.
Bufet v Klimt-Villa bol podľa toho pestrý: výber siahal od klasických marhuľových koláčov a jahodových rolád cez citrónové koláče a čučoriedkové výtvory až po matcha-jahodové torty, cheesecaky a tradičné kokosovo-čokoládové rezy. Medzi účastníkmi bola aj Alexandra R., ktorá si priniesla svoju mramorovú bábovku. „Recept na moju mramorovú bábovku mám ešte od starej mamy, moja mama dostala jej knihu receptov. Teším sa, že sa dnes môžem o svoju bábovku podeliť s toľkými ľuďmi,“ rozpráva.
Klimt-Villa je považovaná za jedno z najvýznamnejších pôsobísk maliara Gustava Klimta, ktorý tam pracoval od roku 1911 až do svojej smrti v roku 1918. Historická záhrada s damascénskymi ružami tvorila kulisu pre letné stretnutie.
K tomu sa hodilo, že návštevníci si mohli viazať kvetinové vence a nadväzovať nové známosti medzi piknikovými dekami. Pre iniciátora Haralda Langa bol práve tento myšlienka komunity jedným z najdôležitejších aspektov podujatia: „Dnes sa z cudzích ľudí stali piknikoví susedia a z piknikových susedov priatelia. Múčnik vytvoril tento víkend úplne nový pocit spolupatričnosti.“
