Pre mnohých je Franz Kafka autorom, ktorého nočnú moru o chrobákovi museli interpretovať na hodinách nemčiny. Tento rok si pripomíname 100. výročie jeho úmrtia. schauvorbei.at sa pozrie na jeho život a dielo.
Jablko niekedy predsa len padne ďaleko od stromu
Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Prahe – vtedajšej súčasti Rakúsko-Uhorska. Jeho rodičia, Julie a Hermann Kafkovci, pochádzali z židovských obchodníckych rodín a v meste prevádzkovali spoločný obchod. Franz však v ich šľapajach nekráčal. Namiesto toho v roku 1906 vyštudoval právo. Približne o desať rokov neskôr ochorel na tuberkulózu pľúc, čo viedlo k jeho predčasnému odchodu do dôchodku v roku 1922.
So svojím otcom mal Franz Kafka po celý život napätý vzťah – čo je ústredný motív jeho diela. V mnohých poviedkach sa objavuje dominantná otcovská postava, ktorá kruto vládne nad protagonistom. Príkladom toho je novela „Premena“. V nej sa Georg Bendemann, syn obchodníka, po hádke na príkaz otca vrhne do rieky. Štýl písania je triezvy, rozprávanie absurdné, znepokojujúce a neuspokojivé – poznávacie znamenie svetového literáta.
Kafkovo bludisko
Vo všeobecnosti sa Kafkove príbehy podobajú nekonečnému bludisku, ktorým musíme ako čitatelia prechádzať spolu s jeho neustále zlyhávajúcimi „hrdinami“. Narážame na prekážky a púšťame sa do skľučujúcich slepých uličiek, len aby sme sa nakoniec museli vrátiť bez odpovedí. Pôsobivým svedectvom toho sú romány „Proces“ aj „Zámok“. V oboch románových fragmentoch sú protagonisti počas celého diela na ceste za odpoveďou na jedinú otázku.
V „Zámku“ sa cestovateľ a zememerač K. až do konca nedozvie, kto vlastne potrebuje jeho služby. Cieľ sa zdá byť na konci ešte vzdialenejší než na začiatku. Ešte horší osud čaká Jozefa K. v „Procese“. Ani pri svojej poprave sa nedozvie, z čoho bol vlastne obvinený.
Len Karl Rossmann, hlavná postava doteraz nespomenutého románového fragmentu „Nezvestný“, tvorí v tomto rade istú výnimku. Pre neho totiž Kafka vymyslel pozitívny koniec.
V Amerike sa mal dostať z pozície umývača riadu k miliónom. Úspech však zostal aj tomuto „hrdinovi“ odopretý. Kafka koniec románu nikdy nenapísal. Vďaka tomu sa vysťahovalec Karl Rossmann na konci fragmentu nachádza niekde v Oklahome, namiesto luxusného apartmánu v New Yorku.
Kafkove románové postavy sú stroskotanci vo svete, ktorému nerozumejú ani oni, ani my ako čitatelia. Väčšina autorových príbehov pôsobí beznádejne, záhadne a ponuro. Skutočnosť, ktorá sa dnes vyjadruje slovom „kafkovský“. Kafkove postavy majú takmer nulovú moc nad svojím osudom. Väčšinou konajú úplne pod vplyvom vonkajších okolností.
Žiadny smutný prípad
Často sa však zabúda, že Kafkove texty obsahujú aj humoristické prvky. V spomínanej „Premene“ sa Gregor Samsa jedného rána prebudí ako hmyz a v prvom rade sa hnevá na to, ako teraz stihne svoj vlak. V „Procese“ sa sudcovia radšej venujú brakovej literatúre namiesto zákonov. A v „Zámku“ sa prostoduchí pomocníci neustále starajú o veselé momenty.
Nesmieme zabudnúť ani na scény grotesky, ktoré sa v Kafkovom diele opakovane objavujú. Autor, inšpirovaný nemým filmom svojej doby, rozpráva napríklad o súdnom úradníkovi, ktorý svojich kolegov až do vyčerpania vyhadzuje zo schodov.
Okrem „kafkovského“ a humorného rozmeru má Kafkovo dielo aj hlbokú sociálnu a spoločenskokritickú stránku. Literát konfrontuje čitateľov s neprehľadnými zmätkami byrokracie, zlyhanými medziľudskými vzťahmi a ťažkým bremenom neprispôsobivosti.
Kafka bol teda oveľa viac než len autor, ktorý spracovával svoje otcovské komplexy v hrôzostrašne bizarných dielach. Niet pochýb o tom, že ako málokto dokázal vytvoriť svety presiaknuté ponurou úzkosťou. Napriek tomu jeho príbehy nie sú len „kafkovské“, ale sú popretkávané málo všímanými zábavnými detailmi a satirickými špičkami, ktoré vedia aj dnes poriadne zasiahnuť.
Kto si to chce overiť sám, môže nazrieť do fondu pôvodných textov, ktorý siaha od krátkych rozprávaní až po rozsiahle fragmenty románov. Väčšina z nich je bezplatne prístupná online.
Osobitnú lahôdku pre fanúšikov Kafku servírujú v jubilejnom roku aj ORF a ARD. So seriálom „Kafka“ venujú tomuto velikánovi svetovej literatúry 24. a 25. marca šesťdielnu minisériu.
Naše tipy na čítanie
- Proces“: dielo storočia o nepriehľadnom konštrukte modernej byrokracie. Kniha je dnes rovnako aktuálna ako pred 100 rokmi.
- „Poviedky“: kľúčové texty modernizmu, medzi nimi aj Kafkovo posledné dielo „Speváčka Jozefína alebo Myšací ľud“
- Premena“: Kafkova poviedka par excellence – povinná výbava každej knižnice
- Denníky 1910-1923“: poskytujú hlboký vhľad do každodenného života a myšlienkového sveta autora, obohatené o literárne skice
- Ortieľ“: Novela vznikla počas jedinej noci a vykazuje značné paralely s Kafkovým vlastným životom.
