„Čo keby bol Facebook skutočným životom?“ S jeho videom o sociálnych sieťach sa Michaelovi Buchingerovi v roku 2010 podaril prielom na YouTube. O dvanásť rokov neskôr 29-ročný mladík nielen nazbieral milióny kliknutí, ale zažiaril aj v televízii, dobyl kabaretné pódiá a zaplnil knihy. Najnovšie dielo Michaela Buchingera sa volá „Alle Jahre nie wieder“ a venuje sa Vianociam – ako inak – s poriadnou dávkou nenávisti. schau sa s Viedňanom, ktorý pochádza z Burgenlandu, stretol na rozhovor v Podersdorf am See.
schau: Vyrástol si na YouTube a svojich zoznamoch nenávisti. Ako by si opísal svoj vývoj od svojho začiatku v roku 2009?
Michael Buchinger: Povedal by som, že som postupom času prešiel viac k tradičným médiám, napríklad mojimi knižnými projektmi. Chcel som to, čo robím, preniesť aj do fyzického sveta. Okrem toho som určite dospel. Moje prvé príspevky na internete boli okrem iného paródie na učiteľov. Vtedy som sa veľmi rýchlo naučil, že si treba dávať pozor na to, o kom verejne vtipkujete. Pretože videá sa vždy dostanú k ľuďom, ktorí by ich vlastne nemali vidieť. To znamená: Ak dnes o niekom ohováram, tak anonymne (smeje sa).
Nechávaš svojich fanúšikov podieľať sa na svojom každodennom živote a zážitkoch. Povedal by si, že tieto osobné postrehy sú súčasťou tvojho receptu na úspech?
Možno, autentickosť a prístupnosť sú predsa dôležité aspekty existencie influencera a Instagramu. Napriek tomu mám určitú hranicu a neprezradím všetko. Každý si tam musí nájsť svoju vlastnú rovnováhu a sám sa rozhodnúť, čo je v poriadku a čo nie. Čo mnohým mojim priateľom a známym pripadá napríklad bláznivé je to, že ľudia vedia, ako vyzerá moja spálňa. Mne osobne je to úplne jedno – hlavne, že nikto nestojí pred dverami môjho bytu. Aj to sa mi však už stalo a bol som všetko, len nie nadšený (smeje sa).
Napriek tomu dokážem pochopiť, že ľudia majú pocit, že sú so mnou kamaráti, pretože o mne vedia toľko veľa. Nedávno som kamarátke tak trochu pod rúškom tajomstva rozprával o blížiacej sa operácii a ona mi len povedala: „Veď to ja už dávno viem, počula som to v tvojom podcaste.“ Keď človek takto sedí vo svojej komôrke s mikrofónom a slobodne zo seba chrlí príhody zo svojho všedného dňa, často zabúda, že ho počúva 20 000 ľudí.
Čo bol pre teba doteraz najväčší úspech?
K svojim najväčším úspechom radím dve veci. Po prvé, že ma pred dvoma rokmi zaradili do rebríčka „30 pod 30“ magazínu Forbes. To bolo super hlavne preto, že ľudia vtedy konečne vedeli, že mám pod 30 (smeje sa). Dovtedy ma totiž všetci vždy odhadovali na staršieho, než som bol. A po druhé, moje vystúpenie pred približne 1 200 ľuďmi v Globe Wien, na ktoré som vyslovene pozval svoju rodinu. Pre mňa to bol veľmi výnimočný moment, pretože som všeobecne skôr zdržanlivý, keď v publiku sedia priatelia alebo členovia rodiny.
Existujú veci, od ktorých by si dnes svojmu mladšiemu ja odradil?
V roku 2015 som štyri mesiace žil v Berlíne – a rýchlo som zistil, že toto mesto vôbec nie je pre mňa. Tam je každý cool a má rozbehnutý nejaký internetový projekt. Vtedy som si pomyslel: Radšej späť do Rakúska, kde si so svojím digitálnym biznisom výnimočná snehová vločka. Patrím do Viedne a do Burgenlandu.
Prečo si sa vlastne presťahoval do Berlína?
Bol som v akejsi YouTube agentúre, ktorá ma s tromi ďalšími youtubermi dala do spoločného bytu. Dnes by som už do toho nešiel. Na jednej strane nie som typ na spolubývanie a na druhej strane nechcete tráviť celý deň s ľuďmi, ktorí robia to isté. Keď som predavač párkov, tiež predsa nechcem ísť bývať do spoločného bytu s inými predavačmi párkov. Rád mám svoj osobný priestor a nechcem stále hovoriť len o YouTube a svete influencerov.
Keď už hovoríme o sťahovaní: vyrástol si v Müllendorfe v Burgenlande a momentálne bývaš vo Viedni. Vieš si predstaviť, že by si neskôr znova žil na vidieku?
Určite! Práve hľadám pozemok v Burgenlande, zatiaľ hlavne na víkendy a leto. Kto toto číta a má pre mňa tip: len sem s ním!
Kde hľadáš inšpiráciu pre svoju tvorbu?
Čím som starší, tým viac nachádzam inšpiráciu vonku a v prírode. Vlastne som človek, ktorý pri prechádzkach rád počúva hudbu alebo podcasty. Ale predsavzal som si, že odložím slúchadlá nabok, aby som lepšie vnímal zvuky okolo seba – či už v Burgenlande alebo vo viedenskom parku. V mojej práci musí byť človek dobrým pozorovateľom, držať oči aj uši otvorené. Často ma inšpirujú ľudia, ktorí sa zhovárajú pri susednom stole na lavičke v parku alebo v kaviarni. Nové nápady dostávam ale aj vtedy, keď sa dostanem do situácií, na ktoré nemám vždy nutne chuť, napríklad na párty. Ale potom si pomyslím: V najlepšom prípade sa zabavím, v najhoršom prípade budem mať cool príbeh do svojho podcastu alebo na svoj zoznam vecí, ktoré neznášam.
Po „Drei wollen Durchblick“ s Thomasom Brezinom čoskoro štartuješ nový podcast. Čo od neho môžeme očakávať?
Kombinácia Thomasa Brezinu a mňa zostáva zachovaná, namiesto striedajúcich sa hostí však bude pevnou súčasťou tretia osoba, ktorú budú mnohí poznať. Budeme si všetci traja celkom uvoľnene klábosiť o rôznych témach, takže to už nebude také zamerané na rozhovory ako v „Drei wollen Durchblick“.
Michael Buchinger a Thomas Brezina: Ako došlo k spolupráci?
Máme spoločného známeho a jedného dňa som mal príležitosť sa s ním zoznámiť a urobiť s ním rozhovor pre svoj YouTube kanál. Pre mňa to bola vtedy nepríjemná situácia, bol som totálne nervózny. Medzitým sa vídame celkom často a už nie som nervózny, ale naďalej ho obdivujem pre jeho jedinečnú kariéru a jeho silu.
Nedávno vyšla tvoja štvrtá kniha „Alle Jahre nie wieder“. Aký máš vo všeobecnosti vzťah k Vianociam a aký rituál na nich najviac nenávidíš?
V zásade mi vianočné sviatky prídu celkom milé. Problémom sú ako vždy tí druhí ľudia a tlaky, ktoré sú s nimi spojené. Každý rok si hovorím: „Túto blbosť už nikdy neurobím!“ A v nasledujúcom roku si poviem: „No dobre, Vianoce sa predsa oslavovať musia.“ Čo mi príde najotravnejšie, je to, ako sa narába s darčekmi. Medzitým som sa už skoro s každým zo svojich najbližších dohodol, že si nič nebudeme dávať, ale potom sa nedostanem do vianočnej nálady. Myslím si, že k tomu patrí, že človek nad tým pouvažuje a niekomu daruje drobnú pozornosť.
Na čo sa môžu tvoji fanúšikovia tešiť v najbližších mesiacoch a možno aj rokoch?
V najbližšom čase ma bude častejšie vidno v televízii. „Alle Jahre nie wieder“ určite nebola moja posledná kniha a v pláne je aj nový kabaretný program. A ktovie, možno ma raz niekto uvidí ako herca v naozaj dobrom filme, to by sa mi veľmi páčilo.
Ďakujem za rozhovor.
Štvrtá kniha Michaela Buchingera vyčaruje aj tomu najodhodlanejšiemu vianočnému hundrošovi pri najnamáhavejšom zo všetkých sviatkov pochmúrny úsmev na tvári – pretože v tom nie je sám!
Heyne Verlag, 192 strán,
ISBN 978-3-453-60643-2,
od 12,40 eur
