Joschi Walch premenil svoj dom na gurmánsky hotel a v každom detaile, ako aj vo všetkých častiach domu dokazuje, že to nie je len tak do vetra povedané vyhlásenie. Vlajkovou loďou Rote Wand je Chef’s Table, koncept podľa veľkých medzinárodných vzorov, nepochybne najzaujímavejšia a najlepšia reštaurácia v Lechu a tým aj v celom Vorarlbersku. Julian Stieger je skôr premýšľavý šéfkuchár, ktorý veľké pódium vlastne nevyhľadáva. Ale s tým, čo hovorí, a predovšetkým s tým, ako on a jeho tím varia, sa o pozornosť svojich hostí nemusí obávať. Ako už býva zvykom, najprv si na prízemí s láskou zreštaurovanej budovy školy vychutnáte malé jednohubky a prvý dúšok šampanského, potom hodíte očkom na ingrediencie hlavného menu, ktoré sú prezentované surové a nespracované, podobne ako u Frantzéna. Nasleduje krátky výklad, potom sa presuniete na prvé poschodie a k spoločnému vychutnávaniu menu, na ktoré sa hostia musia dostaviť presne, čo je v povahe konceptu Chef’s Table. Že sa dochvíľnosť, ako aj zaplatenie sumy vopred oplatí, pochopia hostia už pri prvom tanieri. Nasledujú ďalšie, z ktorých sotva niektorý nedosahuje prívlastok senzačný. Sivoň z rybníka Zuger, jemne údený, dochutený riasami a podávaný v senzačne dobrej omáčke Nage, je jedným z nich. Kaleráb, nakrájaný na plátky, plnený zázvorovým krémom a pripravený ako Mille-feuille, v chrenovej Beurre-blanc s v octe nakladanou bazou, je druhým. Holub je potretý Koji, opečený, prsia potom ešte raz grilované s borievkou. Námaha je značná, high-tech zostáva bokom. Vínna karta má medzičasom značný rozsah a hosťom Chef’s Table je suverénne prezentovaná. Jedlo s liturgickým charakterom, ale bez vážnosti omše. Jednou z najlepších adries v Lechu je aj časť nazývaná Stuben, integrovaná do hotela pre hotelových hostí aj pre hostí zvonku. Tu pracuje motivovaný tím na tom, aby Chef’s Table poriadne konkuroval s kapustovými fliačkami a jahňacím orechom.
