Prečo plniť malé, lacné tučné ryby s olejom do konzerv, keď by sa dali elegantne opiecť, nasekať na tatarák alebo servírovať ako ceviche? To je otázka, ktorú si dnes človek môže celkom oprávnene položiť. V roku 1895, keď Frank E. Booth postavil v Monterey v Kalifornii prvú továreň na konzervovanie rýb na svete, to však vyzeralo trochu inak. Vďaka vylepšeným systémom sietí talianskych rybárov sa totiž zrazu lovilo veľké množstvo lacných rýb. A lacná ryba sa kazí rovnako rýchlo ako vzácne morské jazyky, kambaly alebo zubatec, lenže pri lacnej rybe sa chladená preprava na lukratívne trhy jednoducho nevypláca, a preto sa musí spracovať alebo konzervovať okamžite a na mieste. Takto to robili už od čias Rimanov v južnom Taliansku so sardelami, keď ich nakladali so soľou do sudov; takto to robili od nepamäti v Nórsku a Portugalsku, keď solili tresku a tresku škvrnitú a vešali ich do vetra na sušenie; takto to robili v Holandsku, keď nechávali tučného májového sleďa fermentovať v soľnom náleve vďaka vlastným enzýmom; takto to robili domorodci pri Yukone už od kamennej doby, keď zahalili lososy, ktoré tiahli v kŕdľoch, do chladného dymu.
Rybie konzervy, a tam najmä sardinky v oleji, sa v 20. storočí stali podstatnou súčasťou celosvetového potravinárskeho priemyslu. Sardinky v oleji získali počas dvoch svetových vojen veľký význam pre zásobovanie a sardinky a tuniak v konzerve boli pred zavedením mrazenej pizze v 70. rokoch zárukou prežitia západných mládencov.
Aspoň v Nemecku a Rakúsku, kde sa asi 28 % (úbohej) spotreby rýb pripisuje rybím konzervám, hoci u nich majú samozrejme navrch skôr sleď a tuniak a sardinka predstavuje len 2 % ročnej spotreby. Dve percentá z necelých ôsmich kíl, to je 160 gramov, teda odkvapkaná hmotnosť dvoch konzerv. Alebo inak povedané: trendy v oblasti rybích konzerv v Rakúsku práve nevznikajú.
Napriek tomu existujú. Vo Francúzsku a Španielsku sú jemné konzervované potraviny odjakživa pevnou súčasťou štýlového stravovania, väčšinou ako aperitív alebo na úrovni tapas, ale aj foodblogeri na YouTube objavujú sardinky v oleji čoraz častejšie. A to v neposlednom rade preto, lebo k nám do rozvojovej krajiny rybích konzerv prichádza čoraz viac špičkového tovaru z krajín s veľkou kultúrou konzervovania.
Od sardinky v oleji k delikatese
Napríklad preto, lebo ich dováža Marwan Saba. Saba vyrastal v Linzi v skromných pomeroch, počas zlatých rokov komunikačného priemyslu pracoval v Rakúsku, Nemecku a Veľkej Británii, potom sa čoraz viac venoval start-upom (vrátane kúpy továrne Polaroid v Holandsku a nového umiestnenia témy analógovej okamžitej fotografie pod názvom projektu Impossible) a v roku 2018 sa rozhodol venovať téme rybích konzerv. V Rakúsku sa tým predtým zaoberal len Ignacio García Vicente v rámci svojej malej španielskej vinotéky a obchodu s lahôdkami Ignacio, ktorý tu prvotriedny konzervovaný tovar zo severného Španielska nielen ponúka na predaj, ale podáva ho aj k poháru vína.
Alebo bývalý softvérový podnikateľ Peter E. Regatschnig, ktorého ambíciou bolo zase vedieť ponúknuť takmer všetky produkty portugalského sardinkového priemyslu vo svojom elegantnom Loja Portuguez v Gersthofe. V obchode má 800 rôznych produktov, to je asi 99 % portugalskej produkcie, osobne bol vo všetkých továrňach, aj v tých na Azorách. Alebo Francisco Carmona, ktorý v roku 2012 s El Hans sledoval extrémne ambiciózny projekt španielskej reštaurácie, veď jeho podnik bol jediný v celom Rakúsku, kde ste dostali čerstvé kôrovce/percebes, a takisto v roku 2018 rozbehol svoj španielsko-portugalský dovoz špecialít Colono pre Rakúsko a východnú Európu.
Všetci traja sa ponorili do problematiky, degustovali, študovali, navštevovali továrne a zistili: rozdiely v kvalite sú obrovské, cenové rozdiely rovnako. A to závisí len podmienečne od vstupnej suroviny – ryby. „Sardinka je to najlacnejšie na takej konzerve, je takmer zadarmo,“ hovorí Marwan Saba, oveľa viac záleží na starostlivosti pri love, spracovaní a konzervovaní. Teda napríklad, či sa ryby lovia z kutra kruhovou sieťou v kŕdľoch (čo sa v porovnaní s priemyselnými rybárskymi loďami stále môže považovať za „malý čln“), alebo či rybári vyplávajú na malých člnoch a lovia archaickou metódou stacionárnych sietí, ktorá sa v Galícii volá „do xeito“, má status kultúrneho dedičstva a regionálne úrady ju povoľujú len v prísne limitovaných kvótach. „Ten rozdiel cítite,“ je presvedčený Saba, ryby sa zo sietí vyberajú ručne, nie sú nasávané čerpadlami, objemy úlovkov sú malé, galícijskí rybári dokonca tvrdia, že sardinky majú pri tejto metóde lovu menší stres, ich mäso je preto chutnejšie. Saba to potvrdzuje: „Jemnejší, plnší pocit v ústach, viac chuti.“
To, že sa takéto ryby potom aj dôkladnejšie vypitvávajú, zbavujú kostí a šupín, je samozrejmé, a ak hovoríme o ruke, že sa ručne a opatrne ukladajú do konzerv, samozrejme takisto. Potom ešte prvotriedny olej a možno aj pekný obal, a cena takejto konzervy sa nezadržateľne posúva smerom k 15 eurám. A má to potom aj svoju hodnotu.
Nové ryby do konzervy
Regionálne spotrebiteľské návyky sú ďalším faktorom, ktorý vedie k rozličným rybím konzervám. Donedávna zostávali v príslušných producentských krajinách, s rastúcim záujmom však postupne prenikajú aj na nemecký a rakúsky trh.
Napríklad vo Francúzsku majú sardinky najradšej čo najjemnejšie a najtučnejšie, preto sa do konzerv dostáva najmä tovar ulovený v septembri, v ideálnom prípade po prísnej selekcii a s dobrým olejom ako „ročníková sardinka“. V Španielsku a Portugalsku majú zase sardinky radšej o niečo mladšie a chrumkavejšie, absolútnou špecialitou sú napríklad malé „sardinillas“, ako ich napríklad plní španielsky špičkový výrobca Los Peperetes. Ešte zaujímavejšie je však to, čo sa deje v sektore makrel: na jednej strane sa na trh čoraz viac dostávajú konzervy s malými, mladými exemplármi veľkosti sardiniek – ako „caballitas“ napríklad od portugalského špičkového výrobcu La Gondola v nápadne puristickom dizajne krabičky alebo od Spanish Delicatessen z Galície, ako „lisettes“ zase od Labonnemer z Camargue.
A potom sú tu ešte konzervy s rybičkami, o ktorých ste doteraz počuli len málo: napríklad kôrovec, pod názvom stavrida možno trochu známejší, veľmi často sa vyskytujúca ryba, ktorá sa v severnej Európe spracováva takmer výlučne na rybiu múčku, v Španielsku a Portugalsku však malé mladé ryby tohto druhu pod označením „Jurelillo“ alebo „Chincho“ radi využívajú aj ako alternatívu k sardinkám. Alebo ryba menom tuniak fregate, ktorej jedinou chybou je, že má horšiu povesť ako jej blízky príbuzný, „tuniak pruhovaný“. Marwan Saba chcel pre svoju mladú vlastnú značku Pyscis – pod ktorou sa každý rok predáva prísne limitovaný počet 3 000 kusov nezvyčajných a vždy iných rybích konzerv – v skutočnosti zrieknuť tuniaka, ale „Bullet Tuna“, ako sa po anglicky nazýva tuniak fregate, neodolal: pretože nebol nikdy prelovený a zrejme ani nikdy nebude prelovený; pretože na rozdiel od „ušľachtilých“ tuniakov ide o malú rybu, ktorá má tým pádom aj nízku záťaž ťažkými kovmi; a pretože sa loví v Európe, pred spracovaním nemusí byť hlboko zmrazený a všeobecne predstavuje udržateľný rybí pôžitok.
Potom je tu samozrejme množstvo lahodných mušlí – srdcovky, malé slávky, dlhé mušle, občas dokonca aj kôrovce/percebes –, väčšinou z galícijských chovov, pulpo, chobotnice a podobne, bakalhau vo všetkých obmenách a do konzervy sa dostávajú dokonca aj ikry z morských ježkov. Človek sa potom cíti takmer ako v legendárnych baroch pintxo v starom meste San Sebastián alebo ako v minimálne tak legendárnom tapas bare Quimet & Quimet v Poble Sec v Barcelone, kde sa od roku 1914 z ušľachtilého konzervovaného tovaru vyrábajú neuveriteľne veľkolepé tapas.
Chlieb s maslom nie je osud
A samozrejme vyvstáva otázka: bolo by to v Rakúsku vlastne mysliteľné aj u nás? Celkom určite, myslí si napríklad šéfkuchár Peter Zinter, ktorý pred niekoľkými mesiacmi nastúpil do Eishken Estate k rodine Aiber, aby sa v malej kuchyni mladej mestskej pobočky Lieblingsfisch staral o bistro jedlá z rybieho centra kompetencií. Do rečí, že pripravuje Sarde in Saor z konzervovaných sardiniek namiesto čerstvých, sa síce dostal kvôli novinárskej kačici, ktorú novinári veselo šírili ďalej a následne vyvolala taký silný dopyt po príprave rybích konzerv, že tomuto prianiu jednoducho vyhovel: „Trochu ma do toho dotlačili.“ Zamyslel sa nad tým, ako by sa dala ušľachtilá sardinka v oleji kulinársky využiť, prišiel napríklad na verziu, ktorou kedysi ohúril Harald Wohlfahrt, menovite ročníková sardinka s husacou pečeňou, trikrát dobrý tuk, takpovediac, veľmi vynikajúce; alebo na spôsob pintxo kúsok opečenej bagety so sardinkami à la française – zasypané cesnakom, cibuľou, dusenou červenou paprikou a nasekanými bylinkami, blažene dobré; alebo takmer najpôsobivejšie: zmiešané so žĺtkom a olejom z konzervy so sardinkami na emulziu, nanesené na žemľu a ozdobené malým kúskom nakladanej kapary – človek by teraz mohol použiť kľúčové slovo „umami“, ale nemusí.
Rybie konzervy sú pre gastronómiu zaujímavé z viacerých dôvodov, hovorí Zinter: „Neexistuje dátum spotreby, netreba nič odkrajovať, takže žiadna strata, a v skutočnosti je to už pripravené...“ Existuje totiž aj niekoľko príkladov, ako uvádza, napríklad na Sicílii kultovo uctievaná Pasta con le sarde, ktorú sa dá celkom dobre pripraviť aj z konzervovaných sardiniek, alebo v Madride zase horúco milované croquetas, na ktoré sa okrem iného používa mletá konzervovaná ryba zmiešaná s manchegom a bešamelovou omáčkou a následne vyprážaná. Keď už sme pri vyprážaní a obaľovaní: ak – veď sme napokon v Rakúsku – je to bezpodmienečne nutné, dá sa to urobiť aj s konzervovanou sardinkou, ale predtým by sa mala schladiť – „či to dáva zmysel, je druhá otázka“. A tatarák už tiež vyskúšal, „chuťovo top, ale nevyzerá to dobre“. Pravda, radšej si predstavme pintxos v Atari Gastroleku, u Txepetxa alebo Gandarias.
Ignacio
Salztorgasse 7, 1010 Viedeň
T 01/922 08 51
www.ignacio.at
Colono
Landstraßer Hauptstraße 6, 1030 Viedeň
T 0660/936 24 37
www.colono.at
Hans Reh
Burggasse 20, 1070 Viedeň
T 0650/741 67 67
www.hansreh.com
Loja Portuguez
Gersthofer Straße 8, 1180 Viedeň
T 01/979 17 10
www.lojaportuguez.com
Trochu iné sardinky v oleji
Je ich viac, než by človek dokázal ochutnať. Ale existuje pár veľmi zaujímavých výrobcov, z ktorých niektorí zase plnia do konzerv pár zaujímavých, pretože iných rýb: sardinky mimoriadnej kvality lovené obzvlášť šetrnou metódou, malé makrely, kôrovce, tuniaky fregate a samozrejme bakalhau.
Tu je niekoľko príkladov:
Sardinas No. 124
Sardinillas/Rianxo, La Brújula
130 g/14,90 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
10/10
La Brújula je niečo ako Bentley medzi španielskymi výrobcami konzerv. Hoci sa pestré, farebné obaly na rybie konzervy v retro dizajne preukázateľne predávajú lepšie, tu (a u iných špičkových výrobcov ako Real Conserva Española alebo Ramón Peña) zvolili dizajn, ktorý skôr trochu pripomína vzácne kozmetické výrobky. Tieto rybičky sú absolútny blázinec, uložené v perfektnej optike strešných tašiek, už vizuálne absolútny víťaz, veľmi čerstvé, chutia veľmi po mori, takmer trochu ako ustrice. Veľmi blízko k dokonalosti sardiniek.

Auxis Rochei 2018, Pyscis
115 g/7,90 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
9/10
Nájsť tuniaka fregate v konzerve je takmer nemožné – aspoň pod týmto označením. To, že sa v nejednej drahej konzerve „Bonito del Norte“ v skutočnosti skrýva tento blízky príbuzný, je viac ako pravdepodobné: filety tejto makrely ulovenej v Andalúzii vyzerajú rovnako ako tuniak Bonito, sú ale o niečo mäkšie, krehkejšie. Skvelá „náhrada“ tuniaka.

Sardina Pilchardus
Geschmack 2020, Pyscis
130 g/12,90 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
8/10
Pre svoje sardinky s podtitulom „Geschmack“ (Chuť) vybral Marwan Saba ryby severošpanielskeho výrobcu, ktoré sa lovia metódou stacionárnych sietí/Rianxo: bezchybný vzhľad, veľké, mocné a nádherné sardinky, ktoré sa na jazyku rozplývajú ako maslo. Veľmi jemné a krehké.

Small Mackerel in Olive Oil,
José Gourmet
120 g/6,90 €
v Colono, Landstaßer Hauptstraße 6, 1030 Viedeň, www.colono.at
7,5/10
Na atlantickú makrelu môžu byť exempláre v tejto konzerve malé, pre rybie konzervy sú však tieto „Small Mackerels“ alias Cavalinhas poriadne mocné kúsky, z ktorých sa do konzervy zmestia práve tak tri. Keď už sme pri konzervách: José Gourmet v roku 2010 udržateľne zrevolucionizoval portugalskú konzervárenskú scénu, keď sa nevsadilo len na špičkovú kvalitu (ktorú José odoberá od rôznych výrobcov), ale predovšetkým na úplne nový, moderný dizajn. Krémovo jemná ryba v konzerve s dobrým zhryzom, chrumkavou strednou kosťou a orieškovou chuťou.

Codfish in Olive Oil and Garlic
José Gourmet
120 g/9,80 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
7/10
A zo širokého spektra morských plodov a iných pochúťok zástupca početných a čoraz častejšie s olejom v konzervách plnených sušených tresiek: To Portugalci naozaj vedia, pekné, veľké kúsky veľmi rozdielnej štruktúry pre správny zážitok z bakalhau. Prvé zahryznutie pôsobí slano, človek si na to rýchlo zvykne, cesnak elegantne ustupuje do pozadia. S trochou majonézy a koriandra do zemiakového šalátu, a všetci plačú od šťastia ...

Jurelillo en Escabeche,
Los Peperetes
120 g/7,30 €
www.peperetes.com
7/10
Stavrida, respektíve kôrovec v konzerve je skutočná rarita, sotva si hľadá cestu von zo Španielska a Portugalska a aj tam je naozaj rýchlo vypredaný. Zvláštnosťou týchto malých rybičiek je kostený hrebeň, ktorý sa tiahne nabok až do chvosta, čo im dodáva „chrumkavú“ zložku. Mäso je o niečo suchšie ako u sardiniek, v pikantnej marináde escabeche veľký pôžitok z rybích konzerv.

Sardinillas de Rianxo,
Los Peperetes
120 g/12,95 €
v Wein & Co, www.weinco.at
7/10
Los Peperetes patrí už mnoho rokov k špičkovým výrobcom v sektore španielskych rybích konzerv, sortiment je široký, balenie elegantné, spracovaný tovar prvotriedny. Pri týchto minisardinkách ide o obzvlášť pekné, dobre vytriedené exempláre s krémovým, ale predsa štruktúrovaným telom a jemne orieškovou základnou arómou. Veľmi pekný pocit v ústach.

Carapau, Naval
120 g/3,95 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
6/10
Stavrida alias kôrovec po portugalsky: pekná, jadrová ryba v konzerve striebornej farby a podmanivej postavy, chuťovo jasné rozdiely oproti skôr „maslovej“ sardinke, napadne vám morský vánok, prístavné mólo, makrela. Príjemná textúra s jasným „zhryzom“.

Lisettes v extra panenskom olivovom oleji Bio,
Labonnemer
135 g/4,50 €
v Hans Reh, Burggasse 20, 1070 Viedeň, www.hansreh.com
3/10
Pre porovnanie rovnaký produkt z Francúzska: čudný vzhľad, veľmi tmavé ryby, veľa oleja, ktorý pôsobí aj trochu žlknuto.
