Stefan Ruzowitzky (62) získal v roku 2008 Oscara za najlepší cudzojazyčný film za svoju snímku „Die Fälscher“. Najneskôr týmto úspechom vystúpil tento režisér a scenárista na Olymp rakúskeho filmu. Ruzowitzky je tiež viacnásobným držiteľom ceny Romy. Jeho poslednými dielami sú kriminálka „Hinterland“ a televízny seriál „Barbari“. Spýtali sme sa ho na jeho doterajšie cestovateľské zážitky a obľúbené miesta.
schau Gute Reise: Prvá cesta, na ktorú si spomínam?
Stefan Ruzowitzky: Jazero Irrsee, veslicou k hostincu Seewirt, rezeň bol jediné jedlo nad 40 šilingov, to sa dalo želať len raz počas dovolenky.
Cesta, ktorá zanechala v mojom živote stopy?
Všetky! Preto sa predsa cestuje!
Najlepší spoločníci na cesty?
Mnohé cesty súvisia s mojím povolaním, a preto ma – vďaka Bohu! – zavedú aj do destinácií, ktoré by človek na dovolenke určite nenavštívil. Preto cestujem väčšinou sám a medzitým som sa naučil so sebou celkom dobre vychádzať.
Cesta, na ktorú by som najradšej úplne zabudol?
Zjavne som veľmi dobrý v úplnom vytesňovaní negatívnych spomienok:
Nespomínam si na žiadnu hroznú cestu.
Kde som bol prvýkrát pri mori?
Keďže som vyrastal v Düsseldorfe: Holandsko.
Ktorý cestovateľský zážitok ma prinútil zamyslieť sa?
Naposledy Saudská Arábia: Neuveriteľná nálada pre zmenu, mladá generácia – aj a najmä ženy, ktorých miera zamestnanosti sa v posledných piatich (!) rokoch zvýšila z 3 % na 34 % – chce s plným nadšením znovuobjaviť svet. Aký kontrast k pestovanému nudnému (kultúrnemu) pesimizmu u nás.
Kam by som nikdy necestoval?
Nenapadá mi nič ani po dlhom premýšľaní – aj tie najmenej atraktívne destinácie rozširujú obzory.
Tri veci, ktoré v mojej batožine nesmú nikdy chýbať?
Mobil, bezpečnostné vrecúško čaju, ak by niekde nebol čaj, maska na spanie.
Čo ma naučili moje cesty?
Že môj pupok predsa len nie je stredom vesmíru.
Kde je moje obľúbené miesto v Rakúsku?
Keďže som veľa na cestách: doma, na pohovke, úplne vpravo, s výhľadom do záhrady.
Ktorú cestovateľskú krajinu odporúčam každému?
Pozri vyššie: Saudská Arábia. Nie, nikto nemusí nosiť závoj ani pokrývku hlavy. Zaujímavé!
S akým miestnym zvykom som mal najväčší problém?
Agresívne naháňanie zákazníkov v obchodoch alebo reštauráciách, napríklad v Istanbule, proti ktorému sa dá brániť len demonštratívnou neúprimnosťou.
