Skanzen Wander Bertoni: „Sprístupniť sochárstvo“

Keď sa Wander Bertoni v roku 1925 narodil v talianskom Codisotte, jeho cesta k umelcovi bola všetko, len nie vopred určená. V roku 1943 ho nacistický režim odvliekol do Viedne, kde musel ťažko pracovať ako nútene nasadený robotník v zbrojárskom priemysle. Podporu získal od sochárky Marie Biljan-Bilger a maliara Vilma Gibella – stretnutia, ktoré v ňom nechali dozrieť rozhodnutie zasvätiť sa umeniu.

Po vojne začal Wander Bertoni študovať sochárstvo na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u Fritza Wotruba. Jeho rané práce zostali figurálne, v 50. rokoch však našiel ten abstraktný, symbolicky nabitý tvarový jazyk, ktorý mal jeho dielo navždy urobiť nezameniteľným. Wandera Bertoniho preslávili nielen cykly ako „Metamorfózy stĺpa“, „Imaginárna abeceda“ a „Indický denník“, ale aj početné zákazkové práce, napríklad „Ikaros“ pre letisko Viedeň, ako aj „Uctievač slnka“, ktorý bol navrhnutý pre svetovú výstavu v New Yorku v roku 1964.

V roku 1965 si Wander Bertoni vytvoril vlastné kráľovstvo: získal starý mlyn Gritsch-Mühle v severoburgenlandskom Windene am See a premenil areál na skanzen so sochárskym parkom, výstavným pavilónom, galériou, múzeom vajec a sadrovou galériou (Gipsothek). Medzi mlynským potokom, starým stromoradím a vodnou nádržou vzniklo jedinečné miesto, kde umenie a príroda tvoria harmonickú symbiózu.

V areáli a vo viacerých vnútorných priestoroch si návštevníci dnes môžu prezrieť viac ako 400 sôch. Veľké plastiky sú viditeľné dokonca aj z diaľky, z cyklotrasy kvitnúcich čerešní (Kirschblütenradweg). Rozprávali sme sa s Dr. Waltraud Bertoni – majiteľkou celej umeleckej a súkromnej pozostalosti sochára – o životnom diele Wandera Bertoniho a vrhli sme s ňou pohľad do budúcnosti skanzenu.

schauvorbei.at: Wander Bertoni by sa bol tento rok dožil 100 rokov. Čím sa vyznačuje jeho umenie?
Dr. Waltraud Bertoni: Neuveriteľná rozmanitosť: rozmanitosť foriem, čo možno veľmi dobre vidieť na umeleckých, štylistických kontrapunktoch, ako je cyklus „Imaginárna abeceda“ a veľká skupina diel „Indický denník“. Ale aj rozmanitosť materiálov. Veľa experimentoval, zaoberal sa všetkými materiálmi. Od dreva a kameňa cez umelú živicu (polyester) až po oceľ a samozrejme bronz, bronzový odliatok.

Bertoni najprv kreslil, skicoval, potom modeloval. Pri modelovaní sa dá veľa realizovať, ale nie každá forma sa dá vytvarovať v každom materiáli. Pri mnohých bronzových plastikách najprv zvaril kovovú kostru, potom vytvaroval formu v hline a následne prešiel do procesu odlievania bronzu. Bertoni svoje bronzy často patinoval a experimentoval pritom aj s farebnými odtieňmi – od tmavých, takmer čiernych až po zeleno-tyrkysovú patinu.

Prajem si pre Wandera, aby bol on aj jeho dielo naďalej tak obdivovaní ako doteraz, aby bol vnímaný bez prerušenia.
Dr. Waltraud Bertoni, majiteľka celej umeleckej a súkromnej pozostalosti Wandera Bertoniho

schauvorbei.at: Múzeum ukazuje umelecký vývoj tvorby Wandera Bertoniho. Dokážete na základe niekoľkých vrcholov poskytnúť návštevníkom príkladný pohľad?
Dr. Waltraud Bertoni: Skanzen Wander Bertoni je umelecké dielo ako celok, ktoré veľmi harmonicky spája architektúru a výtvarné umenie. Pomaly rástlo po celé desaťročia. Budovy múzea vznikali postupne v spolupráci s architektom a priateľom Johannesom Spaltom. Sadrová galéria, náš archív sadrových modelov a negatívnych foriem, dostala sklenené vráta, aby Bertoni mohol vytvárať svoje práce na veľkých plastikách.

K starému mlynu bola pristavená galéria, ktorá dnes obsahuje cyklus „Indický denník“ a Bertoniho klerikálne diela. Až v roku 2000 bol postavený Spaltov výstavný pavilón, v ktorom sa všetko točí okolo prvých 30 rokov tvorby, od roku 1945 do cca 1975/80. Tam ukazujeme všetky jeho cykly a skupiny diel, ktoré vznikli v tomto čase. Bertoni totiž vždy pracoval v cykloch, spracovával a prepracovával jednu tému za druhou. Potom prišlo niečo nové, iné.

schauvorbei.at: Máte osobné obľúbené dielo?
Dr. Waltraud Bertoni: „Češúca sa žena“ (Die Kämmende) je moja obľúbená socha – bronzová plastika z roku 1945. Vlastním posledný exemplár, náklad je kompletne odliaty a vypredaný. Je to veľmi skorá plastika môjho manžela. Vytvoril ju aj v pieskovci. Stojí vo výstavnom pavilóne a môžu ju obdivovať naši návštevníci.

schauvorbei.at: Akú úlohu zohral Burgenland v tvorbe Wandera Bertoniho – ako životný priestor, útočisko a zdroj inšpirácie?
Dr. Waltraud Bertoni: Bertoni hľadal miesto, kde by sa mohol rozprestrieť a pracovať na svojich veľkých plastikách. Burgenland vtedy prijal mnohých umelcov s otvorenou náručou. Radi prichádzali do Burgenlandu, hľadali si pracoviská a miesta na útočisko. Bol to Bertoniho priateľ, architekt Johannes Spalt, ktorý sa preňho popýtal a nakoniec našiel niečo vhodné – Gritsch Mühle, starý vodný mlyn z polovice 19. storočia, ktorý leží trochu mimo Windenu am See na úpätí pohoria Leithagebirge. Tu mohol vytvárať svoje veľké plastiky – v už spomínanej sadrovej galérii, v stodole.

schauvorbei.at: Ako sa vysporiadať s výzvou sprostredkovať sochárstvo ako formu vyjadrenia v čoraz digitálnejšej dobe, najmä mladým ľuďom?
Dr. Waltraud Bertoni: Pracujeme na tom, aby sme sprístupnili remeslo sochárstva tým, že ukazujeme, ako vôbec vzniká bronzová plastika. Chceme pomocou materiálov, názorných objektov, informačných tabúľ a informačných materiálov poskytnúť pohľad do procesu. Celé to má byť sprevádzané podujatiami, možno niekedy aj workshopmi, aby sme ľuďom, aj deťom a mládeži, ukázali: Takto sa dostanem od prvej skice alebo kresby k hotovej, vyleštenej alebo dokonca patinovanej bronzovej plastike. Ďalšou myšlienkou je nafilmovať sochy v múzejných priestoroch v 360-stupňovom pohľade a sprístupniť tento 3D materiál našim návštevníkom cez aplikáciu v mobile.

schauvorbei.at: Čo čaká návštevníkov aktuálne v jubilejnom roku?
Dr. Waltraud Bertoni: K 100. narodeninám bude veľká slávnosť pre Wandera Bertoniho. ORF v súčasnosti natáča dokumentárny film o ňom a jeho diele, ktorý by mal byť prvýkrát uvedený v rámci slávnosti. Na to sa už veľmi tešíme. Od polovice októbra po prvýkrát predstavíme všetky viacfarebné plastiky Bertoniho, napríklad cyklus „Oči“ z polyesteru v súhre s bronzovými plastikami z „Imaginárnej abecedy“, jeho najdôležitejšieho cyklu, ktorý ho preslávil medzinárodne. Vďaka prostriedkom od federácie sme mohli nechať zreštaurovať originálne drevené plastiky, ktoré vytvárajú nádhernú súhru s bronzovými plastikami. Okrem toho sme práve v procese inštalácie „Ikara“, oceľovej plastiky s výškou okolo 2,5 metra, u nás v skanzene. Bola to zákazková práca pre letisko Viedeň AG pri príležitosti jeho otvorenia v roku 1960 a teraz sa má ako trvalá výpožička vrátiť domov, k nám do múzea.

schauvorbei.at: Čo si prajete pre ďalšie storočie Wandera Bertoniho – pre dielo a múzeum?
Dr. Waltraud Bertoni: Prajem si pre Wandera, aby bol on aj jeho dielo naďalej tak obdivovaní ako doteraz, aby bol vnímaný bez prerušenia. Ľudia, ktorí k nám prichádzajú do múzea vo Windene, majú mať naďalej toľko radosti z jeho diel. Táto radosť má zostať a ďalej rásť.

schauvorbei.at: Ďakujem za rozhovor!