Kto už mal príležitosť nazrieť hlbšie do zákulisia života v Grécku, vie: Ľudia sú tu nadmieru zhovorčiví. Na Syrose to nie je inak. Ostrov, ktorý tróni priamo v strede kykladského súostrovia, mi hneď pri príchode dokazuje, že umenie gréckeho monológu sa dá ešte vystupňovať. A volá sa: Big Drama! Georgios, ktorý vyzdvihne našu pestrú skupinku z trajektu na svojom úctyhodnom chrómovom skvoste, je toho živým dôkazom.
Stačí jedna krátka otázka na politické pomery na ostrove a ide sa na to: Big Drama! V Georgiosovi vrie krv. Jeho náladová tiráda sa krúti okolo politického klientelizmu, korupcie a močiarov, ktoré treba vysušiť. Všetko mi to znie veľmi povedome. Prvé pohľady z okna auta k tomu vôbec nesedia. Vonku je totiž všetko prekrásne, Kyklady sú jeden jediný sen.
Syros človeka zahltí bielymi dedinami, skalnatými krajinami a zlatými piesočnatými plážami, na ktoré narážajú vlny azúrového Egejského mora. V nasledujúcich dňoch nám ostrov prináša úžasné kontrasty. Nami v tomto prípade myslím: Annabelle z Londýna, Anne-Marie z Paríža, Giuseppe z Ríma a Robert z Viedne. Kto skúma Syros, neustále sa pohybuje medzi stredovekým šarmom, neoklasicistickou svetovosťou, kykladskou skromnosťou a pravoslávnym i katolíckym dedičstvom. Aj prístavné mesto Ermoupoli so svojimi mramorom dláždenými námestiami, radnicou priam kráľovských rozmerov, divadlom, pestrofarebnými kaštieľmi a kozmopolitnou aurou je skutočnou kráskou, ktorá ponúka zmenu. To, že sa Syros v 19. storočí takmer stal hlavným mestom Grécka namiesto Atén, neprekvapuje. Vtedy bol totiž ostrov obchodnou metropolou a priemyselným centrom.
To, že sa na Kykladách dá žiť raj, dokazuje The Thinking Traveller. Ako prvú perlu z luxusného portfólia tohto prenajímateľa navštevujeme vilu Fanya, do ktorej sa zamilujeme hneď pri vstupe do štýlového sídla. Jemná súčasná architektúra, skutočne úchvatný výhľad na more, obrovská záhrada vrátane bazéna typu infinity, ako aj dve malé pláže, na ktorých môžeme slnko uctievať len my. Londýn, Paríž, Rím a Viedeň po nasťahovaní okamžite vyťahujú mobily, veď toto šťastie treba virtuálne zdieľať.
Za spoločnosťou The Thinking Traveller stoja Rossella a Huw Beaugié, ktorí svoju vášeň pre cestovanie premenili na podnikateľský nápad pred viac ako dvadsiatimi rokmi. S veľkým úspechom, pretože v súčasnosti má pár hrdý program celkovo 200 luxusných ubytovaní v oblasti Stredomoria. Čo robí ich portfólio navyše vzrušujúcim: exkluzívne „Think Experiences“. Čokoľvek si zaželáte, za príplatok je to možné – či už individuálne prehliadky, špičkový kuchár, jazzová kapela na distingvovanú večeru alebo let helikoptérou nad len päť kilometrov širokým ostrovom.
My to poňmeme skromnejšie: na ďalší deň navštívime s Peggy, miestnou sprievodkyňou, aristokratické pobrežné mesto Poseidonia na juhozápade. Začiatkom 20. storočia tu trávili dovolenky majetní ľudia, čo sa dodnes prejavuje v nádherných kaštieľoch a záhradách. Potom nás Peggy pozve k sebe domov. „Kto z vás je z Viedne?“ pýta sa do pléna. Sedíme v jej obývačke, ktorá pripomína múzeum rozšírené o faktor útulnosti. Hrdo mi ukazuje svoje dedičstvo, konkrétne obývačkové stoličky vyrobené začiatkom 20. storočia firmou Jacob & Josef Kohn. To, že môžem hneď supermúdro prednášať o viedenskej firme na nábytok a zariaďovanie, Peggy teší. A tak čas v jej dome so záhradou a bohato vysadeným malým átriom letí ako voda.
Na tretí deň sa trajektom plavíme na iný klenot Kyklád, na Tinos – pre gréckych pravoslávnych veriacich svätý ostrov, akési Lurdy Hellady. V roku 1822 objav ikony Madony, Panagia, spôsobil, že sem začali prichádzať húfy pútnikov. Ak navštívite hlavné mesto Chora a kostol Panagia Evangelístria, musíte počítať s tým, že niekto príde plaziac sa – doslova. Aj dnes tu bohabojní ľudia prekonávajú namáhavých zhruba 300 metrov od pobrežia k pútnickej bazilike na kolenách. Hoci sa Tinos so svojou zelenou krajinou, očarujúcimi mramorovými dedinkami a malebnými plážami medzitým stal aj dovolenkovou krajinou, ostrov napriek superbnej infraštruktúre stále nie je skutočne turistický.
Aj na Tinose na nás čaká úkryt zvláštneho druhu: Vila Enyalos postavená z miestneho kameňa je na západnom pobreží zasadená do skalnatého výbežku nad morom. Okrem fantastického výhľadu na more pozýva na ochladenie bazén typu infinity, dve tienisté terasy lemujúce bazén sú skutočnými oázami oddychu, kde sa dá grandiózne oddávať vášni pre pôžitok vo forme stredomorských jedál alebo lahodných nápojov.
Apropo jedlo: Vedeli ste, že v Benátkach stredoveku patrilo k dobrému tónu jesť holuby? Tinos patril od roku 1207 do 1714 Benátčanom, ktorí sa na ostrove venovali chovu holubov, ale zvieratá nechali pracovať predovšetkým ako poštových doručovateľov. No aj po benátskej ére obyvatelia stavili na biele operence a najmä na ich trus, ktorý dokonca vyvážali. Ešte dnes nájdete na malom ostrove okolo 1 000 holubníkov, ktoré sa podobajú skôr minihradom.
Ďalší exkluzívny „Thinking Experience“ nás zavedie na Natural Farm na juhu. Tam stretávame Eleni, kedysi úspešnú marketingovú manažérku. Necháva nás na dve hodiny nahliadnuť do svojho nového života, ktorý sa po jej odchode odohráva na skromných tridsiatich štvorcových metroch: A tie ju s manželom a dieťaťom urobili šťastnou. Počas malebného západu slnka nám rozpráva o bohatstve, ktoré jej prináša život v prírode. Náš záver: Prekvapujúce, koľko vecí zo zeme sa vlastne nedá jesť. Eleni na svojej samozásobiteľskej farme vyrába nielen čaje, krémy a med, ale aj prírodné dezodoranty. Keď slnko zapadá, prichádza smútok, pretože je to posledný večer našej cesty po Kykladách.
Na druhý deň nás náš sympatický Georgios vezie na trajekt do Atén. Predtým, než sa rozlúčime, sa ho pýtam na jeho rodinu. Georgios rozpráva o svojej dcére, svojom jedinom dieťati, ktoré sa práve odsťahovalo, aby študovalo v Aténach. Oči sa mu lesknú. Veľmi mu chýba, jeho jediná hrdosť. Big Drama! Ale Gréci na to nepotrebujú vždy veľa slov. Niekedy ich oči prezradia to podstatné.
