Konečne prázdniny! Koniec školského roka je za dverami a s ním aj dlho očakávaný deň vysvedčenia. Mnohí rodičia prekvapia svoje ratolesti darčekmi, ako je auto Barbie alebo dokonca tablet – alebo za obzvlášť dobré známky „niečo pridajú“. Ako však prospieva takýto druh odmeny a čo je už priveľa? O tom sa schauvorbei.at rozprával so Sarah Enzenhofer-Glaser, klinickou psychologičkou so zameraním na deti, mládež a rodinu.
schauvorbei.at: Všeobecne povedané: Sú odmeny dobré na motiváciu detí?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Z môjho pohľadu môžu byť odmeny pre deti zmysluplné, ak má človek pocit, že v určitej fáze alebo situácii potrebujú externú podporu na posilnenie svojej motivácie.
Tým myslím momenty, v ktorých má dieťa z určitých dôvodov – napríklad pre únavu alebo preťaženie – málo energie na učenie. V takých situáciách môže odmena pomôcť sprostredkovať ratolesti: „Sme tím, podporujem ťa a nemusíš to zvládať sám.“
„Istota, že môžeme ovplyvniť vlastnú budúcnosť, a dôvera vo vlastné schopnosti – ‚Dokážem niečo zmeniť‘ – sú popri bezpodmienečnej láske pravdepodobne tými najcennejšími darmi, ktoré môžeme dať deťom na cestu životom.“
Sarah Enzenhofer-Glaser
Pod „odmenou“ však primárne nemyslím materiálne veci, ale predovšetkým pozornosť na úrovni vzťahov: láskyplný pohľad, objatie alebo osobitná pozornosť. Deti sa silne orientujú na správanie svojich blízkych, ktorí sú až do puberty dôležitými vzormi. Ak rodičia príkladom ukazujú, že si človek po námahe môže vedome dopriať niečo dobré, deti sa učia, že môžu aktívne ovplyvňovať svoje vlastné blaho. To posilňuje ich sebaúčinnosť a samostatnosť.
Zároveň je dôležité používať odmeny cielene a nie trvalo, pretože inak nastáva efekt zvyku a strácajú svoj osobitný význam.
schauvorbei.at: Ako je to s finančnými stimulmi?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Finančné stimuly sú odmeny zvonku, napríklad vo forme peňazí, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie výkonu. Ich využitie by malo byť dobre premyslené, pretože môžu znížiť vnútornú motiváciu. Tá vzniká v samotnom dieťati.
Extrinsická motivácia naproti tomu prichádza zvonku, napríklad prostredníctvom pochvaly alebo odmien. Ak chcem so svojím dieťaťom vybudovať dobrý vzťah, nemal by som ho viazať na finančné stimuly, pretože láska by nemala byť spojená s peniazmi. Ratolesti sa inak rýchlo naučia robiť veci už len za odmenu – nie preto, že ich považujú za zmysluplné alebo zaujímavé. Tým sa správanie môže zmeniť na akýsi „obchod“, čo môže mať negatívny vplyv aj na vzťah.
schauvorbei.at: Spája sa potom odmena, resp. peniaze, so sebahodnotou alebo len s výkonom?
Sarah Enzenhofer-Glaser: V pojme „sebahodnota“ už je obsiahnuté „seba“ a „hodnota“. To znamená, že rodičia môžu ovplyvniť sebahodnotu svojho dieťaťa len obmedzene priamo – každý človek si musí nájsť svoju vlastnú hodnotu. Dôležité je však sprostredkovať ratolesti bezpodmienečnú lásku, nezávisle od jej výkonu.
Rodičia môžu navyše vytvárať rámcové podmienky, v ktorých môže dieťa rozvíjať svoje schopnosti, napríklad prostredníctvom vhodných ponúk podpory alebo kurzov. Rovnako je užitočné uvedomiť si ako mama alebo otec svoje vlastné hodnoty a ísť nimi príkladom. Udržateľné posilnenie sebahodnoty však vzniká väčšinou vtedy, keď deti a mladí dospelí zažijú vlastné úspechy a pociťujú hrdosť.
schauvorbei.at: Peniaze za vysvedčenie celkom konkrétne: Mali by sa zaviesť, alebo radšej nie?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Odmeny, resp. peniaze za výkony považujem z psychologického hľadiska za skôr kontraproduktívne, pretože zvyšujú vonkajší tlak na výkon. Deti sú dnes aj tak často vystavené silnému tlaku – v rodine aj v škole.
Samozrejme, je dôležité ratolesť pochváliť a tešiť sa s ňou z úspechov. Napriek tomu by sa mal klásť dôraz na podporu vnútornej motivácie. Riziko extrinsickej motivácie spočíva v tom, že sú podporované za výkony alebo spôsoby správania, za ktorými si samy možno ani nestoja.
Ak napríklad pochválim svoju dcéru, pretože má na sebe šaty, ktoré som vybrala ja, hoci sa jej nepáčia, sprostredkúvam jej, že sa má riadiť vonkajšími očakávaniami. Tým môže byť obmedzená sebaurčenosť.
Deti by sa mohli naučiť byť silne závislé od pochvaly iných namiesto toho, aby si vyvinuli vlastné meradlá. Preto je spoločný čas často cennejší než materiálne odmeny. Napríklad na konci školského roka sa dá naplánovať spoločná aktivita, pri ktorej nie sú v centre pozornosti známky, ale oceňuje sa námaha a nasadenie.
Aj tešenie sa na takúto aktivitu môže pôsobiť posilňujúco. Zvlášť zmysluplné je zapojiť dieťa a opýtať sa ho, čo si praje. To posilňuje jeho sebaúčinnosť a vlastnú motiváciu.
schauvorbei.at: Ak sa človek rozhodne dať peniaze za vysvedčenie: Od akého veku to môže mať zmysel?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Ak chcú rodičia dať svojmu potomkovi peniaze za vysvedčenie, mali by byť primerané veku. Príliš vysoké sumy môžu najmä mladšie deti preťažiť, pretože sa len musia naučiť zaobchádzať s peniazmi. Peniaze za vysvedčenie môžu mať zmysel, ak sú chápané ako uznanie a nie ako nátlakový prostriedok. Malo by ísť skôr o jednorazové gesto a nemalo by priamo závisieť od jednotlivých známok.
Pevná hodnota toho, koľko peňazí by malo dieťa dostať, podľa môjho názoru neexistuje. Rodičia by sa mali skôr rozhodnúť individuálne, teda prispôsobiť sa vývojovému veku a zrelosti, aká suma je primeraná.
schauvorbei.at: Je napríklad dobré motivovať tínedžera v ťažkej fáze?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Tínedžeri môžu, resp. majú byť v ťažkej fáze motivovaní. Odmena, resp. stimul môže napríklad spočívať v tom, že sa im umožní viac sebaurčenia – napríklad pri organizovaní ich voľného času alebo ak sa ich opýtame na ich želania týkajúce sa spoločných aktivít.
To posilňuje ich sebavedomie aj ich sebaúčinnosť. Obzvlášť dôležité sú v tejto fáze uznanie a ocenenie – predovšetkým odkaz, že sú milovania hodní takí, akí sú. Rovnako rozhodujúce je rešpektovať ich hranice a dať im priestor.
schauvorbei.at: Kedy sú deti „príliš staré“ na peniaze za vysvedčenie a mali by sa vedieť motivovať samy?
Sarah Enzenhofer-Glaser: „Príliš staré“ na peniaze za vysvedčenie sú deti vtedy, keď začínajú svoje výkony dosahovať samostatne. Najneskôr s nástupom do puberty by sa malo prehodnotiť používanie finančných stimulov. Mladí ľudia by sa mali čoraz viac učiť podávať výkony z vlastnej motivácie, pretože škola nakoniec slúži ich vlastnému rozvoju a pripravuje ich na život dospelých.
schauvorbei.at: Ak stará mama alebo starý otec dávajú peniaze za vysvedčenie nezávisle od rodičov: Je to v poriadku alebo by sa tomu malo zabrániť?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Myslím si, že starí rodičia môžu sami rozhodnúť, či chcú svojim vnúčatám darovať peniaze. Rozdielne výchovné štýly medzi starou mamou, starým otcom, mamou a otcom nie sú nevyhnutne problematické – práve naopak: deti môžu profitovať z toho, že spoznajú rôzne perspektívy a vytvoria si z nich vlastné predstavy.
Dôležité je však, aby ani starí rodičia nevytvárali dojem, že pozornosť alebo uznanie sú viazané na výkon, pretože to môže tiež vyvolať tlak.
schauvorbei.at: Aké ďalšie stimuly možno deťom dať okrem peňazí za vysvedčenie?
Sarah Enzenhofer-Glaser: Verím, že najväčší stimul pre deti spočíva v tom, že cítia, že môžu spoluvytvárať svoje vlastné konanie. Keď zažijú, že ich rozhodnutia niečo menia, rastie v nich pocit zodpovednosti a vnútornej sily.
Istota, že môžeme ovplyvniť vlastnú budúcnosť, a dôvera vo vlastné schopnosti – „Dokážem niečo zmeniť“ – sú popri bezpodmienečnej láske pravdepodobne tými najcennejšími darmi, ktoré im môžeme dať na cestu životom.
schauvorbei.at: Ďakujeme za rozhovor!
