Začnime tam, kde sa začína cesta do Vorarlberska, menovite pred Arlbergom. Ten sa mohutne týči pred cestovateľmi v aute alebo vlaku. 14 kilometrov dlhý cestný tunel, najdlhší v Rakúsku, vedie od roku 1978 popod horu a spája „Ländle“ so zvyškom Rakúska. My si namiesto toho zvolíme starú horskú cestu, ktorá sa kľukatí do výšky 1 793 metrov.
Tu hore možno vytušiť mnohé z krás Vorarlberska. Na lúkach okolo horskej dediny Lech kvitne v lete okolo 20 druhov orchideí. Nádherne ďaleký výhľad sa naskytá z vyhliadkových hôr, ako je Rüfikopf. Smaragdovozelené jazero Formarinsee na úpätí vrchu Rote Wand bolo v roku 2015 zvolené za najkrajšie miesto v Rakúsku.
Už rok spája Arlberg Trail, športový diaľkový turistický chodník, všetky obce v oblasti Arlberg. Večer sa pre unavených hostí v miestnych kuchyniach bohato varí. Neuveriteľných 19 reštaurácií a hostincov v obciach Lech, Zürs a Stuben nesie čapice Gault&Millau. Áno, takto sa dá začať dovolenka vo Vorarlbersku. Zvyšok Rakúska to možno udivuje, ale z pohľadu Vorarlberska sa človek skutočne nachádza pred Arlbergom. Rakúsko je krajina, ktorá je v chrbte, Vorarlbersčan pozerá dopredu smerom k Švajčiarsku, Lichtenštajnsku a Nemecku.
Preto neprekvapuje, že v referende v roku 1919 hlasovalo 81 percent Vorarlbersčanov za pripojenie k Švajčiarsku. Našťastie z toho nič nebolo – a tak nemusíme opustiť Rakúsko, aby sme predsa len pocítili exotický nádych. Pretože architektúra a kulinárstvo sú tu iné, ale aj mentalita a jazyk.
Hovorme o ľuďoch: Vorarlbersko je jediná spolková krajina, ktorej obyvateľstvo pochádza od Alemanov. O nich sa hovorí, že sú otvorení svetu, majú triezvy charakter, sú pracovití a šetrní. Vlastnosti, ktoré z tejto na nerastné suroviny najchudobnejšej spolkovej krajiny Rakúska urobili tú najvýnosnejšiu na daniach. Najväčším životným cieľom Vorarlbersčanov je „ghöriger“ (dobrá, slušná) práca a vlastný dom. Príslovie „Schaffa, schaffa, Hüsle baua“, teda „pracovať, pracovať, stavať domček“, stále platí ako HLAVNÝ životný koncept vo Vorarlbersku.
To, že sa ľudia navzájom zdravia „Heil“ alebo „Heile“ a na prvú pôstnu nedeľu upália čarodejnícku bábku naplnenú výbušninami na drevenej veži alebo kope slamy, môže niektorých návštevníkov dráždiť. Zároveň sa vo Vorarlbersku nachádza veľká hustota medzinárodne úspešných spoločností, inovatívnych startupov, modernej architektúry a súčasných festivalov.
Neďaleko Arlbergu, na úplnom juhozápadnom konci Rakúska, leží Montafon. Impozantné pohoria – Silvretta, Rätikon a Verwall – lemujú údolie, medzi nimi najvyššia hora Vorarlberska, 3 312 metrov vysoký Piz Buin. Každá z jedenástich dedín v Montafone má svoje zvláštnosti, ktoré sú často hlboko zakorenené v histórii. Spisovateľ Ernest Hemingway bol jedným z prvých turistov v Montafone. S manželkou a malým synom sa v rokoch 1924 a 1925 ubytoval v hoteli Taube v Schrunse. Píjal, hral karty s lovcami, roľníkmi a barónmi a vystúpil takmer na každý vrchol. Čas v Montafone sa mu zdal bezstarostný, šťastný a slobodný. „Údolie bolo široké a otvorené, takže človek mal veľa slnka,“ napísal.
Načerpať čerstvú energiu, to je motto aj dnes, či už pri pešej turistike, horskej cyklistike alebo lezení. Hitom je nová zaistená cesta (via ferrata) pri priehrade Silvretta: Na 55 metrov vysokej hrádzi sa ide takmer vertikálne nahor. Kulinársku špecialitu majú len tu v údolí, montafonský „Sura Kees“ (kyslý syr), jemne aromatický chudý syr, ktorý sa servíruje už na raňajky.
Hovorme o krajine: S rozlohou 2 600 km² je Vorarlbersko štyrikrát väčšie ako Viedeň. Dve tretiny ležia nad 1 000 metrov. Zo severu na juh meria Ländle len 100 kilometrov. Tak sa človek dostane za hodinu a pol jazdy autom z vysokohorskej oblasti Silvretta s jej zaľadnenými trojtisícovkami na stredomorsky pôsobiace brehy Bodamského jazera.
Na farme nad Bregenzom s výhľadom na jazero žije Karin Fetz. Od roku 2013 táto 57-ročná sprievodkyňa (Austrian Guide) sprevádza hostí hlavným mestom spolkovej krajiny, ktoré je vzhľadom na počet obyvateľov až tretie najväčšie mesto Vorarlberska po Dornbirne a Feldkirchu. „Bregenz pozostáva z troch celkom odlišných častí: promenády, dolného mesta a horného mesta,“ hovorí Karin Fetz.
Na brehu sa možno prejsť z prístavu pozdĺž gaštanovej aleje okolo kongresového centra až k Festspielhaus. Od roku 1946 sa tu každoročne v júli a auguste konajú Bregenzer Festspiele (Bregenzské slávnosti). Tie sú medzitým známe ďaleko za hranicami Rakúska. Javisko s kapacitou hľadiska približne 7 000 miest je najväčším jazerom na svete. Konštrukcie javiska sú legendárne – tento rok sa uvádza „Madame Butterfly“. Mimochodom, v roku 2008 sa Daniel Craig ako James Bond vybral na javisku na jazere na poľovačku na zločincov, čo možno vidieť vo filme „Quantum of Solace“.
V rušnom dolnom meste Bregenzu nájdete kaviarne, obchody a kancelárie. Od turistického ruchu pri jazere a hektického sveta dolného mesta sa zdá stredoveké horné mesto Bregenz s úzkymi uličkami veľmi vzdialené. „Tu hore je ticho a ospalo. Nie sú tu žiadne obchody ani dopravný hluk,“ hovorí Karin Fetz. Nad historickou mestskou bránou visí mumifikovaný žralok, ktorý má od mesta odvrátiť zlo. Oficiálna dominanta mesta, ranobaroková veža Martinsturm, má najväčšiu cibuľovitú kupolu v strednej Európe. Tiež v hornom meste, na ulici Kirchstraße 29, stojí dom s najužšou fasádou v celej Európe – širokou len 57 centimetrov, vsadenou do medzery medzi budovami.
Kilometer od historického centra Bregenzu prevádzkuje vinár Josef Möth najzápadnejší „Heurigen“ (vináreň) v Rakúsku. S 3,5 hektármi je jeho vinársky závod najväčší vo Vorarlbersku a jediný, ktorý sa vedie ako hlavná zárobková činnosť. „Najlepšie polohy sú v bezprostrednej blízkosti Bodamského jazera, kde profitujú z klímy veľkého jazera,“ rozpráva. Ako obrovská ryba sa Bodamské jazero vkladá do úrodnej kopcovitej krajiny.
Okolo 30 druhov rýb sa pohybuje v druhom najväčšom jazere Álp (po Ženevskom jazere) a niektoré z nich sú skutočnými lahôdkami. „Bodamský síh je kvôli svojmu chutnému mäsu môj absolútny favorit,“ hovorí Franz Blum, profesionálny rybár na Bodamskom jazere v tretej generácii. Každé ráno o 4.30 naštartuje prívesný motor svojho člna a vyberá siete, ktoré hodil večer predtým. Jeho čerstvo ulovené ryby dostanete denne za pultom alebo v jeho vlastnej reštaurácii na jazere Fränzle’s vo Fußachu.
Lanovkou Pfänderbahn ste za šesť minút jazdy na Pfänderi, 1 064 metrov vysokom miestnom vrchu Bregenzčanov. Odtiaľto zhora sa pohľad túla po miernych kopcoch, drsných vrcholoch a malých dedinkách s kostolíkmi v Bregenzerwalde. Je to kraj s charakterom. Po stáročia bola oblasť dostupná len s ťažkosťami, izolovaná a obývaná slobodomyseľnými roľníkmi. Ľudia tu dodnes platia za sebavedomých, ba až svojráznych.
Zvyky a tradície hrajú v ich živote veľkú rolu. Ľuďom v Bregenzerwalde vždy záležalo na tom, aby svoj životný priestor formovali uvážlivo. Dediny sa tak prezentujú vzrušujúcim súžitím starej a modernej (drevárskej) architektúry, napríklad v Bezau, Bizau alebo Schwarzenbergu. Sú to osobité dediny, ako malebný Schwarzenberg, kde sa každé leto stretávajú medzinárodní umelci na Schubertiade, najvýznamnejšom Schubertovom festivale na svete.
A v Bregenzerwalde sa pestuje osobitá kuchyňa. Ešte pred sto rokmi bola kaša z pšeničnej múky nedeľným jedlom obyvateľov. Dnes je tento región rakúskym regiónom pôžitkov s vysokou gastronómiou a špecialitami chráneného pôvodu – malo by ich byť už päťdesiat regionálnych druhov syrov. „Syrárska cesta“ (Käsestraße), ktorá je dostupná po rôznych turistických trasách, počíta 37 „Sennalpen“, ako sa tu nazývajú vysokohorské pasienky. Syrári tam vysvetľujú svoje remeslo a výstup odmeňujú pikantným horským syrom.
V lete sa v Bregenzerwalde ručne vyrobí 200 ton alpského syra, mlieko sa spracováva čerstvé a surové. To je na tomto syre výnimočné: kravy nikdy nežerú siláž, ale od mája do októbra trávu a bylinky a v zime vzduchom sušené seno z údolných lúk. Len tri percentá mliekarov v EÚ vyrábajú syr ešte týmto spôsobom.
Cestujme ďalej do Feldkirchu, do „tajného“ hlavného mesta Vorarlberska, ktoré je dodnes sídlom biskupa a krajinského súdu. Pre mnohých Vorarlbersčanov je stredoveký Feldkirch najkrajším mestom Rakúska, ba celého sveta! V tieni pevnosti Schattenburg sa človek prechádza po dlažobných kockách úzkymi uličkami a v chladných podbrúsiach (arkádach) sa usadí na espresso alebo pivo Frastanzer.
Ešte raz späť do Bregenzu. Prišiel večer. Zo svojej farmy nad mestom Karin Fetz pozoruje, ako sa slnko pomaly ponára do Bodamského jazera. „Poloha Bregenzu na východnom brehu jazera je jedinečná,“ rozplýva sa. Keďže jazero je dlhé 46 kilometrov, pri západe slnka už badať zakrivenie Zeme. „Preto máme západy slnka ako na Havaji.“ A to bez toho, aby sme museli opustiť Rakúsko.
Vorarlbersčania pestujú svoje alemanské dialekty. Tie znejú podobne ako švábčina alebo ako „švajčiarska nemčina“. Každé údolie, ba niekedy každá obec, má svoje jazykové zvláštnosti a zafarbenia. Obzvlášť výrazné sú dialekty Montafonu, Lustenau a Bregenzerwaldu.
Net lugg lo! Nepoľaviť, nevzdávať sa – dôležité motto vo Vorarlbersku.
ghörig univerzálny výraz okrem iného pre: dobrý, správny, slušný
gsi bol/bola
rüabig si byť v pokoji
Heb Sorg! Dávaj si pozor!
Hock ane! Sadni si!
Hoi! Výraz údivu, napríklad: No nehovor!
Honds frei! Majte sa pekne!
Dussa oder dinna? Vonku alebo vnútri?
Häß oblečenie
Tua hofele/höfele! Buď opatrný/pomalý/opatrný!
