Tímovo orientovaní, angažovaní a odolní: po týchto vlastnostiach zamestnancov pátra čoraz viac firiem. Ale čo vlastne resiliencia znamená? Slovo pochádza z latinčiny a znamená „odraziť sa“ alebo „skočiť späť“. Samotný pojem pochádza z materiálového hospodárstva. Znamená, že sa látka dokáže vrátiť do pôvodného stavu. Tak, ako keď stlačíte antistresovú loptičku a ona opäť získa svoj pôvodný tvar.
Odolnosť voči stresu alebo resiliencia?
Termín bol v psychológii zavedený už v 50. rokoch. Psychológ Jack Block sa zaoberal týmto konceptom v súvislosti s rozvojom osobnosti. „V psychologickom kontexte sa reziliencia označuje ako psychická odolnosť. Je to schopnosť vysporiadať sa s výzvami, krízami a zmenami tak, aby človek na nich nezlomil, ale ideálne z nich dokonca vyšiel posilnený,“ vysvetľuje tréner reziliencie Karl Allmer.
Znie to ako odolnosť voči stresu? Nie tak celkom, pretože je tu významný rozdiel. Odolnosť voči stresu znamená dlho vydržať záťaž bez toho, aby sa človek navonok zakolísal – ako skala v príboji. Resiliencia naproti tomu ide hlbšie a zabraňuje tomu, aby sa kameň zlomil. „Resilientní ľudia rozpoznajú stres včas, aktívne ho regulujú a učia sa z ťažkých skúseností. Nebudujú si len odolnosť, ale ďalej sa rozvíjajú. Nejde o to vydržať, ale aktívne formovať,“ hovorí 44-ročný odborník.
Stojí za ten ošiaľ
Aj keď resiliencia momentálne zažíva ošiaľ v rebríčkoch profesijných kompetencií, táto schopnosť znamená oveľa viac, než len mať dobré karty pri pracovnom pohovore. Pretože zmeny, tlak a neistoty sa v pracovnom živote stali novou normou. Aj veľké spoločenské krízy ako pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine alebo možná medzinárodná obchodná vojna sú záťažou pre naše duševné zdravie. K tomu sa pridávajú výzvy v každodennom chaose, permanentná dostupnosť a „doom-scrolling“ na sociálnych sieťach.
Stručne povedané: „Klasické štruktúry sa rozpadajú, požiadavky stúpajú a zároveň sme všetci ľudia s vlastnými limitmi zaťažiteľnosti. Resilientní zamestnanci a tímy dokážu s týmito výzvami lepšie zaobchádzať, zostávajú zdravší a výkonnejší – aj z dlhodobého hľadiska,“ hovorí expert. Resiliencia je nutnosťou v čoraz komplexnejšom, rýchlo sa meniacom svete. To platí pracovne aj súkromne, aj keď táto schopnosť nie je nič nové. „Prirodzene, resiliencia tu bola vždy, pretože ľudia si už aj skôr našli cesty, ako zaobchádzať so životnými krízami. Rozdiel dnes: vieme, ako resiliencia funguje a čo ju podporuje,“ myslí si podnikateľ.
Tréning je kľúčový
Už Kauai-štúdia vývinovej psychologičky Emmy Werner z 50. a 70. rokov ukázala, že približne jedna tretina detí, ktoré vyrastali v zložitých sociálnych podmienkach, napriek nepriaznivým okolnostiam vstúpila do dospelosti zdravá, stabilná a úspešná. Výskumníčka identifikovala ochranné faktory, ako sú stabilné vzťahové osoby, osobná zodpovednosť a sociálna podpora. Tie sú stále kľúčovými komponentmi pri budovaní reziliencie. Napriek tomu by sme sa mali vzdať myšlienky stať sa nezraniteľným superhrdinom a radšej si vyvinúť nastavenie mysle, ktoré umožňuje zostať akcieschopným v ťažkých časoch. Ale: „Reziliencia nie je stav, ale proces, a predovšetkým – je trénovateľná,“ vysvetľuje expert.
Úspechy sa pritom nemerajú podľa určitého časového vzorca, namiesto toho sú pokroky individuálne. „Prvé zmeny sú často citeľné už po niekoľkých týždňoch – ak človek pravidelne pracuje na určitých faktoroch resiliencie. Z dlhodobého hľadiska vzniká resiliencia ako sval: cvičením, reflexiou a skúsenosťami. Rozhodujúce je, aby človek vytrval. Malé kroky stačia, ak sa robia dôsledne,“ uvádza bývalý projektový manažér.
Posilnení v tíme
To neplatí len pre posilnené ja, ale aj pre zlepšenú skupinovú prácu. Resiliencia v tíme znamená: „Navzájom sa nesieme, delíme sa o zodpovednosť, otvorene hovoríme o záťažiach a učíme sa spoločne zaobchádzať s neúspechmi. Tímy, ktoré sú resilientné, držia lepšie spolu, riešia konflikty konštruktívne a zostávajú výkonné aj v stresových fázach,“ pokračuje Allmer. Vedenie, komunikácia a zdravá tímová kultúra pritom zohrávajú dôležitú úlohu. Pretože vedenie často formuje emocionálne „počasie“ v tíme. „Kto je ako vedúci pracovník resilientný, zostáva akcieschopný aj pod tlakom, prejavuje jasnosť, empatiu a orientáciu – a žije presne to, čo tím potrebuje. Resilientné vedenie vytvára istotu a dôveru. To je dnes žiadané viac než kedykoľvek predtým,“ informuje Viedenčan.
Päť praktických tipov od experta
- Dýchanie 4-8-4: Jednoduché, účinné cvičenie na emocionálnu samoreguláciu. Štyri sekundy nádych, osem sekúnd výdych – opakovať štyrikrát. Táto technika, aplikovaná niekoľkokrát denne, pomáha upokojiť nervový systém a zostať akcieschopným v zaťažujúcich momentoch.
- Vedomé riadenie fokusu: V stresových situáciách je ľudské myslieť automaticky negatívne – ale nie je to užitočné. Protiopatrenie znie: položiť si otázku „Čo napriek tomu funguje dobre?“ a „Čo mám vo svojich rukách?“. Táto kognitívna zmena posilňuje sebaúčinnosť.
- Relativizácia pomocou stresovej stupnice: „Na stupnici od jedna do desať – aká zlá je aktuálna situácia naozaj?“ „Budem o tom premýšľať aj o rok?“ Táto metóda pomáha odhaliť drámy a získať späť jasnejší pohľad.
- Starostlivosť o siete: Rezilientní ľudia majú pevné vzťahy. Vedomé vyhľadávajú kontakt s ľuďmi, ktorí im robia dobre, posilňujú ich a počúvajú ich. Rovnako dôležité: odstup od ľudí, ktorí odoberajú energiu alebo nerešpektujú hranice.
- Starostlivosť o seba ako základný postoj: Prestávky, pohyb, spánok a zdravá strava nie sú „luxusné opatrenia“, ale základné stavebné kamene odolnosti. Kto sa dobre stará o seba, je odolnejší aj v krízach.
