schauvorbei.at: Súčasná spolková vláda je vymenovaná. Vždy ste zdôrazňovali, že chcete „spolupracovať na koalícii v zákulisí“. Ako hodnotíte úspech svojej participácie, výsledok zostavovania vlády a aké dopady má nová koalícia ÖVP/SPÖ/NEOS na Viedeň?
Michael Ludwig: Na jednej strane som rád, že existuje spolková vláda, ktorá pozostáva zo strán stredu. Tým je zabezpečené, že v spoločnej Európe môžeme podniknúť kroky na posilnenie hospodárskeho miesta a trhu práce. Cieľom je tiež zlepšiť vzdelávací systém a zdravotníctvo, ako aj prijať opatrenia na ochranu klímy. Témy, ktoré musí spolková vláda riešiť, sú teda jasné.
Ako prezident Rakúskeho zväzu miest navyše poznám situáciu, v ktorej sa nachádza mnoho miest a obcí. Sme tiež úzko koordinovaní s Rakúskym združením obcí – a preto bude v budúcom finančnom vyrovnaní určite potrebné zmeniť aj vzťah medzi federáciou, krajinami a obcami. Vertikálny distribučný kľúč medzi územnými celkami v prospech krajín a obcí sa musí zlepšiť, pretože tam ležia aj veľké úlohy, ktoré treba plniť v rámci takzvanej služby vo verejnom záujme, teda pri zvládaní každodenného života ľudí. A to bude určite veľká výzva aj pre nadchádzajúcu spolkovú vládu: venovať sa témam na federálnej úrovni, ale aj upriamiť pozornosť na ostatné územné celky.
27. apríla sa konajú voľby do obecného zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev. S akými ústrednými témami a odkazmi idete do tejto volebnej kampane?
Viedeň je hospodárskym motorom Rakúska. Máme hrubý regionálny produkt vo výške 120 miliárd eur a v minulom roku sme boli jedinou spolkovou krajinou s hospodárskym rastom. Má to mnoho dôvodov. Jedným z nich je určite to, že máme veľmi diverzifikovanú ekonomiku s veľkými medzinárodnými koncernmi, malými a strednými podnikmi, ako aj mnohými jednoosobovými podnikmi. Existuje veľmi úzka spolupráca medzi mestom Viedeň, sociálnymi partnermi, viedenským hospodárstvom, ale aj univerzitnými vedeckými inštitúciami. A to robí Viedeň veľmi atraktívnou, aj pre silne vedecky orientované zariadenia.
Viedeň je druhé najväčšie mesto v nemecky hovoriacom priestore, ale najvýznamnejšie univerzitné centrum – s približne 200 000 študentmi na deviatich univerzitách, šiestich súkromných univerzitách, piatich vysokých školách a mnohých pedagogických vysokých školách. To je dôležitý základ pre rozvoj profesií budúcnosti. Spolu s Hospodárskou komorou a Ekonomickou agentúrou podporujeme inovatívne podniky, ktoré sa usídľujú vo Viedni. To je jeden z dôvodov, prečo zaznamenávame viac medzinárodných podnikateľských sídiel než iné spolkové krajiny.
Veľmi dôležitá je aj stabilizácia trhu práce. Musíme sa starať o mladších ľudí, ktorí vstupujú do pracovného procesu. To je však aj silná stránka Viedne. V 50. a 60. rokoch sme boli spolkovou krajinou s v priemere najvyšším vekom. Teraz sme v priemere najmladšou spolkovou krajinou, čo vedie k tomu, že môžeme vychádzať z toho, že v budúcnosti budeme mať dostatok zamestnancov, ktorí budú prispievať do systému. To je pre zabezpečenie sociálnych systémov, najmä dôchodkov, zásadné.
Od pádu železnej opony začiatkom 90. rokov máme v meste o takmer pol milióna ľudí viac. To je takmer dvakrát toľko, koľko obyvateľov má druhé najväčšie mesto v Rakúsku, Graz. Tento proces sme, ako si myslím, dobre sprevádzali – cenovo dostupným bývaním, pracovnými miestami, škôlkami, školami a zariadeniami na trávenie voľného času. A preto je pre nás dôležité, aby sme v rámci hospodárskeho rozvoja a zabezpečenia trhu práce zachovali aj dostatok voľného priestoru a zelene. Patríme medzi mestá v Európe s najvyšším podielom zelených plôch. Pred niekoľkými rokmi bolo 50 % plôch zelenými plochami. Medzitým sme tento podiel zvýšili na 53 % tým, že sme bývalé areály staníc a takzvané Brownfield areals, teda bývalé priemyselné oblasti, síce zastavali bytmi, ale zároveň sme vytvorili aj mnoho ďalších parkov. V tomto procese chceme pokračovať. Na jednej strane preto, aby sme udržali kvalitu života na najvyššej úrovni, ale aj preto, aby sme prijali opatrenia na ochranu klímy.
Ukázali sme, že renaturáciou môžeme napríklad pôsobiť regulačne práve pri povodniach. Pri veľkej povodni v septembri minulého roka bolo okolie Viedne katastrofálnou oblasťou. Vo Viedni samotnej obyvateľstvo takmer nič nepocítilo, pretože máme preventívnu protipovodňovú ochranu – kľúčové slovo Dunajský ostrov. Proti najtvrdšiemu politickému odporu sme sa vtedy presadili a zaviedli renaturačné opatrenia, napríklad na rieke Viedeň (Wienfluss) alebo na Liesingbachu. Práve tam, kde sme zaznamenali aj povodne.
Preto je pre mňa dôležité, aby sme udržali funkčné premiešanie medzi cenovo dostupným bývaním, pracovnými miestami, vzdelávacími inštitúciami a kultúrnym priestorom. Máme napríklad, čo je v miliónovom meste neuveriteľné, významné poľnohospodárstvo. 14 % plôch vo Viedni sa využíva na poľnohospodárske účely, napríklad viedenským vinohradníctvom. S viedenským zmesovým vínom (Gemischter Satz) máme aj značku, ktorá medzinárodne uspela. Okrem toho je poľnohospodárstvo dôležité pre oblasti oddychu. Je naozaj veľmi pekné, keď sa človek môže prejsť vo vinohradoch. Máme ale napríklad aj dobrú produkciu zeleniny. Viedeň produkuje 62 % všetkých baklažánov v Rakúsku a 260 % spotreby uhoriek v meste. To znamená, že vyvážame uhorky z miliónového mesta, akým je Viedeň, do iných spolkových krajín a produkujeme viac chlebového obilia ako spolkové krajiny Vorarlbersko, Tirolsko a Salzbursko dohromady. Okrem viedenského vína máme aj pivo, ktoré sa takmer celé vyrába vo Viedni, a samozrejme viedenskú vodu, na ktorú sme veľmi hrdí a ktorú neustále rozširujeme aj z hľadiska infraštruktúry.
V súčasnosti staviame najväčšiu uzavretú vodnú nádrž na svete, s ktorou by sme mohli viedenské obyvateľstvo zásobovať čerstvou viedenskou vodou po dobu troch dní, ak by sa niečo stalo s potrubím. Investujeme teda veľa peňazí do infraštruktúry, čo mimochodom platí aj pre zdravotnícky sektor. Rozhodli sme sa v nasledujúcich rokoch investovať 3,3 miliardy eur do nemocníc. Súbežne s tým – pretože vieme, že oblasť ambulantnej starostlivosti slabne – sme doteraz vytvorili 28 decentralizovaných zdravotníckych zariadení. Ide z veľkej časti o centrá primárnej starostlivosti, ale aj centrá pre zdravie detí, bolesti a diabetické centrá. To znamená, že chceme udržať a rozšíriť vysokú kvalitu zdravotnej starostlivosti pre viedenské obyvateľstvo, ale aj pre mnohých ľudí z iných spolkových krajín.
Vaša strana spoločne s NEOS navrhla dohodu o férovosti pre volebnú kampaň, ktorá okrem iného zahŕňa hornú hranicu výdavkov na kampaň vo výške päť miliónov eur a pravidlá proti fake news generovaným AI. ÖVP túto dohodu kritizovala. Aký je váš postoj k tejto kritike a prečo je táto dohoda podľa vás dôležitá pre férovú volebnú kampaň?
Samozrejme je zmysluplné viesť súťaž najlepších nápadov a upustiť od osobných útokov. To nikomu nepomáha a nemyslím si, že to obyvateľstvo dobre prijíma. Človek jednoducho vidí: Obyvateľstvo sa zaujíma o to, ako to bude v budúcnosti pokračovať, a nie o politické naťahovačky. Preto sú takéto polarizujúce opatrenia a útoky síce vždy zábavné pre časť médií, ale myslím si, že veľká časť obyvateľstva chce jednoducho vedieť, čo bude ďalej. Je dobré, ak ponúkame riešenia pre najrôznejšie témy a ukážeme, že to dokážeme. Sme totiž už dlhú dobu súčasťou mestskej vlády, a preto máme aj vízie a predstavy, ako by sa mala formovať budúcnosť.
Volebná účasť a dôvera v politiku v mnohých demokraciách klesli. Aké opatrenia konkrétne prijímate, aby ste pôsobili proti politickej apatii vo Viedni a posilnili dôveru občanov v demokratické procesy?
Je samozrejme dôležité, aby sa človek zúčastnil volieb, ak má volebné právo. Máme obvody, v ktorých tretina tam žijúcich ľudí nemá volebné právo, pretože nie sú rakúskymi štátnymi občanmi. Existuje možnosť, aby sa občania EÚ zúčastnili volieb do miestneho zastupiteľstva. Okrem toho však štátni príslušníci tretích krajín nemajú volebné právo a občania EÚ nemajú volebné právo na úrovni volieb do obecného zastupiteľstva. Vyvinuli sme dodatočné nástroje, ako sa možno zúčastniť, napríklad prostredníctvom legislatívnych iniciatív, napríklad v obvodoch. Existuje napríklad Klimatická rada a mnoho ďalších možností participácie. To považujem aj za zmysluplný doplnok k zastupiteľskej demokracii. V princípe som zástancom zastupiteľskej demokracie, pretože najmä ľudia, ktorí sú teraz veľmi pracovne vyťažení, majú málo možností sa ešte navyše bezprostredne a denne zapájať. Preto je určite zmysluplné považovať zastupiteľskú demokraciu za základ všetkých politických rozhodnutí.
Na rakúske mestá a obce dolieha vysoký finančný tlak. Viedeň proaktívne a celkom otvorene komunikovala svoj stav zadlženia – v súčasnosti 11,9 miliárd eur. Úplne naopak ako na federálnej úrovni, kde boli rozmery známe až po voľbách. Aká dôležitá je pre vás otvorená komunikácia?
Je veľmi krátkozraké, ak si niekto myslí, že sa to dá zatajiť. Som presvedčený, že transparentnosť je vždy veľmi dobrá a dôležitá, patrí sa to obyvateľstvu. Využívame všetky možnosti na zavedenie úsporných opatrení a napríklad sme ukázali, že pri aktuálne prebiehajúcom účtovnom vyrovnaní môžeme ušetriť okolo 500 miliónov eur. To je už veľké úsilie.
Napriek tomu musí hospodárstvo tiež počítať s tým, že nami avizované investície aj zrealizujeme. Nič by nebolo horšie, ako keby sme teraz z čistých úsporných dôvodov skracovali alebo rušili plánované investície. Pretože potrebujeme impulzy pre hospodárske miesto a trh práce. Preto budeme určite veľmi cielene všade tam, kde je to zmysluplné a nevyhnutné, realizovať investície.
S Petrom Hankem a Christophom Wiederkehrom prešli dve ústredné osobnosti mestskej vlády do federálnych úradov. Ako sa tieto personálne zmeny tak krátko pred voľbami prejavujú na vašej vládnej práci?
Teraz v obecnom zastupiteľstve prijmeme potrebné uznesenia. Bettina Emmerling, doterajšia predsedníčka klubu NEOS v obecnom zastupiteľstve, sa stane nástupkyňou Christopha Wiederkehra ako viceprimátorka a zodpovedná za rezort. Za financie bude dočasne, teda do ustanovenia nasledujúceho obecného zastupiteľstva, zodpovedný doterajší finančný riaditeľ Christoph Maschek. S ním je dohodnuté, že to robí len tieto tri mesiace ako úradník a nie ako politik. Je silne zapojený do všetkých finančných záležitostí mesta a preto nebude potrebovať čas na zapracovanie.
To je analogické k modelu, ako sa s tým zaobchádzalo na federálnej úrovni so sekčným šéfom Mayrom. Bol sekčným šéfom vo funkcii ministra, kým nenastúpilo ďalšie menovanie – teraz prevzal rezort minister.
S odchodom Petra Hankeho na ministerstvo infraštruktúry, aké sú teraz šance na veľké infraštruktúrne projekty ako tunel Lobau, za ktorý sa už dlho zasadzujete?
Vo veci tunela Lobau je len potrebné, aby zodpovedný minister presadzoval existujúce zákony. Pretože dokončenie severovýchodného obchvatu je súčasťou zákona o spolkových cestách a bolo schválené nielen viedenským krajinským snemom a obecným zastupiteľstvom, ale aj Rakúskou národnou radou. Preto aj zodpovedajúca inštitúcia, Asfinag, vykonala všetky plánovacie práce. Veľmi rýchly štart je teda realistický.
V roku 2018 ste v rozhovore povedali: „Chcem urobiť z Viedne centrum rovnováhy.“ Do akej miery sa vám to podarilo a aké plány máte do budúcnosti, aby ste podporili spolunažívanie v tomto diverznom meste?
Integrácia je vždy výzvou. Viedeň bola vždy mestom, ktoré veľmi silne integrovalo prisťahovalcov. A v spoločnosti vždy existovali skupiny, ktoré to odmietali. Odkedy si pamätám, bola to vždy téma. Stačí si pozrieť rakúske filmové produkcie zo 60., 70. a 80. rokov, či už Kottan alebo Kassbach: otázka, aký je postoj k prisťahovalcom, bola všadeprítomná.
Že pri integrácii existujú výzvy, je jasné, najmä ak je tak silne žiadaná ako v súčasnosti vo Viedni. V skutočnosti zabezpečujeme pre celú republiku veľkú časť integračných opatrení. Vlastne všetko, čo sa týka prisťahovalectva, azylu a migrácie, je v kompetencii federácie a my sme kopiloti. Nemáme vôbec žiadny vplyv na to, koľko a akí ľudia k nám do Viedne prichádzajú. Sme jedinou spolkovou krajinou bez vonkajšej hranice. A preto očakávame len to, že sa bude dodržiavať to, čo je v skutočnosti dohodnuté – aj v dohodách podľa článku 15A. Staráme sa len o ľudí, ktorí sú u nás v meste. Nerobíme to tak ako iné časti Rakúska, ktoré zatvárajú utečenecké tábory a žiadateľom o azyl odporúčajú, aby sa presťahovali do Viedne. Sme inštitúciou, ktorá sa potom musí starať o ľudí, ktorí sú v krajine. Ale zmysluplnejšie by bolo samozrejme spravodlivejšie rozdelenie.
Viedeň bola pri voľbách do Národnej rady jedinou spolkovou krajinou s plusom pre SPÖ. Aké je vaše očakávanie pre voľby do obecného zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev v apríli?
V roku 2020 sme dosiahli veľmi dobrý výsledok. Mojím cieľom je, aby sme sa k tomuto výsledku priblížili. Prečo? Pretože vlastne všetci zemskí hajtmani v posledných rokoch, a to bez ohľadu na to, či to boli hajtmani za SPÖ alebo ÖVP, stratili medzi tromi a pol až desiatimi percentuálnymi bodmi. Preto by bol obrovský úspech, keby sme sa k tomuto veľmi dobrému výsledku z roku 2020 priblížili. To je môj cieľ a za to budem bojovať do posledného dňa.
SPÖ je teraz opäť vo federálnej vláde. Je to akýsi reštart a dodáva to impulz, aby ste sa v budúcnosti vnútorne silnejšie spoločne pohybovali rovnakým smerom?
To by bolo zmysluplné. Pretože ak sa niekto stále snaží vystupovať proti vlastnej strane, nikomu to nepomáha. Preto je dôležité ťahať za jeden povraz. A ak má nadchádzajúca federálna vláda urobiť nepríjemné rozhodnutia – aj na základe súčasnej rozpočtovej situácie, ktorú sme my ako SPÖ nezapríčinili –, potom bude nevyhnutné vystupovať tu jednotne.
Viedeň je hospodárskym motorom a čistým platcom do federálneho rozpočtu. Aké sú vaše najdôležitejšie požiadavky na novú federálnu vládu a čo by malo byť prioritou s ohľadom na situáciu Viedenčanov?
Pre mňa je dôležité, aby sme si uvedomili svoju úlohu v spoločnej Európe a posilnili hospodárske miesto. To je pre mňa dôležité preto, lebo nám to nepomáha len v medzinárodnej súťaži, ale aj chráni náš demokratický model v súperení s inými systémami na medzinárodnej úrovni. Ak sa pozriete na medzinárodnú situáciu, zistíte, že Európa je všeobecne pod silným tlakom z viacerých strán.
Mali by sa prijať opatrenia, aj na európskej úrovni, ktoré sú práve pre exportne orientovanú krajinu, akou je Rakúsko, celkom dôležité. Patrí sem posilnenie hospodárskeho miesta, napríklad spoločným kapitálovým trhom a spoločnou energetickou a priemyselnou politikou. Okrem toho sa musí posilniť rakúsky trh práce a ďalej rozvíjať zdravotníctvo. Musíme si uvedomiť, aké dôležité je vzdelávanie pre budúcnosť. Aj tu máme dobré predpoklady s duálnym vzdelávacím systémom. Možnosti pracovať aj ako učeň sa musia posilniť. Ale aj vysoké školy a univerzity musia byť rozšírené a prijaté opatrenia na ochranu klímy.
Nedávno som mal vzrušujúcu tlačovú konferenciu spoločne s viedenskou Hospodárskou komorou, v ktorej išlo o to, aby sme spoločne s podnikateľmi ukázali, aké možnosti existujú v elektromobilite. Táto spolupráca politiky, hospodárstva, správy a vedy je veľmi dôležitá na rozvoj budúcej perspektívy pre Rakúsko v spoločnej Európe. Preto mám od federálnej vlády vysoké očakávania. Ale som presvedčený, že sa týmto výzvam postaví.
Na záver osobná otázka: Čo vás po všetkých rokoch v mestskej politike naďalej poháňa a čo by ste chceli v prípadnom ďalšom funkčnom období ešte bezpodmienečne dosiahnuť?
Poháňa ma to, že existujú stále nové výzvy. K tomu mi napadá nasledujúce čínske príslovie: Len svojim nepriateľom prajem zaujímavé časy. Dosť by sa mi páčilo mať raz trochu väčší pokoj, aby som mal aj viac možností využívať bohatú kultúrnu ponuku vo Viedni. Ale výzvy ma tiež poháňajú, rovnako ako súhlas širokých častí obyvateľstva. Samozrejme, existujú kritici, ale mnoho ľudí ma na tejto ceste podporuje.
Je pre mňa dôležité zachovať spolužitie. Myslím si, že Viedeň je na rozdiel od mnohých iných miliónových miest mestom, v ktorom sa toto spolužitie do značnej miery žije. V obvodoch, v meste, napríklad so sociálnym partnerstvom, ale aj s náboženskými spoločenstvami. Zriadil som náboženskú radu so všetkými uznanými náboženskými a vierovyznanými spoločenstvami, kde vládne iná klíma ako možno v Londýne, Paríži alebo Berlíne. A to nespadne z neba – aj keď by to pri náboženských spoločenstvách mohlo byť samozrejmé –, ale je to súčasť tvrdej práce. Človek musí neustále hľadať rozhovor a našťastie vždy nachádzam ľudí, ktorí idú touto cestou spolužitia spoločne so mnou. Aj v budúcnosti sa budem snažiť tieto výzvy zvládnuť spoločne s Viedenčanmi.
Ďakujem pekne za rozhovor!
