Lesy, hory, vodopády a duny: Roadtrip po Oregone

Pristál som v PDX, na medzinárodnom letisku v Portlande. Čaká ma šesťdňový roadtrip po časti štátu, ktorý je trikrát väčší ako Rakúsko, nemá ani polovičný počet obyvateľov – a je známy mimoriadnymi prírodnými zážitkami. Takže šup do džípu a vyrážame na vidiek! Najprv idem po diaľnici Historic Columbia River Highway pozdĺž rieky, ktorá tvorí hranicu so štátom Washington. Obloha je modrá, slnko hreje a nádherné počasie – nielen dnes – klame všetkých tých, ktorí varujú pred večným dažďom a hmlou v Oregone.

Cesta vedie zelenou krajinou so zalesnenými kopcami a horami, kde už po polhodine jazdy čakajú prvé atrakcie. Oregon je totiž známy aj množstvom impozantných vodopádov. V závislosti od veľkosti sa hovorí o 200 až viac ako 1 000 takýchto prírodných zázrakov. Takže smer číslo jeden. Odbočujem z diaľnice Interstate 84, kde sa neďaleko cesty nachádzajú vodopády Wahkeena Falls s niekoľkými kaskádami a výškou 75 metrov. Vznešený pocit, uprostred inak pokojného lesa, počuť len šumenie vodopádu, ktoré sa stáva hlasným hukotom, čím bližšie sa k nemu blížite. Ale bude to ešte veľkolepejšie.

Len kúsok pešo sa dostanem k vodopádom Multnomah Falls, kde voda padá z vrchu Larch Mountain v dvoch stupňoch z výšky vyše 190 metrov. Po tomto dvojitom prírodnom divadle pokračujem v roadtripe a po hodine odbočujem pri meste The Dalles preč od rieky a vydávam sa smerom na juh. Zrazu je krajina iná – pšeničné polia, ovocné stromy a mierne kopce, kravy a kone sa pasú – až kým nedorazím do Dufuru. V tomto ospalom 600-dušovom hniezde akoby sa zastavil čas. Keď v 120 rokov starom hoteli Balch-Hotel hneď vedľa Historical Society Museum po svojom prvom oregonskom steaku zaspávam, cítim sa, akoby som sa preniesol späť na starý Divoký západ.

Ďalší deň sa nesie v znamení hory Mount Hood, ktorej biely vrchol môžete obdivovať na obzore už pri raňajkách. Najvyššia hora Oregonu s výškou 3 425 metrov je stále aktívna stratovulkán, ktorý naposledy vybuchol pred dobrými 200 rokmi, a to s ničivými následkami. Dnes je okolitá príroda prísne chránená a počas hodinovej jazdy sa krajina opäť náhle mení. Stúpame stále vyššie do alpského prostredia, objavuje sa sneh, ktorý miestami pokrýva polovicu cesty. Na svahoch Mount Hood leží dvanásť ľadovcov, napríklad Palmer Glacier, známe lyžiarske stredisko. Potom, čo som si tu užil chladný, čistý vzduch a pokoj, schádzam opäť z hory dole. Po krátkej zastávke pri ďalšom vodopáde, Zigzag Falls v rozprávkovom lese, sa ďalej na juhu dostávam do sveta pôvodných obyvateľov Ameriky.

Warm Springs je domovom konfederácie troch domorodých kmeňov. Predtým, ako vstúpite do 2 500-dušového mesta Warm Springs, centra rezervácie, stojí za to odbočiť do rezortu Kah-nee-ta Hot Springs. Tu sa vzdáva hold liečivej sile teplých prameňov, relaxuje sa v bazénoch, v súkromných kabínkach na brehu rieky s vaňou alebo sa ubytujete priamo v hoteli rezortu. Pár kilometrov ďalej, priamo na diaľnici Highway 26, leží Indian Head Casino, malé Las Vegas uprostred Oregonu. Keďže jackpot určite nevyhrám, radšej navštívim oproti múzeum kmeňov Warm Springs, Wasco a Northern Paiute. Tu sú zachované ich dejiny, kultúra a tradície. Napokon, viac ako 90 percent obyvateľov mesta tvoria pôvodní Američania. Svedčia o tom aj nástenné maľby ich umelcov, ktoré zdobia mnohé domy v meste.

O 60 kilometrov neskôr čaká môj roadtrip po Oregone ďalšia úplná zmena prostredia. Odbočujem z hlavnej cesty do štátneho parku Smith Rock State Park, ktorý patrí vďaka svojim výrazným skalným útvarom zo sopečného popola k najobľúbenejším prírodným rajom v štáte. Viac ako 180 metrov do výšky – často úplne kolmo – čnie reťaz pestrofarebných skalných špičiek nad príjemne sa vlniacou riekou Crooked River. Niet divu, že práve tu malo byť „vynájdené“ športové lezenie v USA. Dnes je tento štátny park s viac ako 1 800 lezeckými cestami medzinárodne známym cieľom pre odvážlivcov, ktorí sa neboja napríklad ani previsov, ako je viac ako stometrový skalný stĺp Monkey Face, pôsobivá dominanta parku.

Stáli tu však aj John Wayne kvôli westernu „Rooster Cogburn“ alebo Kevin Costner kvôli filmu „Postman“. Z mnohých turistických chodníkov cez park si vyberám River Trail, popri ktorom môžem obdivovať nielen svet skál, ale aj orly, sokoly a pinky.

Oregon má celkovo 255 takýchto štátnych parkov s gigantickou rozmanitosťou prírodných divov, ale len jeden jediný „skutočný“ národný park, a ten je mojím ďalším cieľom – Crater Lake. Predtým, ako sa dostanem k zrejme najúchvatnejšej prírodnej atrakcii Oregonu, nakrátko sa zastavím pri Diamond Lake. Toto jazero „objavil“ v roku 1852 osadník menom John Diamond a po ňom ho aj pomenovali. Začiatkom mája je z veľkej časti ešte zamrznuté, čo pri nadmorskej výške 1 580 metrov nie je žiadny div.

O desať minút neskôr dorazím k jazeru Crater Lake, ktoré sa „zrodilo“ z nešťastia: pred približne 7 700 rokmi tu vybuchla sopka Mount Mazama, čo spôsobilo zrútenie hory a vznik obrovského, 600 metrov hlbokého krátera v nadmorskej výške takmer 1 900 metrov. Ten sa naplnil snehom a dažďom, vďaka čomu sa považuje za jedno z najčistejších jazier na svete. Vedci zistili, že dovidíte až do hĺbky 36 metrov. Voda má takú intenzívnu farbu, že Crater Lake nazývajú „modrým drahokamom“. Právom, ako sa vzápätí presvedčím.

V teplom ročnom období existujú tri prístupy k 53-kilometrovej ceste Rim Drive okolo jazera. Na jar je však otvorený len ten na juhu, pretože krajina leží ešte pod vysokou vrstvou snehu. Len pred pár dňami bola prvá cesta k okraju krátera sprejazdnená, dokonca aj návštevnícke centrum je ešte takmer po strechu zapadnuté snehom. Vlastne chladný pohľad, ale slnko príjemne hreje, keď sa brodím snehom. A tam leží. Skutočne, „modrý drahokam“! Uprostred jazera leží Wizard Island. Ako rád by som zišiel dole k vode. Ale jeden a pol kilometra dlhý, strmý chodník Cleetwood Cove Trail je tiež ešte pod kopou snehu. Len v lete sa dá dostať priamo k jazeru. Neohrození jedinci si pri teplote vody 14 stupňov môžu dokonca zaplávať. Obľúbenejší je však rybolov, výlet loďou alebo obed na brehu. O tom môžem dnes len snívať a také zážitky si musím odložiť na ďalšiu návštevu Crater Lake.

S ťažkým srdcom teda pokračujem ďalej. A pretože pri ceste je často cieľom samotná cesta, volím Rogue-Umpqua Scenic Byway. Oregon má veľa takýchto malebných ciest, pri ktorých srdcia fanúšikov roadtripov bijú rýchlejšie. Túto trasu popri rieke North Umpqua River a cez národný les Umpqua National Forest nazývajú aj Diaľnica vodopádov. Prečo, je jasné. Jeden vodopád za druhým, od Deadline Falls cez Susan Creek Falls až po Watson Falls. Lesy sú na mnohých miestach žiaľ smutným pohľadom, keďže blesk pred rokmi vyvolal požiar, ktorý sa rozrástol na strašný veľký oheň. Ak hovoríte s ľuďmi odtiaľto, pri ich rozprávaní majú ešte stále v tvári napísaný vtedajší strach. Ale príroda sa vracia späť, ako vidno pri lesnej exkurzii.

Po dňoch vo vnútrozemí je na programe na zavŕšenie oregonské tichomorské pobrežie – opäť úplne iný svet, opäť iný vrchol s 50 kilometrov dlhým a 130 štvorcových kilometrov veľkým pásom dún. Kvôli môjmu stretnutiu s Dinou z Oregon Dunes Restoration Collaborative jej musím zavolať už desiatky kilometrov predtým, ako dosiahnem more. Pretože mobilná sieť má v tejto oblasti veľké medzery. Stretneme sa však na správnom mieste v správnom čase, takže môžeme začať našu spoločnú túru. Piesok bol milióny rokov rozomieľaný vlnami a vetrom zo skál a vyplavený do mora, a príliv ho prináša na pláže. Duny sú vysoké až 150 metrov. Na prvý pohľad to vyzerá ako bez života, ale potom mi Dina ukazuje stopy kojotov a medveďov a počujeme prvé spevavé vtáky. Žije tu dokonca viac druhov vtákov ako v lesoch a s približne 400 rôznymi druhmi rastlín sú oregonské duny všetko, len nie neúrodné, ako Dina nadšene rozpráva.

Po srdečnej rozlúčke späť v džípe pokračujem na sever pozdĺž celého 584-kilometrového pobrežia. Hoci ešte stále patrí k tajným tipom USA, vzhľadom na svoju rozmanitosť sa stáva čoraz obľúbenejším. Tu vládne pokoj a nedotknutá príroda, strmé útesy sa striedajú s plážami snov, majáky zdobia pobrežie ako drahokamy a lesy priamo pri pobreží lákajú na zelené odbočky. Keby mal človek len viac času, ale aj tak ma teší tá či oná výnosná zastávka. Severne od Florence sú to napríklad priamo pri diaľnici 101 Sea Lion Caves. Ide o Amerikou najväčšiu morskú jaskyňu s výškou takmer 40 metrov, v ktorej našlo po celý rok domov až 200 uškatcov. A dole do jaskyne sa ide výťahom, veľmi pohodlne! To je potom prekonané v prístavnom mestečku Newport. Pri prechádzke na Historic Bayfront počuť stovku uškatcov, ktoré sa rozvaľujú na móle. Stačí sa oprieť o zábradlie, sledovať zvieracie divadlo a oddať sa silnému zápachu.

• Historic Balch Hotel: Tento butikový hotel v tehlovej budove z roku 1907 ponúka 18 izieb, ktoré rovnako ako celé mestečko Dufur dýchajú duchom minulosti. Pre milovníkov histórie nutnosť!
• Juniper Preserve: Po kilometroch jazdy cez borievkový les v centrálnom Oregone dorazíte do tohto špeciálneho rezortu. Popri golfovom ihrisku navrhnutom Jackom Nicklausom sa rozprestiera jeden z najkrajších hotelov Oregonu. Čistý luxus!
• Sunriver Resort: Tip číslo 2 v centrálnom Oregone – celoročný rezort na úpätí Kaskádových vrchov ponúka okrem možností na golf aj plavby po rieke, cyklistické túry, turistické chodníky a lyžovanie na hore Mount Bachelor. Ideálne pre aktívnych!
• Steamboat Inn: Tento malebný hotel s reštauráciou priamo na rieke North Umpqua River na juhu Oregonu boduje svojou prvotriednou polohou. Počúvajte žblnkotanie malej, divokej rieky a užívajte si okolitý les. Špeciálne pre romantikov!
• Heceta Lighthouse: Starý domček strážcu majáka pri Heceta Head Lighthouse je B&B v Yachats, priamo na útesoch s výhľadom na nádhernú piesočnú pláž. Jednoducho nezabudnuteľné!
• Coho Oceanfront Lodge: Jeho veľkolepá poloha pri Pacifiku s panoramatickým výhľadom na úchvatné oregonské pobrežie robí z tohto hotela výnimočnosť. Pre fanúšikov mora!