Andreas Döllerer má zlaté ruky. Čoho sa chytí, z toho vznikne niečo dobré, ba až vynikajúce. Jeho úspech a úspech celej rodiny v podnikateľských záležitostiach je rovnako bezpríkladný ako úroveň kuchyne. Silný tím je podmienkou, pri sporáku rovnako ako v reštaurácii. Döllerer, ktorý si nenechá ujsť príležitosť osobne privítať a vyprevadiť hostí, je takmer stále v dome. A – čo je veľmi príjemné – v niektoré dni sa varí po celý deň, hosť nemusí hladovať ani popoludní a k podniku patriaca krčma sa v Salzburgu oprávnene teší kultovému statusu. Keď Döllerer pred viac ako desiatimi rokmi prišiel s myšlienkou Cuisine Alpine, o takto širokej ponuke lokálnych surovín sa ešte nedalo ani snívať. Medzitým sa v Salzbursku pestujú aj artičoky. Döllerer z nich pripravuje jedlo podľa vzoru provensálskej Barigoule, rastlinné potešenie z jemnosti a chrumkavosti, horkosti a kyslosti, podčiarknuté perfektne vyváženou vinaigrette. Vegánsky hlavný chod v reštaurácii, ktorá bola kedysi zasvätená pôžitku z mäsa. Ale ani milovníci mäsa neprídu u Andreasa Döllerera skrátka. Majster teľacieho brzlíka, v čom je v Rakúsku neohrozene na prvom mieste, nám podával jemnú žľazu so špicatou kapustou, údeným úhorom a zemiakovým mousseline. Príkladná kuchyňa vnútorností, akú poznáme inak len vo Francúzsku. Döllererov dlhoročný spoločník, Sigi Schatteiner, ktorý takmer denne prinášal čerstvé sivoňe a pstruhy zo svojho malého chovu v údolí Bluntautal, odišiel na zaslúžený dôchodok. Na kvalite rybích špecialít to však nič nemení: Crudo z kapra v špičkovej kvalite a fantastickej konzistencii prichádza s bukvicami, výživným plodom buka lesného. Dula dodáva kyslosť a ovocnosť, perlová cibuľka výraznú sladkosť a k tomu sa podáva malý grilovaný kaprí rezeň s intenzívnou arómou. K jednému zo skvelých burgundských vín, ktoré zabezpečuje tím okolo Alexandra Koblingera (a ktoré sa tu dajú piť za bezkonkurenčný pomer ceny a kvality), sa podávajú Œufs en meurette, klasika z Burgundska. Dezert bez cukru? Aj to Döllererova kuchyňa dokáže. Hruška odrody Williams dostáva ako spoločníkov čakanku a Sig, Wälder čokoládu vyrobenú zo zvyškov po výrobe syra. Kto chce niečo tradične sladké, vychutná si každé sústo z pečených myší (Buchteln), čisto rakúskeho, čiže českého múčnika, ako doplnok k Döllererovej verzii Bienenstichu. Uvoľnená atmosféra a srdečná pohostinnosť, ktoré sprevádzajú jedlo u Döllererovcov, sú nenapodobiteľné. Aj preto je tento podnik príkladom všetkého, čo Rakúšanom zahraniční cestovatelia a hostia neustále závidia. Salzburským obyvateľom možno závidieť aj kvalitu už spomínanej krčmy: fantastické polievky, kreatívne predjedlá založené na regionálne formovanom vkuse, vynikajúci pečený teľací brzlík, hľuzovkové halušky so syrom a právom legendárne čučoriedkové halušky – niekedy neviete, či je to ešte krčmové, alebo už reštauračné jedlo. Hlavné je, že chutí, a to veru chutí.
