Bol to jeden z najväčších hviezd všetkých čias: Freddie Mercury, charizmatický frontman kapely Queen. Dodnes je považovaný za jedného z najtalentovanejších spevákov hudobnej histórie. Okrem toho svojím súkromným a sexuálnym životom stále znova vyvolával titulky v novinách. Rudi Dolezal si vo svojej knihe „My Friend Freddie“ spomína na spoločné divoké večierky, úspešné nakrúcania videoklipov. Okrem toho sa zameriava najmä na skryté stránky tejto svetovej hviezdy.
pozri: Aká je najlepšia rada, ktorú si dostal od svojho priateľa Freddieho?
Rudi Dolezal: Najlepšiu radu som dostal raz po nakrúcaní videa u neho doma, kde mi povedal: „Never try to be second best and always go for the impossible!“ – Nikdy sa nesnaž byť druhý najlepší a vždy sa snaž dosiahnuť nemožné! Myslel tým, že pri každom novom projekte by si mal človek nasadiť latku veľmi vysoko, s vedomím, že možno zlyhá, ale ak zlyháš, tak o niečo lepšie.
Na aký spoločný zážitok spomínaš obzvlášť rád?
Najradšej si na Freddieho spomínam práve na zážitky z jednoduchého života. Ako často sme sedávali u neho v Garden Lodge s jeho partnerom Jimom Huttonom a len sme pozerali televíziu, hrali Scrabble alebo debatovali o umení, to bolo to, čo charakterizovalo naše priateľstvo.
Uľahčilo, alebo skomplikovalo priateľstvo s Freddiem vašu spoluprácu?
Myslím si, že priateľstvo v priebehu rokov prácu uľahčilo, pretože tam predsa len bolo vzájomné porozumenie, vzájomná ohľaduplnosť a vzájomná citlivosť. Na začiatku to bol, samozrejme, pracovný vzťah medzi režisérom a umelcom. Potom sa to, takpovediac, zmenilo na obľúbeného režiséra a obľúbeného umelca – a potom sa začalo skutočné priateľstvo a nakrútili sme ešte veľmi veľa videí. Verím, že práve priateľstvo bolo dôvodom, prečo sa cítil príjemne a prečo mi dal predovšetkým šancu nakrútiť všetky jeho posledné videá, kde vždy hovoril: „Skvelé, Rudi!“
Aké jeho stránky si v knihe prezradil, ktoré zostali širokej verejnosti dodnes skryté?
Nuž, kniha má 33 kapitol a ja som nenapísal najmenej ďalších toľko kapitol. Napriek tomu sa v nej dá nájsť veľmi veľa nového o Freddiem Mercurym. Napríklad zážitok, keď som bol s Eltonom Johnom a Rodom Stewartom pozvaný na večeru k Freddiemu a dozvedel sa tam novinku, že chcú založiť kapelu s názvom „Hair, Teeth & Nose“. Hair (vlasy), pretože Elton mal stále problémy s vypadávaním vlasov, Teeth (zuby), pretože Freddie mal tie špeciálne zuby, a Nose (nos), pretože Rod má obrovský nos. A prečo chcel Freddie tento posledný záber z „These Are the Days of Our Lives“ bezpodmienečne urobiť ešte raz a či bol Elton John tou gorilou vo videu.
Alebo aj nehody v zákulisí, ktoré sa stali pri nakrúcaní ako „Breakthru“ alebo „The Invisible Man“. A potom, samozrejme, o excesoch takzvaného „vnútorného kruhu“, ako fungoval a ku ktorému som sa mohol rátať aj ja. Až po veselé alebo smutné udalosti a posledný záber, pri ktorom Freddie stál pred kamerou, pred mojou kamerou.
Spolupracoval si s mnohými svetovými hviezdami, čo bolo zvláštnosťou spolupráce s Queen a Freddiem?
Freddie a ja sme hrali takzvaný „duševný pingpong“, pri rozpracovávaní konceptov jeden nápad prinášal druhý. Na začiatku v byte v Mníchove, v apartmáne v Londýne, potom v dome v Londýne alebo v Montreux. To som predtým ani potom s nikým iným tak intenzívne nezažil. Aj David Bowie alebo Falco boli veľmi vizuálni ľudia, ktorí mali veľa nápadov a spolurozhodovali, ale Freddie mal vizuálne chápanie ako žiadny iný rockový umelec, s ktorým som mohol spolupracovať. Bolo to preto, lebo nebol len hudobník, ale univerzálny umelec,
ktorý sa veľmi, veľmi dobre vyznal aj vo fotografii, filme a výtvarnom umení.
Do akej miery ťa práca s Freddiem inšpirovala v tvojej ďalšej kariére?
Nepovedal by som inšpirovala, pretože Freddie bol určite jedným z mojich troch mentorov: Frank Zappa ma na začiatku naučil rock'n'rollovú filmovú tvorbu, Keith Richards rock'n'rollový postoj a Freddie Mercury mi otvoril dvere k umeleckým prístupom, čo všetko si človek môže dovoliť v umení a čo je všetko pritom možné. Dodnes považujem za privilégium, že som mohol spolupracovať s takým skvelým človekom, a som mu za to doteraz veľmi vďačný.
Ďakujem za rozhovor.
Vo viac ako 30 kapitolách na 300 stranách opisuje Rudi Dolezal svoje zážitky s hlavným spevákom skupiny Queen Freddiem Mercurym.
