Synček sedí popoludní za tabletom, ale vyzerá nejako rozrušene. V poslednom čase je po čase strávenom pred obrazovkou obzvlášť podráždený. A navyše: nezačal si obhrýzať nechty? schauvorbei.at v spolupráci s odborníčkou Nicole Bartl z ombudsmanského úradu pre kyberšikanu (Ombudsstelle für Cybermobbing) objasňuje príznaky a to, čo robiť v prípade núdze.
schauvorbei.at: Kedy sa začína šikana?
Nicole Bartl: Nie každá hádka je šikana. Jednorazové, ako aj opakované „podlosti“ často ešte nepredstavujú šikanu a zvyčajne sa rýchlo vyriešia.
Začína sa to tam, kde končí zábava. Šikanózne správanie sa opakovane označuje za „žarty“. Ak sa dotknuté osoby nesmejú spolu s ostatnými, považujú sa za ľudí bez zmyslu pre humor a o to viac sú zosmiešňovaní alebo vyčleňovaní. Ide o skupinový proces, pri ktorom vládne nerovnováha síl a ktorý sa vyskytuje vo všetkých oblastiach života mladých ľudí.
Útoky zvyčajne pochádzajú od osôb z osobného okolia. Najčastejšie sa kyberšikana deje v školskom prostredí. Zároveň však dotknuté osoby dostávajú práve tam najväčšiu podporu. Aspoň prostredníctvom osvety, pretože v praxi sú často ponechaní napospas sami sebe.
Možnými príznakmi toho, že dieťa je obeťou šikany, sú fyzické ťažkosti, ako napríklad poruchy spánku, bolesti hlavy alebo bolesti brucha. Patria k nim aj škrabance, modriny, odreniny a všeobecne zranenia na tele. Ďalšími znakmi môžu byť zmeny osobnosti spojené s depresiou, agresiou, smútkom, stiahnutím sa do seba, úzkosťou, prehnanou reakciou, podráždenosťou, neistotou, stratou dôvery, nízkym sebavedomím – alebo v extrémnych prípadoch myšlienkami na samovraždu. Niekedy dochádza k poruchám koncentrácie, zhoršeniu prospechu, strate predmetov, strachu zo školy alebo útekom do iných svetov.
„Rozhovory o šikane sú obzvlášť účinné, keď ešte žiadna šikana neexistuje.“
Nicole Bartl
schauvorbei.at: Aké formy kyberšikany existujú?
Nicole Bartl: Kyberšikana, nazývaná aj kyber-bullying, znamená, že niekto je úmyselne po dlhšiu dobu urážaný, zosmiešňovaný, zastrašovaný alebo obťažovaný – a to na internete alebo prostredníctvom mobilného telefónu. S každou platformou sa však mení.
Príkladov je nespočetne veľa. Patrí k nim každá forma v skupinách, ako aj tá medzi dvoma osobami, napríklad kyber-stalking. Niekedy sa to začína vylúčením zo skupín alebo digitálnych hier. Ďalej sem patrí šírenie klamstiev, klebiet alebo súkromných informácií na sociálnych sieťach, v chatoch alebo fórach. Alebo nadávky, urážky a vyhrážky cez WhatsApp, TikTok, Instagram, YouTube, v online hrách, cez SMS alebo e-mail.
Do tohto rámca zapadá aj zverejňovanie alebo preposielanie intímnych či trápnych fotografií a videí. Obzvlášť často sa to začína dôverne zdieľanými nahými snímkami, ktoré neskôr skončia v skupinách na WhatsAppe. V extrémnejších formách ide o sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadaný kontakt v chatoch či na sociálnych sieťach. Ak ide o maloleté osoby, nazýva sa to kybergrooming. K tomu treba pripočítať hacknuté účty a falošné profily.
schauvorbei.at: Je šikana vždy trestná?
Nicole Bartl: Rozpoznať ju nie je vôbec jednoduché, najmä preto, že sa môže prejaviť v rôznych formách. Ale faktom je, že šikana je násilie, a vtedy môžu byť rôzne konania trestné.
Pre kyberšikanu ako takú existuje dokonca vlastná skutková podstata trestného činu: § 107c v Trestnom zákone.
schauvorbei.at: Akú úlohu zohrávajú sociálne médiá pri kyberšikane?
Nicole Bartl: Šikana môže prebiehať fyzicky, ale aj virálne. Sociálne médiá tento fenomén posilnili a dobyli priestor mimo vyučovania. Tým dosiahol nový rozmer.
Obzvlášť zlé je na tom to, že na internete sa obsah často šíri extrémne rýchlo a zasiahne veľa ľudí. Navyše, to, čo sa raz zverejní na internete, sa väčšinou dá len ťažko odstrániť. Stačí jeden príspevok alebo zverejnená intímna fotografia a množstvo ľudí má možnosť si ju prečítať, resp. vidieť. Pre obete kyberšikany a iných nenávistných zločinov na internete neexistuje žiadna prestávka, pretože siahajú prakticky až do štyroch stien ich domova.
Mnoho mladých ľudí si na jednej strane neuvedomuje dosah svojho konania, ktoré spôsobujú príspevkom alebo „lajkom“ na sociálnych sieťach, a na druhej strane si často neuvedomujú, že niektoré z týchto činov môžu byť trestné.
schauvorbei.at: Kedy by ste mali hľadať radu u ombudsmana?
Nicole Bartl: Ak má mladý človek pocit, že je obeťou šikany – bez ohľadu na jej formu –, môže nám on alebo jeho rodičia zavolať či napísať.
Vypočujeme si, čo sa stalo a ako boli udalosti vnímané. Potom objasníme, či ide o šikanu, a spoločne sa pozrieme na to: „Kto je už informovaný?“, „Kto čo skúšal?“ a „Čo pomohlo a čo by mohlo pomôcť?“.
Následne s dotknutými osobami zvažujeme, čo môžu urobiť samy a kde môžeme pomôcť my. Spolu s mladými ľuďmi vypracujeme plán. Po určitom čase môžeme preveriť, ktoré kroky fungovali dobre, ako sa situácia vyvinula a čo ešte treba urobiť, aby sa to skončilo.
Dôležité je, že pracujeme dôverne a bezplatne, a že navonok konáme iba vtedy, ak si to želá mladý človek alebo jeho zákonní zástupcovia.
schauvorbei.at: Do akej miery možno deti senzibilizovať na túto tému?
Nicole Bartl: Rozhovory o šikane sú obzvlášť účinné, keď ešte žiadna šikana neexistuje. Najzmysluplnejšie je vysvetliť deťom, ako môžu rozpoznať šikanu a ako na ňu reagovať, bez ohľadu na to, kto je jej terčom.
Rozprávať sa so svojimi deťmi o hodnotách, ktoré sú dôležité pre vás samotných a pre spoločnosť, pôsobí preventívne a dodáva odvahu zastať sa iných. Najlepšie je spoločne zvážiť, v akých situáciách to nejde a je lepšie požiadať o pomoc. K tomu patrí aj dať deťom najavo, že sa na vás môžu kedykoľvek obrátiť s akýmkoľvek problémom, a tento sľub aj dodržiavať. Takto posilníte vzťah založený na dôvere.
Dôveryhodná úloha vzoru už sama o sebe veľa zmôže. Vďaka tomu sa deti učia mnohému o zaobchádzaní s ostatnými. K tomu patrí ukázať im, ako sa riešia konflikty. Keď deti u svojich rodičov vidia, ako sa k sebe správajú s rešpektom a úctou, a že sa vedia ospravedlniť za zlé správanie a dodržiavajú pravidlá, v podobnej situácii to urobia rovnako. Pokiaľ ide o právo a neprávosť, najlepším základom je bezpečný vývojový rámec s jasnými hranicami a primeranými následkami pri ich nedodržaní.
schauvorbei.at: Ako by mali rodičia reagovať na incident šikany?
Nicole Bartl: Je zásadné stáť pri vlastnom dieťati a sprevádzať ho celou krízou. Spoločné hľadanie riešenia dáva pocit, že na to nie je samo. Informovať a zapojiť by sa mala aj škola – v ideálnom prípade nie proti vôli dieťaťa. Pritom by sa mali zaistiť dôkazy s dátumom, napríklad pomocou snímok obrazovky. Ďalej by sa malo zabezpečiť odstránenie hanlivých informácií. To sa dá dosiahnuť napríklad nahlásením na sociálnych sieťach.
Počas toho a potom by sa malo s deťmi hovoriť o ich digitálnom svete a prejavovať oň záujem. Okrem toho by sa mali pravidelne kontrolovať bezpečnostné nastavenia sociálnych médií.
schauvorbei.at: Keď deti šikanujú deti, kedy sa vyvodzujú dôsledky?
Nicole Bartl: Zákonní zástupcovia a pedagógovia nesú zodpovednosť za to, že stoja pri deťoch a mládeži – či už ide o obete alebo iniciátorov – a pomáhajú im vymaniť sa z týchto negatívnych vzorcov správania. Všetkým zúčastneným treba jasne ukázať následky pre obete a umožniť zmenu perspektívy.
Hneď ako sa objaví šikana, treba situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť. Deje sa to prostredníctvom rôznych intervencií. V školskom prostredí sú to najmä individuálne rozhovory s dotknutými osobami a tými, ktorí sú za to zodpovední, triednické hodiny so všeobecnými informáciami o šikanovaní a jeho následkoch, objasnenie, že sa v žiadnom prípade nebude tolerovať, oslovenie spoluzodpovednosti iných žiakov, spoločné rozprávanie a vypracovanie možností triedy, ako tomu zabrániť, a samozrejme rozhovory s rodičmi.
Po komplexnom preskúmaní danej situácie a zistení, že ide o šikanu, sa následne vyvodia primerané dôsledky. Tie môžu viesť až k trestnému oznámeniu na polícii.
schauvorbei.at: Prečo je také ťažké dosiahnuť odsúdenie za kyberšikanu?
Nicole Bartl: O kyberšikane v trestnoprávnom zmysle hovoríme vtedy, ak je niekto dlhšiu dobu – niekoľko týždňov alebo dlhšie – poškodzovaný na svojej osobnej cti, napríklad prostredníctvom nadávok, urážok alebo posmeškov.
Činy sa musia diať prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ako je mobilný telefón alebo internet, a zasiahnuť minimálne desať osôb.
Na trestnosť za kyberšikanu musia byť konania páchateľa spôsobilé neprimerane obmedziť život dotknutej osoby. Napríklad, ak chce obeť zmeniť školu alebo sa úplne stiahne zo spoločenského života.
Problémom je často dokázateľnosť relevantných znakov skutkovej podstaty.
schauvorbei.at: Akú vysokú odhadujete mieru latencie?
Nicole Bartl: Štúdie PISA pravidelne zbierajú údaje o šikanovaní v školách. Okrem samotného testu sa v ďalších dotazníkoch zisťujú aj takzvané kontextové faktory – v tomto prípade o pohode v škole. Výsledky posledného prieskumu z roku 2022 ukazujú, že približne pätina žiakov v Rakúsku sa cíti opakovane šikanovaná. Celkovo pritom 20 percent 15- a 16-ročných dievčat a 23 percent chlapcov uviedlo, že sa aspoň niekoľkokrát mesačne stávajú obeťami šikanovania.
schauvorbei.at: Ďakujeme za rozhovor!
5 okamžitých tipov na deeskaláciu od odborníčky
- Zachovať pokoj: Nereagovať na všetky správy, ktoré dieťa zraňujú alebo provokujú – presne to chcú odosielatelia dosiahnuť.
- Hovoriť o tom: Povzbudiť deti, aby sa niekomu zverili, napríklad rodičom, priateľom, pedagógom alebo detskej a mládežníckej právnej poradni. Čím skôr vyhľadáte pomoc, tým lepšie.
- Zaistiť dôkazy: Urobiť snímky obrazovky zaťažujúcich správ, obrázkov alebo chatov.
- Nahlásiť obťažovanie: Informovať prevádzkovateľa webovej stránky alebo sociálnej siete o šikane.
- Zablokovať používateľa: Väčšina sociálnych sietí ponúka možnosť zablokovať jednotlivé osoby.
Prehľad: Trestné činy pri kyberšikane v Rakúsku
- Kyberšikana (§ 107c Tr. z.): Všetko, čo robí život neznesiteľným, prebieha prostredníctvom digitálnych kanálov a je negatívne ovplyvňované inými osobami.
- Stalking (§ 107a Tr. z.): Zatiaľ čo kyberšikana sa spravidla odohráva vo väčších skupinách, kyberstalking sa väčšinou deje medzi dvoma osobami.
- Ohováranie (§ 111 Tr. z.) a urážka na cti (§ 115 Tr. z.): Zahŕňa šírenie nepravdivých alebo znevažujúcich vyjadrení o osobe, ako aj priame nadávky, ktoré poškodzujú jej česť alebo dobré meno – aj online na sociálnych sieťach alebo v chatoch.
- Podnecovanie k nenávisti (§ 283 Tr. z.): Ide o masívne urážky z dôvodu príslušnosti k určitej skupine, ako je národnosť, náboženstvo, pohlavie alebo etnický pôvod.
- Neoprávnené vyhotovenie záznamu (§ 120a Tr. z.): Patrí sem tajne zhotovenie nahých fotografií, napríklad v kabínkach na prezliekanie, alebo fotografie intímnych častí tela – ako napríklad „up-skirting“.
- Sexuálne zobrazenia maloletých (§ 207a Tr. z.): Napríklad nahé zábery maloletých, ktoré sú neoprávnene šírené.
- Kybergrooming (§ 208a Tr. z.): Nadväzovanie sexuálnych kontaktov s osobami mladšími ako 14 rokov.
- Použitie údajov s úmyslom získať prospech alebo spôsobiť ujmu (§ 63 zákona o ochrane údajov): Typickým príkladom je zverejnenie súkromných fotografií alebo údajov na internete bez súhlasu osoby s cieľom ju zosmiešniť alebo vydierať – napríklad vyhrážaním sa ďalším šírením obsahu, ak nedôjde k zaplateniu.
- Zákony na ochranu mládeže jednotlivých spolkových krajín
