Pri prvom rande nikdy neviete, ako to dopadne. To isté platí aj pre krajinu, v ktorej ste ešte nikdy neboli – ako v mojom prípade Wales. A hneď na úvod prezradím: bolo to úplne inak, ako mnohí predpovedali. Čo všetko sa mi nenahovorilo o daždi a hmle, ktoré majú byť v tejto časti, rovnako ako v celom Spojenom kráľovstve, stálym spoločníkom. „Nezabudni na dáždnik!“, radili mi s mrknutím oka. Veľký omyl! Počas mojej týždňovej cesty nebol takmer žiadny dážď – namiesto toho veľa slnka. Môj roadtrip pozdĺž podstatnej časti celkovo 1 200 kilometrov dlhého waleského pobrežia bol teda aj vizuálne ako cesta po Stredomorí, také pôsobivé boli nekonečné pláže, bizarné útesy a nad nimi takmer gýčovo modrá obloha. Len jedna vec odlišuje britskú dovolenkovú krajinu od tých juhoeurópskych zásadne: teplota. Ak vzduch dosiahne 20 stupňov, je to tu už veľa. Veľká výhoda, vďaka ktorej budú britské ostrovy vzhľadom na zmenu klímy v budúcnosti určite patriť k turistickým víťazom.
Kúpanie v mori pri dvanástich stupňoch
Na jednu vec si tu však treba zvyknúť, a to je chladné more. „Celkom čerstvé“ je na naše pomery veľmi zdržallivý výraz. Mnohým Velšanom to však neprekáža, zvyk je zvyk. Keď som v zátoke Dunraven Bay videl dámu s plavkami, uterákom a mokrými vlasmi prichádzať z pláže, na môj pýtavý pohľad odpovedala: „It was lovely!“ A na moju otázku o teplote vody odpovedala s úsmevom: „Oh, maybe twelve degrees.“ Toľko k povahe Velšanov. Neexistuje príliš studená voda, len nesprávny prístup.
Majáky ako orientačné body
Ako priznaný milovník teplých spŕch som si radšej vychutnával opojný pohľad na more, vlny, morskú triešť, najlepšie ozdobené romantickým majákom. Wales má čo ponúknuť, k mnohým sa oplatí aj dlhá obchádzka. Napríklad k majáku South Stack Lighthouse na samom konci ostrova Anglesey na ďalekom severozápade, ktorý je s pevninou spojený mostom Menai Bridge. Každá z 25 míľ k majáku postavenému v roku 1809 stojí za to. Kým kedysi varoval námorníkov pred skalami, dnes je to pamätihodnosť prvej triedy. Kto ho chce navštíviť, musí mať aspoň trochu kondičky. Najprv totiž treba zdolať 400 schodov dole k mostíku na malý ostrovček s majákom a potom, samozrejme, rovnako veľa zase hore.
Bella Italia vo Walese
V pote tváre pri tomto namáhavom outdoorovom tréningu som nemohol inak, než na spestrenie myslieť na niečo pekné. A vtedy mi napadlo niečo výnimočné, čo som zažil deň predtým: Bella Italia vo Walese. Reč je o umelej dedinke Portmeirion, asi hodinu južne od ostrova Anglesey v zátoke Tremadog. Túto jedinečnú turistickú atrakciu vytvoril architekt Sir Bertram Clough Williams-Ellis v talianskom štýle v rokoch 1925 až 1975. Jeho vzorom bol Portofino a v Portmeirione s jeho pestrofarebnými domami a zelenými parkami sa človek skutočne cíti ako na nóbl Stredozemnom mori. Ďalší dôkaz: Wales má tiež silný stredomorský nádych.
Ľadovcové jazero a prístavná perla
Ale nielen to, čo sa ukázalo hneď vo vnútrozemí od Portmeirionu v národnom parku Snowdonia. Najväčší z troch waleských národných parkov je so svojou opustenou krajinou považovaný za raj pre turistov a horolezcov. Mount Snowdon je s výškou 1 085 metrov najvyššou horou krajiny, mňa však lákala iná atrakcia: prechod od mora k ľadovcovému jazeru. V jazere Tal-y-llyn na úpätí hory Cadair Idris sa pstruhom darí a ľudskí návštevníci si užívajú pokoj a mier v jedinečnej krajine.
Predtým, ako som prišiel do Portmeirionu a Snowdonie, bola cesta pozdĺž waleského západného pobrežia poznačená jedným vrcholom za druhým. Začal som však na juhu v hlavnom meste Cardiff a jeho náprotivku Swansea, kde prírodný raj polostrova Gower leží takpovediac pred dverami. V tejto oblasti si za žiadnych okolností nesmiete nechať ujsť malebné prístavné mestečko Tenby. Tento magnet na návštevníkov sa svojimi farebnými domami túli k útesu tak krásne, že človek musí aj tu nevyhnutne myslieť na juh. Stredoveké mestské hradby a krásne piesočnaté pláže, ako je Castle Beach pod ruinami hradu, robia z Tenby jedno z najobľúbenejších dovolenkových miest Walesu. Takých je tam veľa, ako som mohol zažiť počas môjho pobrežného roadtripu.
Jeden hrad za druhým
Vzhľadom na množstvo atrakcií by si človek mal na cestu z juhu na sever vyhradiť dva dni, pretože je toho veľa k videniu. Wales sa tu ukazuje ako krajina hradov, jeden krajší a pôsobivejší ako druhý. Spomeňme napríklad hrad Aberystwyth Castle, jeden z tých hradov, ktoré dal anglický kráľ Eduard I. postaviť od roku 1277 na zabezpečenie dobytia Walesu.
Prechádzajúc pokojne okolo dvoch fjordov, po približne 65 míľach dorazíte k ruinám hradu Harlech, ktorý je spolu s tromi ďalšími waleskými hradmi zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Jedným z nich je Caernarfon, mohutná bašta s výhľadom na ostrov Anglesey a dobre zachovanými mestskými hradbami. Hrad Caernarfon Castle, pred ktorým sa v morskom ramene kolíšu na vode rybárske a plachetnice, má pôvod v rímskom kasteli z prvého storočia nášho letopočtu. Mimochodom, v tomto 650 rokov starom hrade bol 1. júla 1969 kráľ Karol III. vymenovaný za princa z Walesu.
Kúzlo prístavných miest
Popri hradoch ako svedkoch veľkej minulosti to boli aj mnohé pôvabné prístavné mestečká, ktoré tvorili šarm Walesu a jeho pobreží. Hneď po Caernarfone som navštívil napríklad mestečko Porthmadog, ktoré miestni v náležitej skratke nazývajú len Port a ktoré je bohaté na námornícku históriu. Prístav v minulosti zohrával dôležitú úlohu aj ako prekladisko bridlice, ktorá sa ťažila z okolitých lomov. Odtiaľto štartujú túry pozdĺž Wales Coast Path.
O niečo južnejšie ma zasa očarilo prímorské mestečko Barmouth v Cardiganskej zátoke. Už z diaľky vidieť železničný most cez ústie Mawddach. Jednokoľajový, 820 metrov dlhý drevený viadukt patrí k najpozoruhodnejším stavbám vo Walese. V Barmouth som ochutnal národné jedlo Welsh Cawl, výdatnú polievku z mäsa, póru a zeleniny, predtým než som sa prešiel po promenáde a napokon pozdĺž takmer päť kilometrov dlhej piesočnatej pláže. Presne takto si človek predstavuje dovolenku pri mori!
Sever v štýle juhu
Cesta vyvrcholila na severe – a tam sú dve mestá, ktoré sú absolútnou nutnosťou. Najprv Conwy: 14 000-ové mesto korunuje jeden z najväčších hradov krajiny. Okružná hradba je stále plne intaktná a osem obranných veží zdôrazňuje mohutnosť opevnenia. A ako absolútny protipól som navštívil najmenší dom Veľkej Británie, predtým než som pokračoval do Llandudna – jedného z miestnych mien, ktoré začínajú dvoma L, čo je špecialita waleštiny. Najväčšie prímorské kúpele Walesu bodujú nábrežím s tradičnými viktoriánskymi honosnými domami a najdlhším mólom vyčnievajúcim do mora vo Walese z roku 1878 s obchodmi a zábavnými podnikmi. Tu som stál, díval sa na jemné vlny, užíval si západ slnka, myslel na to, čo som zažil a na to, čo bude v programe na budúcej ceste do Walesu.
Dobré tipy
Cae Mor Hotel Llandudno: Štýlovo zrenovovaný boutique hotel s 23 izbami a dlhou tradíciou sa nachádza priamo na promenáde starých prímorských kúpeľov. Hotel Cae Mor, postavený v roku 1890, patrí dnes k najkrajším budovám v Llandudne.
Hilton Cardiff: Vo waleskom hlavnom meste ste v hoteli Hilton v dobrých rukách, už len kvôli jeho polohe: 4-hviezdičkový hotel leží oproti hradu Cardiff Castle a historickému centru s nákupnými arkádami. Z náročného výletu po meste si oddýchnete vo wellness centre vrátane 18-metrového bazéna alebo v bare a reštaurácii Graze.
Tyn y Cornel Hotel: Máte chuť na zmenu od mora a mesta? Potom zamierte k jazeru Tal-y-llyn v národnom parku Snowdonia. Tu okrem prírody nie je nič – len hotel Tyn y Cornel. Kto tu nenájde pokoj, nenájde ho nikde. Na odreagovanie sa ponúka kanoistika alebo rybolov.
Wild Pheasant Hotel & Spa: Malé trhové mestečko Llangollen ponúka odbočku do severovýchodného vnútrozemia. Wild Pheasant Hotel & Spa, ktorý sa nachádza len kúsok od centra mesta pozdĺž romantickej rieky Dee, ubytuje cestujúcich so všetkým komfortom.
