Snaha o osobný rast si nevyžaduje len vízie. Vyžaduje si predovšetkým jasné stratégie na premenu týchto vízií na realitu. Jens Wolff, skúsený life kouč, v tomto rozhovore zdieľa svoje hlboké vedomosti o tom, ako môžu ľudia svoje novoročné predsavzatia nenechať len ako túžobné sny, ale premeniť ich na konkrétne, dosiahnuteľné ciele.
Pokiaľ ide o realizáciu novoročných predsavzatí, Jens Wolff zdôrazňuje význam jasne definovaných cieľov: „Najprv si ujasnite svoje ciele a vytvorte si na ne v každodennom živote čas.“ Odporúča pritom použitie formuly SMART. Mali by byť špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené. Varuje pred častou chybou, keď si ľudia dávajú príliš veľa úloh naraz. Namiesto veľkých, nerealistických novoročných predsavzatí radí rozdeliť ciele na malé, zvládnuteľné kroky a integrovať ich ako návyky do každodenného života. Dôraz sa kladie na začlenenie realistických časových plánov, aby sa predišlo frustrácii a vzdávaniu sa.
Príliš ambiciózne ciele často vedú k frustrácii: „Dlhodobé zmeny v životnom štýle vytvárame len pomocou malých, stálych krokov,“ zdôrazňuje Wolff. Je potrebné plánovať dlhodobo a stanovovať si menšie míľniky. Tak sa dá vyhnúť prehrám. V porovnaní s tým by lipnutie na nerealistických cieľoch, napríklad zabehnúť maratón v osobnom rekorde, mohlo viesť k trápeniu a nakoniec k vzdaniu sa. Malé, stále pokroky minimalizujú riziko neúspechov a chránia pred pocitom porážky.
Na dosiahnutie cieľa človek potrebuje nielen jasnú víziu vrcholu, ale aj mapu. „Ako pri vysokohorskej túre, aj na ceste životom potrebujem nielen správnu výbavu, ale musím poznať aj svoj východiskový bod,“ vysvetľuje lifecoach. Je teda rozhodujúce poznať nielen cieľ, ale aj rozumieť východiskovému bodu. Sebareflexia v tom zohráva ústrednú úlohu. Len keď si človek uvedomuje, kde sa v živote nachádza a akceptuje to, môže naplánovať realistickú trasu. Novoročné predsavzatia často zlyhávajú, pretože nie sú v súlade s realitou. Sny sú síce dôležité, ale až keď sa premenia na realistické novoročné predsavzatia a rozdelia na malé kroky, stávajú sa užitočnými. Sebareflexia je preto nevyhnutná na určenie aktuálneho stanoviska a naplánovanie ďalšej etapy života.
Novoročné predsavzatia je najlepšie stanoviť si ako míľniky k dlhodobým päťročným alebo desaťročným cieľom. To znižuje každodenný stres, pretože jednotlivé neúspechy nie sú v pomere k dlhodobým cieľom rozhodujúce. „Väčšina ľudí preceňuje, čo dokáže dosiahnuť za rok, a v porovnaní s tým podceňuje, čo dokáže dosiahnuť za desať rokov,“ hovorí Wolff. Zameranie na dlhší časový horizont umožňuje realistickejší pohľad na prehry a neúspechy. Príprava na možné prekážky, teda vopred premyslieť, ako sa s nimi vyrovnať, je kľúčová pre rozdiel medzi úspechom a zlyhaním. Wolff prirovnáva život k maratónu, zdôrazňuje dôležitosť vlastnej prípravy na prekážky a vyzdvihuje orientáciu na dlhodobé ciele ako kľúč k úspechu.
Okrem toho zdôrazňuje, že väčšina novoročných predsavzatí zlyhá do polovice februára. Do fitnescentra by človek nemal chodiť len pre radosť, ale kvôli pozitívnemu pocitu po dosiahnutí cieľov. Tento pocit pohody zahŕňa nielen fyzické zlepšenia, ale aj vedomie, že človek je dôsledný a disciplinovaný. „Vždy si pamätajte, prečo niečo chcete robiť, nie či to chcete robiť,“ radí Wolff. „Prečo“ za cieľmi musí byť v súlade s vlastným obrazom o sebe, pretože vnímanie samého seba ako športového typu je rozhodujúce pre dlhodobé integrovanie športu do každodenného života.
Na každodennú motiváciu netreba čakať. Namiesto toho je dôležité uvedomiť si, aký obraz o sebe a akú víziu budúcnosti človek má. Tak vie, prečo na týchto cieľoch denne pracuje. Zodpovednosť (accountability) prostredníctvom zdieľania cieľov alebo hľadania tréningového partnera je nápomocná. Ak to nie je možné, odporúča sa zapisovať si každodenné pokroky a večer premýšľať o pozitívnych zážitkoch. To podporuje sebareflexiu.
Life kouč zdôrazňuje význam meditácie a dychových techník, ktoré sám praktizuje už 27 rokov. Cieľom je získať kontrolu nad myšlienkami a prekonať negatívne vzorce myslenia. „Správame sa vždy tak, ako sami seba vnímame, nie tak, akí sme,“ vie Wolff. Tieto techniky integruje aj do práce s klientmi, aby využil myseľ ako spojenca. Prostredníctvom dychových cvičení a tréningu zamerania sa posilňuje sebaovládanie, aby bolo možné rozpoznať a prelomiť negatívne špirály myšlienok. Pozorovanie vnútorného dialógu zohráva rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní pochybností o sebe samom a pri rozvíjaní pozitívneho sebaobrazu. Sebavedomie sa buduje prostredníctvom malých, realistických úspechov.
Napriek všetkému pozitívnemu mysleniu a pozitívnym zážitkom všetci poznáme osobného nepriateľa: vnútornú lenivosť. Wolff k tomu dodáva: „Pozerajte sa na svoju vnútornú lenivosť ako na poslušného, pokojného psa, ktorý robí to, čo poviete, a nie ako na bojového psa, pred ktorým musíte mať strach.“ Situácie, ktoré odvádzajú od cieľov, by mali byť identifikované. Človek by sa na ne však nemal príliš sústrediť. Platí: „Where Focus goes, Energy flows.“
Vnútorného kritika by človek nemal brať príliš vážne – tým ho zbavuje moci. Disciplinovaný každodenný život odľahčuje schopnosť rozhodovania. Ľudia s vysokou disciplínou majú často dobre premyslené prostredie a rutiny. Rada od experta: „Pripravte si všetko večer vopred, zablokujte si pevné časy na svoje ciele v časovom harmonograme a naučte sa hovoriť Nie. Odpor okolia často signalizuje osobný rast a zmenu.“
