Michigan: Charme und Flair in XX-Large

Pobrežie, na ktorom máte pocit, že ste pri mori, avšak bez slaného vánku v nose. Ostrov, na ktorom si myslíte, že žijete niekoľko storočí v minulosti. A miesto v Severnej Amerike, ktoré vyzerá ako bavorská dedina. To a oveľa viac možno objaviť v jedinom spolkovom štáte USA. Kto uvažuje o ceste do Ameriky, väčšinou mu napadne New York ako azda najinternacionálnejšie mesto sveta alebo slnkom pobozkaný „Zlatý štát“ Kalifornia, možno ešte hráčska metropola Las Vegas. Michigan má však na radare len málokto. Dokonca aj pre väčšinu zarytých fanúšikov USA je to ešte biele miesto na mape. Pritom je tu toľko čo objavovať, ako mi ukázal môj týždňový roadtrip.

Michigan leží pri Veľkých jazerách, na hranici s Kanadou, a je jediným dvojdielnym spolkovým štátom Ameriky: Mackinacský prieliv totiž oddeľuje Horný polostrov (Upper Peninsula) medzi Horným jazerom a Michiganským jazerom od Dolného polostrova (Lower Peninsula), ktorý je cieľom mojej cesty. Celý spolkový štát je trikrát väčší ako Rakúsko a je domovom približne desiatich miliónov ľudí. Michigan nemá žiadnu miliónovú metropolu. Detroit má len okolo 650 000 obyvateľov a nie je ani hlavným mestom spolkového štátu. Z tejto pocty sa teší Lansing, relatívne malé „hniezdo“ necelých 150 kilometrov západne od Detroitu.

Čo si všimnem hneď v prvý deň: V Michigane nie sú XXL len porcie (steak) na tanieri v reštaurácii a veľkosti balení v supermarkete, ale aj pohostinnosť ľudí. U Jima a Theresy, ktorí prevádzkujú rezort pri jazere Huron aj vlastné kino v Oscode (s cenami ako pred 20 rokmi), sa od prvého rozhovoru cítite, akoby ste boli medzi dlhoročnými priateľmi. Pri táboráku pod tou najkrajšou hviezdnou oblohou – v správnom čase možno pozorovať aj polárnu žiaru – ma obaja rozmaznávajú obľúbenou americkou pochúťkou S’Mores, čo sú v ohni roztopené marshmallows s čokoládou, vložené medzi dva krekry. Takto si užívam typicky americkú atmosféru a počúvam pritom mnohé príbehy, ktoré Jim zažil. So svojím televíznym seriálom „Under the Radar Michigan“ cestuje už vyše 1 400 epizód po tomto americkom spolkovom štáte, aby svojmu publiku priblížil tie najkrajšie stránky. Na svojej ceste som si mohol urobiť obraz len o veľmi malej časti týchto skvelých miest, ale stáli za to. Ostrov Mackinac je jedným z nich.

Keď sa niekoho v Michigane opýtate, kde sa zhruba nachádza nejaké miesto, vždy okamžite použije pravú dlaň ako mapu. Keď sa pozriete na štát na skutočnej mape, s trochou fantázie možno rozpoznať, že Dolný polostrov sa skutočne veľmi podobá na ruku. Ostrov, o ktorom rozprávam, sa nachádza kúsok nad špičkou prostredníka a za dobré trištvrte hodiny môžete ostrov, ktorý je trikrát väčší ako Viedeň, obísť na bicykli. Bicykel je tu dôležitý, pretože na tomto mieste bez áut by ste si mohli myslieť, že ste cestovali do epochy minulosti. Konské povozy a vysoké bicykle – nové bicykle sú samozrejme tiež k dispozícii – sú tu jedinými dopravnými prostriedkami. Butterbean, najväčší kôň na ostrove, ma vozí okolo ostrova a ja ochutnávam slávne fudge. Ide o karamelové cukríky, ktoré vyrába až sedem firiem na ostrove. To je celkom dosť, podobne ako päť zverolekárov v porovnaní s jediným lekárom na ostrove, ktorý lieči aj ľudí.

Na ďalšej ceste na juh štátu Veľkých jazier spím jednu noc v Bavorsku. Prinajmenšom človek nadobudne tento pocit, ak nie je príliš blízko oboznámený s bavorskou tradíciou. V mestečku Frankenmuth sa o to v každom prípade snažia, ako sa dá. Jódlovacie hity z reproduktorov v outletovom centre, ktoré napodobňuje dedinu v Alpách. Čašníčky v dirndloch a čašníci v kožených nohaviciach v slávnej reštaurácii Chicken Diner, ktorá vyzerá ako nemecký hostinec. A skutočnosť, že sa čapujú takmer všetky dôležité bavorské pivá. Dva milióny ľudí, ktorí každoročne putujú na toto miesto, však prichádzajú za úplne inou atrakciou. Bronner’s Christmas Wonderland, s predajnou plochou veľkou ako dve futbalové ihriská a viac ako 50 000 vianočnými predmetmi, čo je najväčší obchod tohto druhu na svete, ma ohromil. Pre ľudí so slabosťou pre vianočné ozdoby a osvetlenie je návšteva Bronner’s povinnosťou, ostatní si môžu aspoň pozrieť kópiu Kaplnky Tichej noci, ktorá bola postavená pred obchodom s povolením z Rakúska.

Ale aj pre všetkých milovníkov prírody a outdoorových fanatikov ako som ja ponúka Michigan širokú škálu atrakcií. Zapôsobili na mňa napríklad riečne údolia Au Sable River, v ktorých sa uprostred lesa úplne nečakane objavujú pieskové duny, ktoré sú výsledkom miliónov rokov vývoja Zeme. A potom samozrejme Lake Huron, piate najväčšie jazero sveta a väčšie ako celé Chorvátsko, v ktorom plávam pri východe slnka smerom k nekonečnému horizontu. Ak kráčate s pozornými očami po pláži tohto jazera podobného moru, často máte šťastie, že nájdete takzvaný Petoskey Stone. Oficiálny štátny kameň Michiganu vyzerá, hlavne keď ho namočíte, veľmi pôsobivo, pretože ide o fosíliu koralu. Žiaľ, dozvedel som sa, že som na najlepší čas na cestovanie po Michigane prišiel o približne dva mesiace skôr. Pretože okolo októbra je „Indian Summer“, jeseň s „jesennými farbami“. Je to aj tu veľká vec, láka veľa návštevníkov a je pre mňa dôvodom prísť aspoň ešte raz.

Najmenej ešte raz prídem aj do Detroitu. Mesto, pôvodne založené francúzskymi kolonistami, sa stalo dôležitým priemyselným centrom v USA. V prvom rade sa metropola preslávila ako mesto áut. Tu sa zrodili traja automobiloví giganti Ford, General Motors (so značkami ako Cadillac alebo Hummer) a Stellantis (pravdepodobne známy ešte ako Chrysler), ktorým Detroit vďačí za ekonomické prepady, ale primárne za vrcholy. Čo je menej známe: Odtiaľto pochádzajú aj Shinola, pre obyvateľov Detroitu ekvivalent Rolexu, ako mi bolo povedané, Faygo Cola, ktorá sa teší obľube nielen vďaka klasickej cole, ale prinajmenšom rovnako kvôli „Red Pop“, a Carhartt, značka, ktorá je so svojím pracovným oblečením pojmom aj v celej Európe medzi všetkými mladými a mladými duchom.

Fázami sa však tomuto mestu v minulosti nedarilo veľmi dobre. Detroit bol v roku 2013 ekonomicky na dne a musel vyhlásiť platobnú neschopnosť – a určite to tu vzhľadom na vysokú mieru kriminality občas nebolo ani bezpečné. Z tohto míľového dna sa však Detroit posledné roky brilantne dostal a vďaka investíciám do vzhľadu mesta to tu vyzerá lepšie než kedykoľvek predtým. Ak sa teraz prechádzate centrom mesta a nahliadnete do niekoľkých z mnohých zreštaurovaných mrakodrapov, všimnete si, koľko peňazí a práce bolo vynaložených na obnovu mesta. Dnes má „Motor City“ niečo, na čo sme zvyknutí v Európe, ale v krajine neobmedzených možností je to skôr zriedkavosť: živé centrum mesta.

Popri autách napadne človeku pri Detroite okamžite hudba. Má to do činenia s vydavateľstvom Motown založeným v tomto meste, vďaka ktorému sa tu začala kariéra mnohých slávnych umelcov ako Diana Ross, Lionel Richie, Marvin Gaye a Stevie Wonder. V dome, kde sa nachádzalo prvé štúdio, dnes nájdete múzeum, okolo ktorého skutoční milovníci hudby nemôžu prejsť bez povšimnutia. Ak vám tieto mená vôbec nič nehovoria, ale napriek tomu spájate Detroit s hudbou, potom je to určite Eminem, na koho myslíte. Mnohí označujú speváka a textára, držiteľa cien Grammy, Oscar a Emmy, za jedného z GOATs (Greatest of all Times) v rape. V 90. rokoch Eminem odštartoval kariéru s miestnym vydavateľstvom FBT Productions a svoje rodné mesto tematizuje v mnohých svojich textoch.

Ak dáme hudbu nabok, rovnako zaujímavá je pre mňa Detroit Style Pizza. Koniec koncov, som labužník americkej kuchyne. Podobnosti s talianskou pizzou hľadáte márne, vzhľadom ide skôr o druh pikantného koláča, ktorý je však chuťovo bombastický! Najlepší smashburger môjho života som mimochodom jedol vo veľmi štýlovom podniku v Detroite, kde ponúkali víno z Burgenlandu. Ako športovú bodku som absolvoval kajakovú túru po rieke Detroit, vďaka ktorej som spálil nazbierané kalórie a ktorá perfektne zavŕšila moju cestu. Pri západe slnka som poslednýkrát obdivoval trblietajúcu sa panorámu Detroitu a dúfam v skorý návrat do Michiganu.