Text: Michael Prónay · Fotografie: Peter M. Mayr
Celosvetovo je Chardonnay jednou z najdôležitejších odrôd bieleho vína vôbec. Žiadne Chablis, žiadne burgundské Grand Cru, či dokonca mnohé šampanské a tie najlepšie biele vína Nového sveta sú nemysliteľné bez Chardonnay. U nás doma sa chváli a vyzdvihuje Grüner Veltliner, obmedzený na naše šírky, takpovediac mimo akúkoľvek merateľnú konkurenciu, pri Rizlingu sa volí úctyhodná individuálna cesta k porovnateľnej nemeckej konkurencii a Chardonnay sa necháva tak trochu zanedbane ležať v regáli. – Škoda nejako ...
Pýtame sa Axela Stiegelmara, pretože začiatok domácej úspešnej kariéry Chardonnay sa odohral tu, u nich doma. Písal sa rok 1995 a Chardonnay 1992, ktoré vinifikoval otec Georg „Schurl“ Stiegelmar, dosiahlo na olympiáde Gault-Millau v Paríži senzačné šieste miesto. Celé to bolo ešte korunované titulom „Robert Mondavi Winemaker of the Year“ (vinár roka) od IWSC (International Wine & Spirit Competition), najväčšej a najvýznamnejšej degustácie vín a liehovín v anglofónnom priestore, ktorý udelil menovec a Leonardo de’ Frescobaldi vo festivalovej sále londýnskej Guildhall, starej radnice. (Mal som tú česť sprevádzať oboch na ich ceste do Londýna, ale to len tak na okraj.)
Na degustácii Gault-Millau vyhral Montrachet z vinárstva Ramonet, čo celosvetovo predstavuje absolútny vrchol v oblasti bieleho vína v Burgundsku, a teda aj Chardonnay. Vtedy sa v dome Stiegelmar zrodil skvelý nápad. Axel: „Naplnili sme našu dodávku naším Chardonnay a obišli sme všetkých ostatných vinárov z prvej desiatky – celkovo asi tritisíc až štyritisíc kilometrov – a vymenili sme ich Chardonnay za naše.“ Prijatie bolo všade srdečné: „Ramonetovci nás hneď pozvali na obed – nejako je to aj to krásne na našej práci.“
Späť do Viedne. Uwe Kohl, vtedajší majiteľ teraz už zatvorenej luxusnej reštaurácie „Zu den drei Husaren“, je priateľom Schurla Stiegelmara a koná sa fantastická večera, na ktorej sa mohli zúčastniť všetky vína z prvej desiatky. Z Montrachetu od Ramoneta bolo síce len veľmi málo – ten jeden pohár na stôl putoval od jedného hosťa k druhému –, ale aj ten malý dúšok dokazuje na jednej strane triedu Montrachetu, ale aj absolútnu svetovú kvalitu ostatných Chardonnay, vrátane Stiegelmara. Bez pochýb: Georg Stiegelmar stál pri kolíske boomu Chardonnay.
Stiegelmarov prístup k Chardonnay je vedome rakúsky štýl, čo Axel definuje takto: „Sú to blond sudy, s vedome ľahším, pomalším toastovaním.“ To prináša jemnejšie, elegantnejšie triesloviny vo víne. Samozrejme, ide to aj s výraznejším použitím dreva: „To boli vtedy v Londýne talianske Chardonnay a, samozrejme, aj Nový svet pri dreve poriadne pridal.“
V dome Stiegelmar existujú dve Chardonnay, Altenberg za 10 eur („ten sa robí tak, ako to už robil dedko, vo veľkom drevenom sude“) a rezerva z barika (18,-).
Je Chardonnay „stratenou odrodou“ (Lost Grape)? „No, ja to neviem naozaj pochopiť. V Rakúsku možno trochu, ale medzinárodne videné je Chardonnay jednoducho latkou bieleho vína par excellence.“ Pretože: „Z vinárskej strany je to odroda s mnohými možnosťami: herec, ktorý dokáže oboje, tragédiu aj komédiu. A ja ako vinár som režisér a môžem preto čerpať z plného priehrštia.“
U Heinza Velicha v Apetlone v burgenlandskom Seewinkli cítite nadšenie pre odrodu a patriotizmus veľmi sympatickým spôsobom: „Dopyt po Chardonnay z Burgenlandu je taký silný ako nikdy predtým, a to medzinárodne videné.“ Pretože Burgenland má všetky geologické aj klimatické predpoklady na to, aby z tejto odrody vzniklo niečo veľké. „Tu, rovnako ako v Burgundsku, sú dané všetky predpoklady na to, aby hrozno dosiahlo svoju plnú fyziologickú zrelosť. To je v oboch prípadoch jedinečný regionálne typický znak. Krásne je, že Chardonnay je jediná odroda, ktorá sa pestuje medzinárodne, ale napriek tomu si všade zachováva svoju nezávislosť.“
Prečo sa však u nás doma už takmer nehovorí o Chardonnay? „Vidím tu vývoj smerom k extrémnemu používaniu čistých kultúr kvasiniek, ktoré najmä pri jednoduchších vínach robia odrody úplne zameniteľnými.“ Dôsledkom je to, čo sa v angličtine označuje ako „ABC“, čo znamená „Anything but Chardonnay“: Všetko okrem Chardonnay. Ale u Velicha to vidia presne naopak: „My hovoríme: Go to Chardonnay! (Choďte na Chardonnay!)“ – a funguje to.
Velichove Chardonnay nie sú najlacnejšie – Darscho je v zozname za 24, Tiglat za 40 eur –, ale aj tam Heinz argumentuje veľmi trefne: „Batard-Montrachet od Leflaive stojí 200 až 300 eur, ale s ním sme meraní a nezaostávame. Pred dvoma rokmi napríklad v Budapešti bolo poradie: Velich, Coche-Dury, Leflaive, DRC.“ Je teda skutočne pôsobivé, čo naše Chardonnay dokážu na medzinárodných degustáciách. „Jancis Robinson, grande dame anglickej vinárskej žurnalistiky, pred asi desiatimi rokmi povedala: Toto je zďaleka najlepšie Chardonnay mimo Burgundska.“
Prečo stratená odroda? „Je pravda, že v Rakúsku v súčasnosti existuje zrejme určitý odpor voči Chardonnay, ale určite v kontexte s extrémnym použitím dreva. Trend smeruje k filigránskejším vínam a túto povesť Chardonnay práve nemá.“ Ale: „Ak je Chardonnay dobré, teda slané, jódové, filigránske, potom je to extrémne jemný spoločník k jedlu, ako aj jemne filigránske víno na pitie, a to ako mladé, tak aj plne vyzreté.“ Exkurz do Francúzska: „Nie nadarmo sú šampanské Blanc-de-Blancs čisté Chardonnay.“ Koľko rokov môže mať dobré Chardonnay? „20 rokov by som okamžite podpísal, ale myslím si, že ani 25 a 30 rokov nie je problém.“
V Tattendorfe v oblasti Thermenregion sa nachádza vinárstvo Johanneshof Reinisch. Hannes Reinisch vedie takmer 40-hektárový, plne biologicky obhospodarovaný statok spoločne so svojimi bratmi. Chardonnay sa tu vysadilo v roku 1986, vo vinohrade Lores, a tak sa volá aj víno, ktoré stojí tesne pod 17 eur. „Vtedy to bola mladá svieža odroda pre Tattendorf. Snažili sme sa s použitím dreva a kontaktom s kvasinkami nájsť štýl, ktorý vtedy v Rakúsku ešte nebol taký populárny, medzinárodne však už áno.“
Chardonnay sa prakticky celé predáva v Rakúsku, hoci vinárstvo samotné má exportný podiel 35 %: „Jednoduchý dôvod je ten, že so Zierfandlerom a Rotgipflerom (a so St. Laurent v červenom) máme veľmi pekné autochtónne odrody. Ak teda dovozca hľadá vína tu, potom logicky siahne skôr po týchto ako po Chardonnay.“ Cabernet bol vykorenený a nahradený St. Laurentom – ale Chardonnay zostáva.
Národne je to však inak: „Rakúšan je tradicionalista, pije takmer výlučne rakúske vína, tam má Chardonnay absolútne svoje oprávnenie, predáva sa rovnako dobre ako pred 20 rokmi.“ Na druhej strane sa štýl trochu zmenil: „Jednoznačne sa ustúpilo od dreva, smerom k viac rakúskemu ovociu, vďaka tomu a spontánnej fermentácii získala odroda viac nezávislosti.“ Pretože: „Chardonnay sa dá krásne formovať, dobre reaguje na spontánnu fermentáciu a drevo, veľmi pekne prijíma typ pôdy.“ Pričom aj tu sa spomína pomer ceny a výkonu: „V porovnaní s Burgundskom sú naše špičkové vína naozaj lacné.“ Takže: „Stratená odroda Chardonnay nie je.“
Andi Kollwentz v burgenlandskom Großhöfleine neďaleko Eisenstadtu zdôrazňuje, že Chardonnay v Burgenlande má možno oveľa staršiu históriu, ako sa doteraz predpokladalo: „V zemskom múzeu máme jadrá hrozna z obdobia okolo 700 pred n. l., ktoré vykazujú veľkú podobnosť s Chardonnay.“ Chardonnay rastie v Burgenlande takmer všade, najlepšie vína však prináša na vápencových pôdach, preto sa veľmi rozšírene vyskytuje na Leithagebirge a v Ruster Hügelland. „Z hľadiska pôdy a klímy je to jednoznačne najlepšia odroda vína pre nás. Chardonnay prináša vysokú zrelosť, ale pri stále dobrej podpore kyselín, v tom je nadradené Rulandskému bielemu. To z neho jednoznačne robí bielu vedúcu odrodu.“
Samozrejme, Chardonnay prišlo celosvetovo do módy, „a čo príde do módy, príde aj do nemilosti, taký je chod vecí.“ Ale – ale! –: „Víno sa nehodí pre takéto módy, pretože taký vinič dožije pokojne 50 rokov, a to už móda trikrát prišla a odišla.“ Takže: „My máme tradíciu, staráme sa o to, čo je dôležité, a to je v bielom jednoznačne Chardonnay.“
Ako je to s dopytom? „Ten beží jednoznačne cez kvalitu. Tak ako sa Rakúsko všeobecne – a Dolné Rakúsko osobitne – spája s Grüner Veltlinerom, tak by to malo znieť v hlave konzumenta: Burgenland je Chardonnay. To, čo je Blaufränkisch v červenom – v Seewinkli Zweigelt –, to je na Leithagebirge Chardonnay.“
V programe sú tri vína: Leithagebirge (16,50), Gloria a Tatschler (po 35,-). Pričom hlavná etiketa pri dvoch polohových vínach odrodu ani neuvádza, je uvedená vzadu. Polohový prístup je teda základom všetkého v dome, ich prvá zmienka sa objavila už v roku 1570.
Kedy treba piť Chardonnay? „Najlepšie vo veku najmenej 10 rokov. Ale samozrejme vieme, že 80 % nášho Chardonnay je vypitého vo veku medzi 2 a 5 rokmi.“ Vtipný je rozdielny prejav polôh. Ak porovnáte Tatschler a Gloria, zdá sa, že ten prvý dostal výrazne viac dreva. V skutočnosti je to však naopak: „Gloria so svojím vysokým obsahom vápenca drevo priam pohlcuje.“
Aj Andi Kollwentz zdôrazňuje dobrú kulinársku využiteľnosť odrody: „Perfektné k bielemu mäsu, k výdatným maslovým omáčkam, najmä však k morským plodom pasujú naše Chardonnay skutočne perfektne.“ Len k rybám – tam sa vo vinárstve pije skôr domáci Sauvignon.
Nový strmhlavý štartér v oblasti Chardonnay sa volá Hannes Reeh a je doma v Andau v Seewinkli. So svojím 2011er Chardonnay Unplugged vyhral Chardonnay-Trophy časopisu Falstaff. Aj on považuje „stratenú odrodu“ za trochu prehnanú, hoci „ten výškový let je trochu preč.“ Ale je to práve tá biela odroda, ktorá sa v tomto regióne cíti extrémne dobre. Pričom vína môžu byť pokojne silné: „Dedko hovoril: ,Vlašský rizling s 10 %, to je úplne neprirodzené. Ale terajšie Chardonnay – to sú vína, ako som ich robil pred 40 rokmi.‘“
Čo tiež prispieva k solídnemu úspechu odrody: „Vína nie sú prehnane drevité a prehnane maslové, vinifikované s veľkou malolaktikou na mdlobu, ale silné, majú brilanciu a sviežosť.“ Vidia jeho vína drevo? „Áno, tretina ide do dreva, ale nehovorím to.“ Drevo zostáva tiché, podporuje vlastnú aromatiku, víno by nemalo byť rozpoznané ako „čiastočný barik“.
Hannes Reeh nastúpil do prevádzky až v roku 2007, predtým bol pivničným majstrom u Hansa „Johna“ Nittnausa. „Do roku 2006 sa Chardonnay u nás vinifikovalo ako letné víno, až ja som ho potom poňal silnejšie.“ Dávno vypredané ocenené 2011er bolo s necelými 10 eurami výhodná kúpa. 2012 bude stáť 12 eur, čo sa stále zdá byť veľmi ústretové.
V Deutschkreutzi v strednom Burgenlande je Albert Gesellmann síce vinárom špecialistom na červené vína, ale zo 40 hektárov, ktoré spravuje, sú 3,5 Chardonnay. Už dva roky je v fáze prechodu na organicko-biologické, čo znamená 100 % použitie prírodných kvasiniek: „Červené kvasia vždy bez problémov, ale pri Chardonnay musím niekedy čakať až do Vianoc.“ Takéto niečo je vyučenému pivničnému majstrovi prirodzene proti srsti: „Nechcem mať chybné kvasenie s falošnými arómami. Ale potom moji kolegovia hovoria: Upokoj sa, ono to pôjde. A skutočne to vždy išlo.“ Zabudnutým hroznom Chardonnay nie je: „V bielom máme len Chardonnay, zaznamenávame rastúci dopyt, permanentne hľadáme vhodné vinohradnícke plochy.“
Dve Chardonnay existujú, normálne za 9,50 a Steinriegel za 17,50. Posledná poloha je chudobná a suchá, vápenec sedí skôr hlboko (1,5 až 2 metre). Čo Alberta Gesellmanna obzvlášť udivuje, je skladovateľnosť odrody: „Nedávno sme s hosťami otvorili to obyčajné z horúceho ročníka 1997 – bolo farebne netypicky zelené, stále takmer oceľové v kyselinách a skutočne mimoriadne živé.“
Od roku 1990 sa Steinriegel kvasí v bariku. Štandardné Chardonnay sa dorába čiastočne v ocele, čiastočne vo veľkom dreve: „Hoci vyšší podiel kvasí v dreve, ale ten v tanku kvasený podiel, ten je perfektný na spätný mix, prináša exoticko-svieže citrusové elementy, zatiaľ čo drevený podiel zdôrazňuje plnú, krémovú krémovosť.“
Hoci si vinár – logicky – cení oba varianty, Steinriegel má navrch: „Rád priznávam, že mám rád drevo. Avšak vždy tam musí byť aj určitá elegancia.“ To znamená, že jeho Chardonnay ide skôr elegantnejším smerom Meursault ako plným smerom Montrachet. Kulinársky je Chardonnay takisto multitalent, ale jeden zážitok bol predsa mimoriadne formujúci: „Bolo to v roku 2001 v Taubenkobeli, tam sme ho pili k chrumkavému zubáčovi s vanilkovými rezancami – senzačné!“
V Göttlesbrunne má Gerhard Markowitsch veľmi analyticko-pragmatický prístup k odrode. Samozrejme, Chardonnay, ktoré sa tu v dome prvýkrát vysadilo v roku 1979 (vtedy označované ako Feinburgunder), bolo istý čas v móde, ale silnejšie v tých oblastiach, ktoré preň boli možno preferované, ako Burgenland, Thermenregion alebo Štajersko. „Vo Weinvierteli alebo u nás, v Carnuntume, bolo možno o niečo slabšie.“ Začiatkom 90. rokov sa aj tu rozšírila plocha Chardonnay.
Markowitsch vidí, ako aj mnohí iní vinári, Chardonnay ako absolútne klasickú odrodu: „Klasicky dorobené je to aj naďalej celosvetovo najdôležitejšia odroda bieleho vína: má jemný ovocný prejav, vyniká telom, plnosťou a harmóniou.“ Je to univerzálny spoločník k jedlu, „od rezancov až k rybám pasuje perfektne, v tom je Veltlínu rovnocenný. Veltlín prináša korenie, Chardonnay mineralitu a citrusové tóny. Pri vyššej zrelosti sa Veltlín stáva výdatnejším, Chardonnay zostáva úzko späté.“
V silnejšej oblasti, s výrazným použitím dreva, „tam bolo pred 20 rokmi jednoznačne priveľa dobrého, u nás, ale aj celosvetovo, čo viedlo aj k fenoménu ABC.“ Zmenilo sa to „v posledných 5, 6, 7 rokoch: použitie dreva sa stalo citlivejším, koncentrácia na správne polohy – a aj ich uvádzanie – sa presadila.“ A tak sú aj tu dva varianty v programe, regulárny (8,-) a Schüttenberg (15,-).
Je tu otázka stanovišťa? „Len teoreticky, pretože rásť a dozrievať môže všade. Ale pre úzko späté a napínavé vína, krém de la krém, tam sú vápencové polohy jednoznačne preferované. Len odtiaľ prichádza svetová trieda.“
Vysoko hore na Ziereggu – tak sa volá skvelá vinohradnícka poloha v štajerskej obci Berghausen – sa nachádza moderné vinárstvo, ktoré dnes v ďalšej generácii spoluvlastní Armin Tement. Výhľad – až ďaleko do Slovinska – je skutočne dychberúci.
V oblasti Chardonnay vidí vinár prípad celkom diferencovane: „Je pravda, že trend nesmeruje k tejto odrode. Celosvetovo najčastejšie pitým vínom po pohári je Sauvignon. V Rakúsku je Grüner Veltliner plná jednotka, bez neho nejde vôbec nič. Ničmenej je Chardonnay najnáročnejšia odroda, nielen z osobnej preferencie, nakoniec je to kráľovská trieda v Burgundsku, a preto špičková odroda par excellence.“
Avšak: „Samozrejme môžem rozumieť, ak niekto označuje Chardonnay za stratenú odrodu, stratila v Rakúsku profil.“ Ako to? „Sú tu absolútne špičkové vína – Wieningerov Grand Select, Kollwentzov Gloria, Velichov Tiglat, náš Zieregg – tie sú merané so špičkovými burgundskými, majú svoje pevné miesto na vínnych kartách. Ale v strednom segmente – tam človek nevie, ako má Chardonnay v Rakúsku chutiť: z ocele prichádzajú tropické arómy smerom k banánu, z dreva ide smerom k vanilke.“ Príklad? „Ak čítam ‚Grüner Veltliner Kamptaler Terrassen‘, tak viem presne, čo ma čaká. To pri základnom alebo strednotriednom Chardonnay práve nie je prípad, tam chýba chuťový profil.“
Prirodzene má Sauvignon jednoduchšiu pozíciu, „tomu sa dá oveľa ľahšie dať štruktúry.“ Napriek tomu sa pred štyrmi rokmi zmenil burgundský princíp v dome, „od základného až po špičkové priniesť jasnú líniu.“ To znamená: „Pri žiadnom víne nesmie otázka spôsobu dorábky čo i len náznakom vyvstať.“ A tak sú tu teda tri vína, tradične tu označované štajerským synonymom odrody ako Morillon: Muschelkalk (11,-), Sulz (17,-) a Zieregg (27,-). „Náš koncept smeruje k tomu, nepredávať hrozno, ale pôvod, polohu.“
Ako urobilo Chardonnay kariéru? „To bola pred 15, 20 rokmi jednoducho celosvetovo špičková odroda, v pestovaní, ako aj v predaji a konzume, a to v dvoch líniách: ľahšie s krémovou exotikou, silné (o 2 objemové percentá viac) s veľkým množstvom nového dreva. A presne od toho sme upustili.“
V dome Tement sa veľmi radi pijú biele burgundské: „To, čo kupujeme, je poloha dediny a Premier Cru. S týmito vínami sa dajú naše veľmi dobre porovnať. Pri veľkých menách však, pri Grands Crus od renomovaných vinárov, tam si človek všimne, že špičkové Chardonnay Rakúska sú extrémne lacné.“
Aký je pomer Sauvignonu k Chardonnay? „1990 to bolo jedna ku jednej, dnes štyri ku jednej.“ Takže predsa niečo ako koniec kariéry pre Chardonnay? „Ale vôbec nie. Chardonnay zostáva veľkou výzvou, medzinárodná konkurencia je celkom iná, to ho robí extrémne atraktívnym a napínavým.“
Jeden z viedenských ukážkových vinárov, Fritz Wieninger v Stammersdorfe, tiež vidí, že Chardonnay trochu prešľapuje na mieste, ale „stratenej odrode nie je.“ Prirodzene to tu súvisí aj s kariérou Viedenského gemischten satzu: „Takéto výškové lety by sme si pred pár rokmi ani netrúfli vysnívať.“ A celorakúsky sa pochopilo, „že Grüner Veltliner je viac ako len víno pre vinný strek z litrovej fľaše.“
A pri Chardonnay? „Vidím to úplne uvoľnene. Potrebuje, ako všetky odrody, ktoré nie sú práve hyper-in, vyžarovanie cez tvorcov. U Kollwentza, Velicha, Tementa alebo aj u mňa neexistuje problematika Chardonnay.“ Hoci Viedenský gemischter satz predbehol Chardonnay v množstve, „ale ja predávam naďalej v troch kvalitatívnych stupňoch, zóna problémov neexistuje.“ Tie tri Chardonnay sú Klassik (8,-), Select (14,50) a Grand Select (34,-). „Z toho posledného nie je žiadny 2010er, tam som tvrdohlavý.“ Celkom zriedkavo je ešte Tribute (55,-), naposledy z ročníka 2006. „2011 by mohol byť zase jeden, ale je ešte príliš skoro o tom hovoriť.“
V oblasti Chardonnay vidí Fritz Wieninger Golser Georga Stiegelmara ako kvalitatívneho pioniera: „To bol prototypický garant pre výrazné Chardonnay ako Pinot Noir. Zrejme je v Golse dosť vápencových polôh, pretože bez vápenca nejde v špičkovej oblasti nič.“ „Dôležité je pre mňa zdôrazniť, že už môj otec vyrobil Chardonnay v špičkovej kvalite. Vtedy samozrejme ešte pod menom Rulandské biele; až v polovici 1980. rokov sme prišli na to, že to nie je Pinot Blanc, ale Chardonnay.“
Pričom prirodzene spôsob dorábky a štylistika hrajú historicky dôležitú rolu: „V minulosti, ako aj v budúcnosti sú otázky tie isté: ako je to s drevom, ako sa narába s barikom?“ Ale to nie je všetko, pretože: „Pre veľké víno nepotrebuje 14,5 percenta alkoholu. Tam sú témy ako Batonnage (miešanie kvasiniek v mladom víne) dôležité, ako aj tie arómy, ktoré prichádzajú z divokých kmeňov kvasiniek. Všetko, čo robí veľké burgundské, robí aj veľké Chardonnay – a tie sú tu v Rakúsku určite.“
PRODUCENTI
Vinárstvo JURIS – Axel Stiegelmar
www.juris.at
www.juris.at
Vinárstvo Velich
www.velich.at
www.velich.at
Johanneshof Reinisch
www.j-r.at
www.j-r.at
Vinárstvo Kollwentz-Römerhof
www.kollwentz.at
www.kollwentz.at
Vinárstvo Gesellmann
www.gesellmann.at
www.gesellmann.at
Hannes Reeh
www.hannesreeh.at
www.hannesreeh.at
Vinárstvo markowitsch
www.markowitsch.at
www.markowitsch.at
Vinárstvo tement
www.tement.at
www.tement.at
Vinárstvo wieninger
www.wieninger.at
www.wieninger.at