Syn sedí popoludní pred tabletom, ale nejako vyzerá dosť rozrušene. V poslednom čase je po čase strávenom pred obrazovkou obzvlášť ľahko podrážditeľný. A okrem toho: nezačal si obhrýzať nechty? schauvorbei.at spolu s expertkou Nicole Bartl z ombudsmanského úradu pre kyberšikanu (Ombudsstelle für Cybermobbing) objasňuje varovné signály a to, čo robiť v núdzovom prípade.
schauvorbei.at: Kedy sa začína šikana?
Nicole Bartl: Nie každá hádka je šikana. Jednorazové, ako aj opakované „podlosti“ často ešte nepredstavujú šikanu a zvyčajne sa rýchlo vyriešia.
Začína sa tam, kde sa končí zábava. Šikanózne správanie sa opakovane označuje ako „žarty“. Ak sa dotknutí ľudia nesmejú spolu s ostatnými, považujú sa za ľudí bez zmyslu pre humor a o to viac sa im posmievajú alebo ich vyčleňujú. Ide o skupinové dianie, pri ktorom vládne nerovnováha síl a ktoré sa odohráva vo všetkých oblastiach života mladých ľudí.
Útoky zvyčajne pochádzajú od osôb z osobného okolia. Najčastejšie sa kyberšikana deje v školskom prostredí. Zároveň tam však dotknutí ľudia dostávajú najväčšiu podporu. Aspoň formou osvety, pretože v praxi sa často stáva, že sú ponechaní sami na seba.
Možnými znakmi toho, že dieťa je vystavené šikane, sú fyzické ťažkosti, ako sú poruchy spánku, bolesti hlavy alebo bolesti brucha. Patria k nim však aj škrabance, modriny, odreniny a celkové zranenia na tele. Ďalšími znakmi môžu byť zmeny osobnosti, ktoré idú ruka v ruke s depresiou, agresiou, smútkom, stiahnutím sa do seba, úzkostlivosťou, prehnanými reakciami, podráždenosťou, neistotou, narušenou dôverou, stratou sebaúcty – alebo v extrémnych prípadoch myšlienkami na samovraždu. Niekedy dochádza k poruchám koncentrácie, poklesu výkonnosti, strate vecí, strachu zo školy alebo úteku do iných svetov.
„Rozhovory o šikane sú obzvlášť účinné vtedy, keď ešte žiadna neexistuje.“
Nicole Bartl
schauvorbei.at: Aké formy kyberšikany existujú?
Nicole Bartl: Kyberšikana, nazývaná aj kybernetické šikanovanie (cyber-bullying), znamená, že niekto je úmyselne dlhší čas urážaný, zosmiešňovaný, zastrašovaný alebo obťažovaný – a to na internete alebo cez mobilný telefón. Ale mení sa to s každou platformou.
Príkladov je mnoho. Patrí sem každá forma v skupinách, ako aj tá medzi dvoma osobami, napríklad kybernetické prenasledovanie (cyber-stalking). Niekedy sa to začína vylúčením zo skupín alebo digitálnych hier. Ďalej sem patrí šírenie klamstiev, klebiet alebo súkromných informácií na sociálnych sieťach, v čatoch alebo na fórach. Alebo nadávky, urážky a vyhrážky cez WhatsApp, TikTok, Instagram, YouTube, v online hrách, cez SMS alebo e-mail.
Do obrazu zapadá aj zverejňovanie alebo preposielanie intímnych či trápnych fotografií a videí. Obzvlášť často sa to začína dôverne zdieľanými nahými fotkami, ktoré neskôr skončia vo whatsappových skupinách. V extrémnejších formách ide o sexuálne obťažovanie alebo neželané kontaktovanie v čatoch či na sociálnych sieťach. To je takzvaný kybernetický grooming (cybergrooming), ak ide o neplnoleté osoby. K tomu sa pridávajú hacknuté účty a falošné profily.
schauvorbei.at: Je šikana vždy trestná?
Nicole Bartl: Rozpoznať ju nie je vôbec také jednoduché, najmä preto, že sa môže prejaviť v rôznych formách. Ale faktom je, že šikana je násilie, a vtedy môžu byť rôzne konania trestné.
Pre kyberšikanu ako takú existuje dokonca vlastná skutková podstata trestného činu: § 107c Trestného zákona.
schauvorbei.at: Akú úlohu zohrávajú sociálne médiá pri kyberšikane?
Nicole Bartl: Šikana môže prebiehať fyzicky, ale aj virálne. Sociálne médiá tento fenomén posilnili a ovládli priestor mimo vyučovania. Tým dosiahol nový rozmer.
Obzvlášť zlé na tom je: na internete sa obsahy šíria často extrémne rýchlo a zasahujú veľa ľudí. Navyše, to, čo sa raz dá na internet, sa zvyčajne dá len veľmi ťažko zmazať. Stačí jeden príspevok alebo zverejnená intímna fotografia a veľmi veľa ľudí má možnosť si ho prečítať, resp. vidieť fotografiu. Pre obete kyberšikany a iných nenávistných zločinov na internete neexistuje žiadna prestávka, pretože to siaha prakticky až do ich štyroch stien.
Mnohí mladí ľudia si na jednej strane nie sú vedomí dosahu svojho konania, ktoré podniknú zverejnením príspevku alebo „likom“ na sociálnych sieťach, a na druhej strane si často neuvedomujú, že niektoré z týchto činov môžu byť trestné.
schauvorbei.at: Kedy by mal človek hľadať radu u ombudsmana?
Nicole Bartl: Ak má mladý človek pocit, že je obeťou šikany – bez ohľadu na formu –, on alebo jeho rodičia nám môžu zavolať alebo napísať.
Vypočujeme si, čo sa stalo a ako boli udalosti prežívané. Potom objasníme, či ide o šikanu, a spoločne sa pozrieme na to: „Kto je už informovaný?“, „Kto sa čo pokúsil urobiť?“ a „Čo pomohlo a čo by mohlo pomôcť?“.
Následne zvažujeme s dotknutými osobami, čo môžu urobiť samy a kde môžeme pomôcť. Spolu s mladými ľuďmi vypracujeme plán. Po určitom čase môžeme overiť, ktoré kroky dobre fungovali, ako sa situácia vyvinula a čo ešte treba urobiť, aby to prestalo.
Dôležité je, že pracujeme dôverne a bezplatne a že navonok konáme len vtedy, ak si to želá mladý človek alebo jeho zákonní zástupcovia.
schauvorbei.at: Do akej miery možno deti senzibilizovať na túto tému?
Nicole Bartl: Rozhovory o šikane sú obzvlášť účinné vtedy, keď ešte žiadna neexistuje. Najzmysluplnejšie je vysvetliť deťom, ako môžu rozpoznať šikanu a ako na ňu majú reagovať, nech je jej cieľom ktokoľvek.
Rozprávať sa so svojimi deťmi o hodnotách, ktoré sú pre vás a pre spoločnosť dôležité, pôsobí preventívne a dodáva odvahu zastať sa iných. Najlepšie je spoločne zvážiť, v ktorých situáciách to nie je možné a je lepšie zavolať pomoc. K tomu patrí dať deťom najavo, že s akýmkoľvek problémom môžu kedykoľvek prísť za vami, a žiť podľa tohto sľubu. Takto posilníte vzťah založený na dôvere.
Vážne poňatá rola vzoru už sama o sebe veľa zmôže. Vďaka tomu sa učia veľa o správaní sa k iným. K tomu patrí ukázať im, ako sa riešia konflikty. Keď deti vidia u svojich rodičov, ako sa k sebe správajú s rešpektom a uznaním a že sa ospravedlňujú za zlé správanie a dodržiavajú pravidlá, v podobnej situácii to urobia presne takisto. Pokiaľ ide o právo a neprávo, najlepším základom je bezpečný vývojový rámec s jasnými hranicami a primeranými následkami pri ich nedodržaní.
schauvorbei.at: Ako by mali rodičia reagovať na incident šikany?
Nicole Bartl: Je zásadné stáť pri svojom dieťati a sprevádzať ho počas celej krízy. Spoločné hľadanie riešenia sprostredkúva pocit, že v tom nie je samo. Informovaná a zapojená by mala byť aj škola – v ideálnom prípade nie proti vôli dieťaťa. Pritom by sa mali zabezpečiť dôkazy s dátumom, napríklad pomocou snímok obrazovky. Ďalej by sa malo zabezpečiť zmazanie difamácií. To sa dá urobiť napríklad nahlásením na sociálnych sieťach.
Počas toho a potom by sa malo s deťmi hovoriť o ich digitálnom životnom svete a prejavovať oň záujem. Okrem toho by sa mali pravidelne kontrolovať nastavenia bezpečnosti sociálnych sietí.
schauvorbei.at: Keď deti šikanujú deti, kedy sa vyvodzujú dôsledky?
Nicole Bartl: Zákonní zástupcovia a učitelia majú zodpovednosť stáť pri deťoch a mladých ľuďoch – bez ohľadu na to, či ide o obete alebo iniciátorov – a sprevádzať ich pri vystupovaní z týchto negatívnych vzorcov správania. Všetkým zúčastneným treba jasne ukázať následky pre postihnutých a umožniť zmenu perspektívy.
Hneď ako sa objaví šikana, je potrebné situáciu vyriešiť čo najrýchlejšie. To sa deje prostredníctvom rôznych intervencií. V školskom kontexte sú to najmä individuálne rozhovory s dotknutými osobami a zodpovednými, triednické hodiny so všeobecnými informáciami o šikanóznom správaní a jeho následkoch, objasnenie, že sa v žiadnom prípade nebude tolerovať, oslovenie spoluzodpovednosti iných žiakov, spoločné diskutovanie a vypracovanie možností triedy, ako jej zabrániť, a samozrejme rozhovory s rodičmi.
Po komplexnom preskúmaní konkrétnej situácie a zistení, že ide o šikanu, sa vyvodia primerané dôsledky. Tie môžu pokojne viesť až k trestnému oznámeniu na polícii.
schauvorbei.at: Prečo je také ťažké dosiahnuť odsúdenie za kyberšikanu?
Nicole Bartl: O kyberšikane v trestnoprávnom zmysle hovoríme vtedy, ak je osoba dlhší čas – počas niekoľkých týždňov alebo dlhšie – urážaná na svojej osobnej cti, napríklad nadávkami, urážkami alebo posmievaním.
Konania sa musia diať prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ako je mobilný telefón alebo internet, a zasiahnuť minimálne desať osôb.
Pre trestnosť za kyberšikanu musia byť konania páchateľa spôsobilé neúnosne narušiť život osoby. Napríklad, ak chce obeť zmeniť školu alebo sa úplne stiahne zo svojho spoločenského života.
Problémom je často dokázateľnosť relevantných prvkov skutkovej podstaty.
schauvorbei.at: Na koľko odhadujete latentnú kriminalitu?
Nicole Bartl: Štúdie PISA pravidelne zbierajú údaje o šikanovaní v školách. Okrem samotného testu sa v doplnkových dotazníkoch zbierajú aj takzvané kontextové faktory – v tomto prípade o pohode v škole. Výsledok posledného prieskumu z roku 2022 ukazuje, že približne pätina žiakov v Rakúsku sa cíti opakovane šikanovaná. Celkovo 20 percent 15- až 16-ročných dievčat a 23 percent chlapcov uviedlo, že sú aspoň párkrát mesačne obeťami šikanovania.
schauvorbei.at: Ďakujeme za rozhovor!
5 okamžitých tipov na deeskaláciu od expertky
- Zachovať pokoj: Nereagovať na všetky správy, ktoré dieťa zraňujú alebo provokujú – presne to chcú odosielatelia dosiahnuť.
- Rozprávať sa o tom: Povzbudiť deti, aby sa niekomu zdôverili, napríklad rodičom, priateľom, učiteľom alebo detskej a mládežníckej právni ruke. Čím skôr sa vyhľadá pomoc, tým lepšie.
- Zabezpečiť dôkazy: Urobiť snímky obrazovky zaťažujúcich správ, obrázkov alebo čatov.
- Nahlásiť obťažovanie: Informovať prevádzkovateľa webovej stránky alebo sociálnej siete o šikane.
- Zablokovať používateľov: Väčšina sociálnych sietí ponúka možnosť zablokovať jednotlivé osoby.
V skratke: Trestné činy pri kyberšikane v Rakúsku
- Kyberšikana (§ 107c Trestného zákona): Všetko, čo robí spôsob života neúnosným, prebieha prostredníctvom digitálnych kanálov a je ovplyvňované inými osobami.
- Stalking (§ 107a Trestného zákona): Zatiaľ čo kyberšikana sa spravidla odohráva vo väčších skupinách, kyberstalking sa zvyčajne deje medzi dvoma osobami.
- Ohováranie (§ 111 Trestného zákona) a urážka na cti (§ 115 Trestného zákona): Zahŕňa šírenie nepravdivých alebo ponižujúcich vyjadrení o osobe, ako aj priame nadávky, ktoré poškodzujú jej česť alebo dobré meno – aj online na sociálnych sieťach alebo v chatoch.
- Podnecovanie k nenávisti (§ 283 Trestného zákona): Ide o masívne urážky z dôvodu príslušnosti k určitej skupine, ako je národnosť, náboženstvo, pohlavie alebo etnický pôvod.
- Neoprávnené zhotovovanie obrazových záznamov (§ 120a Trestného zákona): Patria sem tajne zhotovené fotografie nahoty, napríklad v prezliekacích kabínkach, alebo fotografie intímnych partií – ako napríklad takzvaný „up-skirting“.
- Zobrazovanie maloletých so sexuálnym obsahom (§ 207a Trestného zákona): Napríklad fotografie nahoty maloletých osôb, ktoré sú neoprávnene šírené.
- Kybergrooming (§ 208a Trestného zákona): Nadväzovanie sexuálnych kontaktov s maloletými osobami.
- Použitie údajov za účelom zisku alebo poškodenia (§ 63 Zákona o ochrane údajov): Typickým príkladom je zverejnenie súkromných fotografií alebo údajov na internete bez súhlasu osoby, aby bola zosmiešnená alebo vydieraná – napríklad vyhrážaním sa ďalším šírením obsahu, ak nedôjde k platbe.
- Zákony o ochrane mládeže jednotlivých spolkových krajín
