Julian Rachlin je huslista, violista a dirigent. Okrem toho je už po štvrtýkrát intendantom festivalu Herbstgold v zámku Esterházy v Eisenstadte. Tento rok sa všetko nesie v duchu motta „Zvodnosť“. Portál schauvorbei.at ho pozval do štúdia a získal dôležité pohľady do života tohto hudobníka.
schauvorbei.at: Od túžby k zvádzaniu – prečo ste si tento rok zvolili motto „Zvádzanie“?
Je to dôležitá emócia ako pre návštevu festivalu, tak aj pre nezabudnuteľný koncertný zážitok. Zvádzanie je prvok, ktorý zohráva pre hudobníkov významnú úlohu. Pretože my ako inštrumentalisti a dirigenti sme počas predstavenia spojení so skladateľmi a nechávame sa nimi zvádzať. Okrem toho chceme publikum na festivale Herbstgold preniesť a zviesť do iného sveta. Ďalším dôležitým prvkom, o ktorom sa často nehovorí, je kompozícia publika a profesionálov. Obe strany si nájdu čas, aby prišli na zámok Esterházy do nádherného Burgenlandu a nadýchali sa tam festivalovej atmosféry. Pritom vzniká symbióza, ktorú nemožno vyjadriť slovami. Pretože hudba je abstraktná. Nie je skutočne uchopiteľná. Nedá sa jej dotknúť. No práve tu prichádza na rad prvok zvádzania. Je to druh hypnózy, pri ktorej človek na všetko zabudne.
schauvorbei.at: Čo je pre vás osobne tento rok absolútnym vrcholom?
Pre mňa je dôležitým dátumom 15. aj 19. september. Dňa 19. sa bude uvádzať dielo, ktoré napísal mladý Ludwig van Beethoven. Je to septet. Na pódiu sedí sedem výnimočných hudobníkov, ktorí pôsobia ako sólisti. Zvyčajne hrajú po celom svete sami s veľkými orchestrami. Ale v tento deň sa všetci zídu v jednej koncentrovanej formácii. K tomu treba dodať, že samotný Beethoven mal úzke spojenie s rodinou Esterházyovcov. Bol totiž žiakom Josepha Haydna. Sám hrával komornú hudbu v Haydnovej sieni. Samozrejme, máme v ponuke aj veľké orchestrálne koncerty. Ale komorná hudba je niečo, čo Haydn v Haydnovej sieni na zámku Esterházy vždy pestoval. Tento druh stretnutia miesta, času, priestoru a hudby je niečo veľmi špeciálne.
15. septembra sa uskutoční aj mimoriadny hudobný spektákel. A to s – nie takmer, ale určite – legendárnym hercom Karlom Markovicsom. Bude čítať z veľmi dojímavej knihy. Okrem neho budú na pódiu skvelé hviezdy klasickej hudby. To znamená: slovo a hudba, herec a hudobníci sa na pódiu budú navzájom dopĺňať. To sa na festivale Herbstgold stalo už takmer tradíciou. Veď už aj Klaus Maria Brandauer a John Malkovich nám preukázali tú česť.
„Haydnova sieň je pre mňa posvätné miesto. Inak sa tiež rád prechádzam po meste v malých uličkách a kaviarňach.“
schauvorbei.at: Zámok Esterházy – do akej miery zohráva toto miesto úlohu pre festival Herbstgold?
Najväčšiu, akú si možno predstaviť, a to za všetkými hranicami. Sám som veľa na cestách. Je to okolo 300 dní v roku rozdelených na päť kontinentov. Všade, kam prídem a spomeniem Esterházy alebo Eisenstadt, hudobní nadšenci hneď vedia, o čo ide. Sú medzinárodne známi. Veľký podiel na tom malo pôsobenie Haydna, ale aj všetkých ostatných veľkých, neuveriteľných skladateľov ako Franz Liszt, Ludwig van Beethoven a Gustav Mahler. Všetci mali kontakt s Esterházyovcami.
schauvorbei.at: Čo sa vám na Burgenlande páči najviac?
Priateľskosť ľudí. Ako umelecký riaditeľ sa pohybujem v publiku častejšie ako na pódiu. Zdieľať túto atmosféru pred koncertom alebo aj cez prestávku s hosťami je dôležitá spätná väzba. Už viackrát som zistil, že srdečnosť Burgenlandčanov je niečo, čo robí túto krajinu takou výnimočnou.
schauvorbei.at: Existuje v Eisenstadte miesto, ktoré máte obzvlášť radi?
Julian Rachlin: Haydnova sieň je pre mňa posvätné miesto. Inak sa tiež rád prechádzam po meste v malých uličkách a kaviarňach. Eisenstadt má toto špeciálne čaro: „Malé, ale zlaté.“ Je to skutočná šperkovnica.
„Ako najnáročnejšie z pozície intendanta vnímam to, aby sa všetci cítili dobre. To je vždy moja najväčšia starosť, ale aj moje najväčšie šťastie, keď sa to podarí.“
schauvorbei.at: Čo robí Haydnovu sieň takou špeciálnou?
Julian Rachlin: Akustika je jedinečná. Nie je veľmi veľká. Nezmestí sa do nej dvetisíc alebo tritisíc ľudí ako do iných moderných koncertných sál, ale iba okolo 750. Kapacita je perfektná. Miestnosť bola pred stovkami rokov postavená ako koncertná sieň a existovala už pred viedenským Konzerthausom. Táto história ju robí neporovnateľnou.
schauvorbei.at: Vo vašej úlohe intendanta – čo predstavuje najväčšiu výzvu?
Julian Rachlin: Ako najnáročnejšie z pozície intendanta vnímam to, aby sa všetci cítili dobre. To je vždy moja najväčšia starosť, ale aj moje najväčšie šťastie, keď sa to podarí. Pracujem s fantastickým tímom, ktorý celý rok plánuje festival Herbstgold. S plánovaním na budúci rok sme už hotoví a už teraz sme zamestnaní inscenáciou pre rok 2026. Ale to ešte nič neprezradíme (uškrnie sa). Tím sa stará o každý detail a tie najväčšie maličkosti. Práve tie tvoria festival Herbstgold. Aj keď si publikum nevšimne, čo sa deje za pódiom. Pretože robíme všetko pre to, aby publikum mohlo prežiť návštevu koncertu s ľahkosťou. Vedieť ponúknuť túto atmosféru znamená rok najtvrdšej práce.
schauvorbei.at: Ako sa stalo, že ste sa stali intendantom?
Dostal som telefonát od môjho dobrého priateľa Daniela Serafina. Každý rok slávi neuveriteľný úspech v kameňolome v St. Margarethen. Už naši rodičia boli priatelia. To znamená, že nás spája už desaťročia trvajúce priateľstvo. Spýtal sa ma, či by som si vedel predstaviť, že by som sa stal intendantom festivalu Herbstgold. Bez váhania som súhlasil. Po mnohých rozhovoroch a debatách som túto pozíciu získal. Rok 2021 bol mojím prvým rokom ako intendanta.
„Či už ako dirigent, hrajúci ako hudobník, vyučujúci ako profesor alebo inscenujúci ako intendant: Vďaka týmto rôznym funkciám mám možnosť nazerať na hudbu zo všetkých jej perspektív.“
schauvorbei.at: Kde vás možno nájsť mimo pódia?
Na tenisovom kurte, na kúpalisku, v kine, v divadle alebo na koncerte. Všade, kde sa dá relaxovať. Toto leto som prvýkrát v živote strávil tri týždne bez hudby. Úplne bez nôt a aj všetky nástroje som nechal doma. Moja manželka je fantastická violistka a huslistka. Tento rok sme počas spoločnej dovolenky ani raz nehovorili o hudbe. Ale zažili sme veľa iných zaujímavých vecí. Napríklad sme zažili nádherný večer s Novakom Djokovičom. V lete sa vrátil z olympijských hier v Paríži so svojou zlatou medailou a došlo k spontánnemu, ale veľmi vtipnému stretnutiu s týmto vynikajúcim športovcom.
schauvorbei.at: Ako došlo k tomuto rozhodnutiu urobiť si trojtýždňový hudobný detox?
Najprv sme absolvovali lekársky detox a následne sme išli do Chorvátska k moru. Milujeme more. Rozhodnutie urobiť si hudobný detox prišlo po tom, čo boli posledné roky v mojej dvojitej, prípadne trojitej alebo štvoritej funkcii veľmi intenzívne. Mám profesúru na súkromnej univerzite vo Viedni, k tomu prichádzajú moje vystúpenia ako huslistu s husľovými koncertmi a orchestrami, moja funkcia ako huslistu a violistu v komornej hudbe plus moja činnosť ako dirigenta. Tá druhá zaberá 70 percent mojej celkovej činnosti. Ak sčítate všetko dohromady – so všetkými cestami, ktoré k tomu patria –, prídete raz do bodu, kedy si poviete: „Tak, teraz chcem pauzu.“ Tá bola veľmi dôležitá. Potom som sa vrátil s plnými baterkami a plný odhodlania.
schauvorbei.at: Huslista, violista a dirigent – ktorá úloha vás napĺňa najviac?
Percentuálne by som povedal 70 ku 30. Na 70 percent pôsobím ako dirigent. Rokmi sa to posunulo týmto smerom. O to dôležitejších je pre mňa tých 30 percent, v ktorých hrám na husliach. Tieto vystúpenia sú takpovediac v menšine. Ale tým, že som šéfdirigentom dvoch orchestrov a hosťujúcim dirigentom v Nemecku, mám veľa koncertov, na ktoré sa môžem tešiť. Napríklad záverečný koncert tohtoročného festivalu Herbstgold. Zúčastní sa ho Jerusalem Symphony Orchestra. Tento záverečný koncert je zároveň prvým koncertom nášho turné. Už nasledujúci deň ideme do Francúzska a potom do Nemecka. Na to sa teším už teraz. Minulý rok som mohol dirigovať „Figarovu svadbu“ v Štátnej opere vo Viedni. Aj to bol pre mňa míľnik. Či už ako dirigent, hrajúci ako hudobník, vyučujúci ako profesor alebo inscenujúci ako intendant: Vďaka týmto rôznym funkciám mám možnosť nazerať na hudbu zo všetkých jej perspektív. To ma udržuje mladým. Cítim sa svieži, vždy inšpirovaný a neustále sa učím niečo nové.
„Bolo to nádherné detstvo, pretože som nikdy nemusel nič robiť, ale bol som inšpirovaný k tomu, aby som robil hudbu.“
Julian Rachlin
schauvorbei.at: Na akom nástroji visí vaše srdce najviac?
Čelo, ale na tento nástroj neviem hrať.
schauvorbei.at: Prečo ste sa potom nenaučili hrať na čele?
Na túto tému by sme pravdepodobne museli urobiť samostatný podcast (smeje sa). V skutočnosti by som povedal, že hrám na nesprávny nástroj. Ale to pre mňa nikdy nebolo v popredí. Nikdy mi nešlo o to, byť najlepší huslista. To je pre mňa nezaujímavé. Všeobecne nechcem byť najlepší v ničom. Skôr chcem ako hudobník skúšať, učiť sa a rásť. Na to život nemôže byť dostatočne dlhý. V popredí je pre mňa hudba sama osebe a premena mňa samého v tých najrozmanitejších rolách. Celý život ma poháňala zvedavosť a záujem spoznávať hudbu z jej najrozličnejších smerov. Samozrejme, pri tom treba odhadnúť a poznať svoje hranice, ale časom sa aj posúvajú. Napríklad: Keby mi v mladosti niekto povedal, že rola dirigenta bude raz u mňa v popredí a že budem viesť veľa neuveriteľných orchestrov na celom svete, určite by som to považoval za nemožné.
schauvorbei.at: Odkiaľ pochádza vaša vášeň pre hudbu a najmä pre klasiku?
Moji rodičia sú profesionálni hudobníci. To znamená, že v dome bola vždy hudba. Moja mama je dirigentka, profesorka a klaviristka a môj otec čelista. Ale nikdy ma nenútili hrať na nástroj – práve naopak! Bolo to nádherné detstvo, pretože som nikdy nemusel nič robiť, ale bol som inšpirovaný k tomu, aby som robil hudbu. Od dvoch rokov si pamätám klasiku vo svojom živote. Bola to fascinácia, ktorá z nej pre mňa pramenila. Klasická hudba bola to najnapínavejšie, čo na svete pre mňa existovalo a stále existuje.
schauvorbei.at: Na festivale budete stáť na pódiu aj vy sami. Čo pociťujete pri takýchto vystúpeniach?
Hudba je moje náboženstvo, moja vášeň a moja milenka. Som síce ženatý, ale manželka mi to dovoľuje (žmurká). Takto videné, okrem kulinárskej zložky mi spĺňa všetky priania. Je to neuveriteľná vášeň a ten pocit šťastia, že môžem byť na pódiu, je niečo, čo nemožno vyjadriť slovami. To sa dá zažiť, len ak to zažijete sami. Ale dúfam, že to cíti aj publikum. Všetky tie talentované hudobné osobnosti, ktoré každý rok prichádzajú na festival Herbstgold, sú z veľkej časti aj mimo hudobnej scény mojimi dlhoročnými priateľmi. To samozrejme tiež prispieva k jedinečnému predstaveniu. Zároveň sa každý rok snažím prilákať do Burgenlandu hudobníkov svetového rangu. Zatiaľ sa to darí dobre. Komunita neustále rastie a v súčasnosti je sedem z jedenástich podujatí vypredaných. Pritom prichádza aj veľa hostí zo zahraničia špeciálne na festival Herbstgold.
„Zaoberanie sa skladateľmi by malo byť seriózne, ale nie vážne. Pretože klasická hudba nie je nič smrteľne vážne. Aj keď si to veľa ľudí myslí.“
Infrastruktúra je fantastická. Môžem odporučiť Hotel Galántha oproti. V blízkosti sa nachádzajú aj iné veľmi dobré možnosti ubytovania a kulinársky je tu tiež čo ponúknuť. K tomu sa pridáva mnohotvárnosť. Je toho tak veľa, čo možno robiť. Napríklad podniknúť nádherné prechádzky pred alebo po koncerte, pretože pre hostí sú pripravené špeciálne inštalácie. Okrem klasického koncertu možno navštíviť modernejší džezový koncert alebo program kina. Ten je veľmi populárny. Každý rok je na festivale Herbstgold film. Tento rok sme sa rozhodli pre „Die Fälscher“ (Diablov dielňa). Dôvodom je, že u nás bude vystupovať Karl Markovics a za hlavnú rolu v tomto filme získal Oscara.
Existuje aj ďalší grandiózny projekt. Janoska Ensemble vystúpi so 100 Gypsy Violins. Nie je to síce naozaj 100 huslí na pódiu, ale bude sa to tak zdať. Huslisti budú uvádzanú world music kurátorovať svojím jedinečným spôsobom. Sú miláčikmi publika a cestujú po celom svete. Táto rozmanitosť robí z festivalu Herbstgold zážitok, po ktorom dúfajme poviete: „Okamžite si kúpim lístky na budúci rok!“ (smeje sa)
schauvorbei.at: Máte stále trému?
Julian Rachlin: Určite! Človek má rešpekt pred skladateľmi. Myslím si, že je v povahe veci, že všetci hudobníci chcú pred publikom z koncertu dostať to úplne najlepšie, keďže každé vystúpenie predstavuje niečo jedinečné. Preto je človek potom nervózny. Ak sa nervozita drží v medziach – teda ak prebieha v zdravej miere –, ukazuje pokoru a rešpekt k povolaniu. Pretože to nie je nič všedné. Nie je to ako by človek len pil pohár vody. Diváci si vyhradia veľa času a platia za to, aby zažili niečo špeciálne, a je našou zodpovednosťou ponúknuť im presne to.
schauvorbei.at: Povedali by ste, že sa scéna klasickej hudby v posledných rokoch zmenila?
Všetko sa mení – neustále. Prichádza nová technika na trh, mladá generácia prináša neuveriteľné pohľady a nové interpretácie. Tak sa menia aj diela a ich prijímanie. Tento vývoj vnímam ako neustále pozitívny. Aj zapojenie sociálnych médií do krajiny klasickej hudby. Pretože tak môžeme osloviť mladé publikum. Dúfam, že povedia: „Koncert klasickej hudby je rovnako skvelý ako popový koncert.“ Avšak považujem za dôležité, aby sme si zachovali našu etiku. Zaoberanie sa skladateľmi by malo byť seriózne, ale nie vážne. Pretože klasická hudba nie je nič smrteľne vážne. Aj keď si to veľa ľudí myslí.
Ide o veľké nedorozumenie. Všetci slávni skladatelia boli extrémne vtipní a blázniví ľudia. Napríklad Haydn sa často nechával platiť vínom, pretože miloval oslavy so svojimi priateľmi. Aj Beethoven bol „párty tiger“, ak sa to tak dá povedať. Veľa ľudí pozná film „Amadeus“. Keď si človek prečíta niektoré knihy o Mozartovi alebo jeho listy, ktoré písal svojej sestre, svojmu otcovi, svojej matke a svojim milovaným, vie: Je na tom veľa pravdy. Listy sú veľmi humorné a poskytujú pohľady do jeho hudby. Pozostáva z celej palety emócií. Preto je takým zážitkom ísť na koncert klasickej hudby.
„Všetci nadaní a talentovaní umelci na jednom pódiu predstavujú niečo neuveriteľné. Je to niečo, čo v žiadnej inej koncertnej sieni v takejto koncentrovanej forme nemôžete zažiť.“
Máme úlohu sprostredkovať to mladému publiku. Aby si nemysleli: „Ach, teraz ma tam moja babka vlečie.“ Vezmime si len Čínu ako príklad. Každý rok tam cestujem. Priemerný vek všetkých klasických koncertov je tam 30 rokov. Veľmi dúfam, že sa tento trend presadí aj v Amerike a u nás tu v Rakúsku. Všeobecne si želám, aby sa publikum v Európe omladilo. Mládež je veľká téma v tomto odvetví. Hoci je samozrejme najstarší hosť rovnako srdečne vítaný ako ten najmladší.
Aby sme vyhoveli mladej vekovej skupine, angažovali sme fantastický rakúsky jazzový súbor s názvom „River“. Tento rok vyhrali štipendium Ö1. Je v ňom aj Nina Feldgrill ako kontrabasistka na basgitare. Som veľmi hrdý, že ich bude možné počuť tento rok na festivale Herbstgold.
schauvorbei.at: Zaznamenali ste, že sa publikum na festivale Herbstgold v posledných rokoch zmenilo?
Julian Rachlin: Áno, zaznamenal. Keď sme začínali s produkciou, nachádzali sme sa uprostred pandémie. Napriek tomu sme mali v týchto rokoch vždy šťastie, že sme mohli hrať. Teraz sú všetky dvere otvorené a vďaka tomu zažívame skutočný nával. Hoci sme boli vždy veľmi dobre navštevovaní, ešte nikdy neboli také poradovníky. Aj keď je to škoda pre tých, ktorí chceli lístky kúpiť neskôr, pre nás ako tím je to jeden z najkrajších komplimentov. Teší ma, že festival Herbstgold je pevnou súčasťou rakúskej kultúrnej scény. Zhruba tak, ako keď milovník klasiky navštívi Salzburg a Bregenz a Grafenegg urobí fixným bodom, stali sa nimi v Burgenlande festival Herbstgold a zámok Esterházy.
schauvorbei.at: Existuje odkaz, ktorý by ste chceli dať publiku?
Tešíme sa na každého návštevníka. Každého jedného si vážime. Tým, že do toho vkladáme absolútne maximum energie, možno cítiť, že to nie je normálna návšteva koncertu, ale niečo veľmi špeciálne. Samozrejme, v celom Rakúsku je veľa dobrých ponúk. Bývam vo Viedni, tam je každý deň najmenej 20 koncertov, divadelných hier a opier. Na festivale Herbstgold nájdete počas dvoch týždňov prvotriedne umenie v koncentrovanej forme. Všetci nadaní a talentovaní umelci na jednom pódiu predstavujú niečo neuveriteľné. Je to niečo, čo v žiadnej inej koncertnej sieni v takejto koncentrovanej forme nemôžete zažiť.
„To najdôležitejšie v mojom živote je ... láska.“
Julian Rachlin
schauvorbei.at: Prejdime k rýchlemu kolu. Táto pieseň mi pripomína lásku:
Ach, nemám poňatia (smeje sa). Ďalšia otázka.
schauvorbei.at: Táto skladba hrá v mojom živote dôležitú rolu:
Čelový koncert Antonína Dvořáka.
schauvorbei.at: Hudba pre mňa znamená ...
Vášeň, koníček, povolanie a náboženstvo.
schauvorbei.at: Keby som sa nestal hudobníkom, bol by som teraz pravdepodobne ...
Futbalista.
schauvorbei.at: Z miery ma vyvádza len ...
Nespravodlivosť!
schauvorbei.at: To najdôležitejšie v mojom živote je ...
Láska.
schauvorbei.at: Súčasná hudba je pre klasiku ako ...
To je veľmi dobrá otázka. Závisí to od toho, o akú súčasnú hudbu ide. Pritom je to ako pri všetkých žánroch. V každom je dobrá aj zlá hudba, ale každý milujem. Bez ohľadu na to, či rock alebo pop. Dobre, rap sa ešte musím naučiť milovať, ale som otvorený všetkému.
schauvorbei.at: Festival Herbstgold v Eisenstadte tromi slovami:
Emócia, atmosféra a radosť.
schauvorbei.at: Ďakujeme za rozhovor!
Foto: © Julia Wesely