A-La-Carte

Espresso z aktovky (2018/3)

Espresso na cesty, do auta, do stanu, na plachetnicu alebo na horskú chatu? Žiadny problém, alebo aspoň takmer žiadny – nová generácia prenosných kávovarov dokáže docieliť celkom slušnú cremu.


S espressom je to taká vec. Aspoň ak ste si naň naozaj zvykli (nie, samozrejme tu nehovoríme o závislosti, hovoríme o harmonickom spolužití, tak harmonickom, že bez seba už jednoducho nedokážete existovať...), potom môžete čoskoro stáť pred problémom, že ho nemáte po ruke. Dokonca veľmi skoro, pretože miesta, kde môžete spoľahlivo počítať s dobre predhriatym kávovarom a s niekým, kto vie dobre mlieť pekné kávové zrná a z ich prášku pomocou 92 °C horúcej vody (pri vyššom podiele Robusty pokojne aj o stupeň či dva chladnejšej) a tlaku tesne pod desať barov dokáže vyrobiť dokonalú, lieskovoorieškovo-tigrovanú emulziu, sú na tejto planéte desivo zriedkavé! Aby som bol presný, je dokonca vysoko nepravdepodobné, že sa k tomuto pôžitku dostanete: Ak si napríklad predstavíte, že 301 000 štvorcových kilometrov Talianska tvorí len tri päťtiny promile zemského povrchu a s Brooklynom, Torontom, Štokholmom, časťami Londýna, centrom Beverly Hills, siedmym viedenským okresom a poriadnou dávkou prižmúrených očí je teda len jedna tisícina tejto planéty schopná umožniť prípravu espressa zodpovedajúcim spôsobom, no, potom už môžete začať trochu panikáriť.

A panika bola vždy dobrým radcom.

A pretože vo všeobecnosti žijeme v panických časoch a v takých, kedy sa ani cez deň v civilizovaných mestách nedá zohnať poriadne espresso, bolo v posledných rokoch vyvinutých niekoľko zariadení, ktoré by mali takto znepokojeným ľuďom pomôcť opäť dobre spať. Respektíve, ak zostaneme pri tomto obraze, pomôcť im ráno lepšie sa zobudiť.

Pred desiatimi rokmi preto francúzska firma Handpresso, založená o dva roky skôr, uviedla na trh zariadenie, ktoré malo urobiť neznesiteľné nedostatky, ako je absencia espressa na plachetniciach, v kempoch (mimo Talianska), na horských chatách (mimo Talianska) a na diaľničných odpočívadlách (mimo Talianska), respektíve zúfalé siahnutie po akýchkoľvek substitútoch z termosiek alebo automatov na tlačidlo, obsolétnymi: malý, stabilný kávovar, ktorý vzdialene pripomína pumpu na bicykel a celkom podobne aj funguje. Ventil sa zablokuje, pomocou pumpy sa vytvorí tlak až do 16 barov (malý manometer poskytuje informáciu o tom, ako blízko ste k cieľu, respektíve či ste sa už napumpovali do „červenej zóny“), do bočnej nádobky sa napustí vriaca voda, vloží sa E.S.E. pod, nádobka sa uzavrie, prístroj sa drží nad šálkou na espresso a odblokuje sa tlakový ventil, načo sa horúca voda pod vysokým tlakom prediera kávovým práškom a viac alebo menej podobná espressu kvapká do šálky.

Princíp Handpresso Wild pôsobí presvedčivo jednoducho, spracovanie je dobré, materiály pôsobia spoľahlivo a stabilne, dokonca aj dizajn je vydarený. A systém E.S.E. sa nedá dostatočne vychváliť: Spoločnosť Illy ho uviedla na trh v roku 1974 a stal sa takzvaným „otvoreným štandardom“, čo znamená, že každý pražiar kávy, či veľký alebo malý, mohol svoj kávový prášok stlačiť medzi filtračný papier a vyrábať vlastné E.S.E. („easy serving espresso“) kávové tablety. Podľa kvality kávy, presnosti naplnenia a stlačenia a čerstvosti podov (medzitým väčšinou balených jednotlivo) sa dajú občas dosiahnuť veľmi presvedčivé výsledky bez toho, aby ste podstúpili námahu s mletím a čistením páky.

Lenže: S Handpresso Wild sa to žiaľ nepodarí ani pri najlepšej vôli. Nie s vynikajúcou kvalitou podov (skúsili sme to s „Qualita oro“ od Molinari, ktorá je vhodná pre cremu), nie s predhrievaním prístroja horúcou vodou, nie s rýchlym pumpovaním, nie s citlivým pumpovaním, nie s väčším či menším množstvom vody. Espresso z prístroja vytekalo zatuchnuté, crema bola žalostná, jej farba svetložltá. Vždy. Pred tromi rokmi Handpresso mimochodom vyvinulo aj prenosný kávovar v elektrickom vyhotovení, ktorý možno pripojiť do zapaľovača cigariet a tlak aj teplotu vody nechať vytvoriť elektricky (159 eur). Na každom z YouTube videí a fotografií vyzerá rovnako ako manuálna verzia, zatuchnuto a svetložlto, testeri sú väčšinou napriek tomu nadšení, ide však o Angličanov, Nemcov, Francúzov a Američanov, Taliani zrejme Handpresso Wild alebo Handpresso Auto ešte nikdy netestovali.

Hugo Cailleton – tiež Francúz, ktorý od roku 2000 žije v Hongkongu – bol v každom prípade veľmi frustrovaný, keď sa v roku 2012 vrátil domov z pracovnej cesty poznačenej hotelovou kávou a v núdzi vyskúšal všetky prístroje, ktoré sľubovali, že dokážu vyrobiť espresso na cestách. A keďže je sám dizajnérom a produktovým vývojárom, okrem iného domácich kávovarov pre korporácie ako Rowenta, Moulinex, Hamilton Beach a podobne, vyvinul akúsi pumpu na espresso. O rok a niekoľko prototypov neskôr uviedol v roku 2013 na trh Minipresso, po ktorom nedávno nasledovalo trochu vylepšené a zmenšené Nanopresso.

V režime stand-by pripomína Nanopresso trochu veľmi nebezpečnú bombu, ktorou môžu a chcú zloduchovia v sci-fi filme vyhodiť do vzduchu planétu obývanú mierumilovnými jednorožcami. Aj rozobratý nástroj pôsobí stále trochu hrozivo, filtre sú z krikľavo oranžového plastu, laserom dierované sitko Nano, ktoré sa skrutkuje nad nádobku s kávovým práškom, sa ani nesnaží zakryť svoju high-tech pózu. Jedným otočením sa odblokuje pumpa, ktorá sa riadená pružinou s mechanickým vzdychnutím opakovacej pušky uvoľní z korpusu a dokáže vytvoriť 18 barov. Všetko tu presne zapadá, všetko pasuje. Procedúra pôsobí zo začiatku trochu nedôveryhodne: čerstvo pomletý kávový prášok naplniť do páky, nasadiť, naskrutkovať dýzový agregát, do nádržky naliať vriacu vodu, šesťkrát pumpovať, aby sa vytvoril základný tlak, potom pokojne pumpovať ďalej, keď káva vyteká zo sci-fi bomby a steká do šálky... A čo dodať: Funguje to skvele! Dokonca aj na prvý raz, na druhý raz znova a na tretí raz rovnako, vždy enormne krémové, pekná lieskovooriešková farba, jemné tigrovanie, v rakúskych špičkových reštauráciách ste už veľmi často pili horšiu kávu.

Dobre, na pokus bol použitý Malabar Monsun z pražiarne Roen z Affi pri Verone, oveľa lepšie espresso momentálne neexistuje, tým mala Nanopresso oproti Handpresso Wild určite výhodu (v skutočnosti by mal mať Handpresso aj vložku na čerstvo pomletý kávový prášok, tá však v našej dodávke žiaľ nebola pribalená).

Preto sme urobili skúšku správnosti a navyše sme vyskúšali aj Espresso to go od nemeckého výrobcu kuchynských spotrebičov Arendo, ktoré funguje prakticky rovnako ako Nanopresso, vyzerá veľmi podobne, ale nie je spracované tak kvalitne a nestojí ani tretinu z toho. A hľa: Espresso nebolo ani z tretiny také dobré, hoci bola opäť naplnená čerstvo pomletá Malabar Monsun a opäť boli vyskúšané všetky rôzne dynamiky tepla a tlaku: riedke, žlté, depresívne pri každom z pokusov, škoda tej vzácnej kávy.

Čo nám zostáva ako záver? Na cestách sa dá urobiť dobré espresso. Ak máte po prvé správny prístroj so sebou; ak máte po druhé poruke čerstvo pomletú kávu prvej kvality, čo si zase vyžaduje so sebou nosiť mobilný mlynček (samozrejme existujú, ak chcete, môžete za ne minúť veľa peňazí); a ak máte po tretie prístup k vriacej vode, čo by v celkom civilizovanom priestore nemal byť až taký problém, ale celú vec to opäť mení na procedúru.

Takže na cestách možno predsa len radšej piť čaj. Alebo chodiť len do Talianska.

€ 99,-
www.handpresso.com

€ 55,96 priamo od výrobcu, € 79,99 cez Amazon,
www.wacaco.com

€ 24,85 na Amazone, € 27,99 u Otta
www.arendo.de

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!