Už ako dieťa mala rodáčka z Mattersburgu, Theresa Kulovits, jasný profesionálny cieľ: stať sa moderátorkou. Dnes je jej tvár viditeľná vo formátoch ORF ako „ORF III Aktuell“. V rozhovore otvorene a úprimne rozpráva o svojej kariére a plánoch do budúcnosti.
Theresa, si moderátorka a redaktorka – obe s vášňou. Bolo ti už skoro jasné, že chceš ísť touto cestou?
Theresa Kulovits: Srandovné je, že áno. Už ako dieťa som vedela, že chcem ísť do ORF. Jedna moja kamarátka nedávno vyhrabala starý pamätník, v ktorom som na otázku „Čím chceš byť, keď vyrastieš?“ napísala: „Pracovať v ORF.“ Mama ma často brávala na slávnosti ORF Burgenland a mohla som sa pozrieť do zákulisia – to ma fascinovalo. Samozrejme, medzitým som mala aj iné profesijné predstavy. Krátko som študovala učiteľstvo, ale zistila som, že to nie je nič pre mňa. Na FH Burgenland som napokon v rámci štúdia „Informácie, médiá a komunikácia“ znovu objavila, že žurnalistika je pre mňa to pravé. Vďaka stážam v ORF som si potom našla cestu tam.
Bol pre teba vstup do odvetvia ťažký?
Theresa Kulovits: Vlastne nie, prebehlo to relatívne jednoducho. Aj keď som kedysi nikdy neverila, že je to pravda, musím priznať, že „byť v správnom čase na správnom mieste“ naozaj často zohráva úlohu. Tak som sa dostala aj k moderovaniu – vtedajšia šéfka mi zavolala a spýtala sa, či to nechcem vyskúšať. Samozrejme, tvrdo som pracovala a vložila do toho veľa energie, ale osud mi otvoril nejedny dvere.
Dnes moderuješ v politickej oblasti. Čo ťa fascinuje na politike?
Theresa Kulovits: Politika je základom toho, ako svet funguje. Považujem za mimoriadne napínavé rozprávať sa s ľuďmi, ktorí prijímajú rozhodnutia ovplyvňujúce miliardy ľudí. Je dôležité ísť týmto procesom na koreň a nie všetko prijímať bez otázok. Fascinuje ma, že hŕstka ľudí určuje život mnohým – a my novinári môžeme pritom klásť kritické otázky.
Počuli sme, že by si rada bola krízovou reportérkou. Čo ťa láka na tejto úlohe?
Theresa Kulovits: Krízové spravodajstvo je neuveriteľne dôležitou súčasťou žurnalistiky. Žijeme v krajine, ktorej sa darí veľmi dobre, a vedomie o tom sa často vytráca. Keď človek priamo na mieste informuje o vojne a krízach, ľudia môžu získať realistickú predstavu o tom, ako vyzerá život inde. Je to mimoriadne nebezpečné, ale myslím si, že je to jedna z najcennejších prác v žurnalistike.
Pochádzaš z Burgenlandu, ale medzitým žiješ vo Viedni. Aký význam má pre teba Burgenland ešte dnes?
Theresa Kulovits: Burgenland pre mňa navždy zostane domovom. Teraz bývam vo Viedni, ale pravidelne chodím do môjho rodného mesta Mattersburg. Tam nachádzam pokoj a prírodu – niečo, čo vo Viedni často chýba. Hoci sa vo Viedni cítim dobre, pocit „návratu domov“ v Burgenlande je celkom výnimočný.
Čo oceňuješ na Viedni, čo ti v Burgenlande chýba, a naopak?
Theresa Kulovits: Vo Viedni sa stále niečo deje. Človek má nespočetné množstvo možností, kam ísť alebo čo podniknúť. V Burgenlande naopak oceňujem pokoj a prírodu – v mojej záhrade v Burgenlande dokážem úplne vypnúť. Tento pokoj v meste nachádzam zriedka.
Tráviš Vianoce tiež v Burgenlande?
Theresa Kulovits: Áno, určite! Moja babka má 24. decembra narodeniny a rodina vždy oslavuje spolu u nás. Po rozdávaní darčekov sa často stretávame s priateľmi – stala sa z toho už malá tradícia.
Často informuješ o vážnych témach, ako napríklad vojna na Ukrajine. Ako sa ti darí od toho sa citovo dištancovať?
Theresa Kulovits: Nie je to vždy ľahké. Čo sa rozhodne snažím vyhnúť: žiadna kontrola správ priamo pred spaním! Emocionálne sa uzavrieť pomáha aj v práci – považujem za dôležité mimo práce sa venovať niečomu pozitívnemu. Mne pomáha sledovať „trash-TV“ (smeje sa), športovať alebo niečo podniknúť s priateľmi. A potom sú tu moje mačky, Bibi a Pedro, ktoré milujem a o ktoré sa starajú moji rodičia v Burgenlande.
Boli momenty v tvojom povolaní, ktoré boli obzvlášť náročné?
Theresa Kulovits: Áno, raz, keď eskaloval konflikt v Gaze a náš korešpondent na mieste stratil kontakt so svojím tímom. Vtedy mi na chvíľu vyrazilo dych. Ale našťastie bolo veľa pozitívnych zážitkov, ktoré všetko prevážia – ako moje prvé veľké rozhovory s politikmi alebo moderovanie počas duelov k EÚ. Aj ocenenia ako „30 pod 30“ a možnosť napísať kapitolu do „Ročenky pre politické poradenstvo 2023/24“ pre ORF III boli veľké úspechy.
Kde vidíš žurnalistiku v budúcnosti?
Theresa Kulovits: Žurnalistika bude čoraz dôležitejšia, aj keď sa formáty zmenia, najmä kvôli sociálnym sieťam a AI. Myslím si, že novinári musia byť čoraz viac univerzálni – popri písaní by mali vedieť strihať, filmovať a produkovať. Požiadavky rastú, ale to je tiež napínavá výzva.
Vyštudovala si aj inžinierstvo obchodných procesov (Business Process Engineering). Ako vidíš svoju vlastnú budúcnosť v žurnalistike?
Theresa Kulovits: Mojím cieľom by bolo naďalej môcť robiť rozhovory s dôležitými ľuďmi, ktorí rozhodujú o životoch mnohých. Klásť kritické otázky a konfrontovať zodpovedných z politiky a hospodárstva – to ma láka. Dúfam, že sa mi v tomto smere otvorí ešte veľa dverí.
Spomenula si, že Angela Merkelová by bola pre teba vysnívanou partnerkou na rozhovor. Čo by si sa jej opýtala?
Theresa Kulovits: Ó, to by bola veľká česť! Najmä by som sa jej opýtala na to, ako sa dnes pozerá na Európu a ako vníma vývoj, ktorý nastal od jej odchodu. Zaujíma ma, ako robila politické rozhodnutia svojím pokojným, ale silným spôsobom a čo si myslí o aktuálnych výzvach – najmä s ohľadom na ukrajinský konflikt a EÚ. Angela Merkelová má silné a zároveň tak ľudské vyžarovanie – absolútna top žena, myslím si.
Keď už hovoríme o top ženách: Kto ťa na tvojej ceste obzvlášť inšpiroval?
Theresa Kulovits: Je ich veľa, ale dvoch ľudí by som chcela obzvlášť vyzdvihnúť: Ingrid Thurnher a Lou Lorenz-Dittlbacher. Obe sú novinársky a ľudsky neuveriteľne silné a vždy ma podporovali a inšpirovali. Aj Reiner Reitsamer sa stal dobrým priateľom a vzorom. Ukazuje, ako sa dá spojiť humor a profesionalita. V ORF navyše obdivujem Susanne Schnabl za jej umenie robiť rozhovory. Každý z týchto ľudí ma niečo naučil a motivoval ma, aby som vždy podávala svoj najlepší výkon.
A čo by si poradila začínajúcim mladým novinárom?
Theresa Kulovits: Buďte sami sebou a nasledujte svoje záujmy! Najdôležitejšie je zapáliť sa pre to, čo robíte. Žurnalistika si vyžaduje veľa úsilia a vytrvalosti, ale stojí to za to. Čítať, pýtať sa, rozprávať sa s ľuďmi a osvojiť si širokú vedomostnú základňu – to je najlepší základ pre toto povolanie.
Ďakujem pekne za rozhovor!
