Text: Alexander Rabl
Práca lyžiarskeho inštruktora na Arlbergu nie je len finančne veľmi lukratívna, prináša aj kulinárske privilégiá. Väčšina žiakov totiž po troch až štyroch hodinách v jednej z najúžasnejších lyžiarskych oblastí sveta dostane hlad a smäd. Ako sa hovorí, je zvykom, že inštruktor, ktorý ich sprevádza, je pozvaný na obed. A to na terasách reštaurácií a v lyžiarskych chatách, ktoré sa úrovňou môžu rovnať tým najnoblesnejším strediskám zimných športov na svete. Mnohí, ktorí poznajú zjazdovky od Aspenu až po Svätý M Moritz, tvrdia, že Arlberg je dokonca v prvej trojke. Aj reštaurační sprievodcovia potvrdzujú, že v mestách Lech, Zürs, St. Christoph, St. Anton a Stuben si nároční hostia prídu na svoje. Ceny, keď už hovoríme o nákladoch, nie sú na Arlbergu práve najnižšie.
To obmedzuje cieľovú skupinu na vrstvu, ktorá celosvetovo býva a stravuje sa na najlepších adresách. Bohato zásobená vínna pivnica a vyberaná kuchyňa aj v 4-hviezdičkovom penzióne sú pritom samozrejmosťou. Ešte predtým, ako sa slovo „gurmán“ stalo v Rakúsku moderným, existovalo v Lechu gurmánstvo a v St. Christoph pravidelne sa opakujúce ochutnávky špičkových vín. Je to už takmer štyridsať rokov. Majetní stáli hostia zostali verní hostiteľom, ktorí vyrástli spolu s nárokmi na úroveň. V lete na Arlbergu neustále vzniká nová diera v zemi, kde sa hotely rozširujú, skrášľujú alebo vylepšujú, prípadne získavajú aspoň novú podzemnú garáž. Investuje sa aj do úrovne kuchyne.
Aj keď je fluktuácia vysoká, práca na Arlbergu znamená pre obsluhu a kuchynský personál prestíž v životopise a slušný balík peňazí. Ale aj veľa práce, to treba povedať. Na druhej strane: namiesto poobedňajšieho odpočinku pár kôl v lyžiarskej oblasti Arlberg – to tiež nie je zlé. Miesta na Arlbergu, ktoré sú vďaka štyrom vlekom otvoreným a dobudovaným v decembri teraz prepojené nielen cestami a skialpinistickými trasami, majú svoju vlastnú štruktúru hostí, svoj vlastný, v mnohých veciach neporovnateľný šmrnc a svoju vlastnú kulinársku scénu. V nasledujúcej časti sú predstavené vo forme aktuálneho sprievodcu po miestnej gastronomickej scéne.
Okrem vždy pôsobivého zabezpečenia prepravy lyžiarov medzi St. Christophom, St. Antonom, Zürsom, Lechom a Stubenom je Arlberg aj v iných ohľadoch príkladom toho, aké zázraky dokáže logistika. Zásobovanie obyvateľov Arlbergu a ich hostí sa totiž musí zvládať každý deň nanovo. Chcete sa nudiť číslami o počte prenocovaní? My nie. V každom prípade ide o poriadne veľa jedál, ktorých suroviny si musia pracovití a dobre platení kuchári v reštauráciách medzi Stubenom a Oberlechom dávať dovážať každý deň. Kto počúva dopravné správy, vie, že spojovacie cesty vysoko v horách bývajú často zatarasené lavínami.
Byť zasnežený je pre návštevníka Lechu malým snom, pokiaľ práve nemusí viesť vládu alebo koncern. Aj na viacdňovú izoláciu od vonkajšieho sveta sa teda kuchári na Arlbergu musia pripraviť. V St. Antone, ktorý je oveľa zriedkavejšie odrezaný od vonkajšieho sveta, sú takéto trenice medzi rozmarmi prírody a potrebou hostí po luxusnom a čerstvom jedle prirodzene zriedkavejšie. Keď už padlo slovo „L“: Áno, tá povesť je pravdivá. Na Arlbergu bola spotreba homárov a kaviáru vždy nad rakúskym celoštátnym priemerom. Tu však možno zaznamenať zmenu. Kráľ homár už pomerne abdikoval. Nahradil ho siven z rybníka Zuger Teich. Kaviár sa však stále konzumuje, ako sa hovorí, predovšetkým v súkromných kruhoch za nepriestrelnými oknami chát, ktoré obývajú najmä ruskí miliardári a ktoré čoraz viac formujú vzhľad zimných dedín (tie chaty, nie tí miliardári).
To, že v arlberskej gastronómii nastal obrat, čo sa týka štýlu kuchyne, sa medzitým rozšírilo aj mimo horských priesmykov. Ako iniciátora upustenia od ďaleko cestujúcich morských rýb a špargle vo februári možno menovať Thorstena Probosta. Čím sme priamo uprostred a pri Griggeler Stuba, reštaurácii určujúcej štýl v Oberlechu.
OBERLECH
Z nesmelého pokusu sa stalo laboratórium novej lechskej gastronómie. Probost a jeho kuchársky tím tu vládnu v štýle „carte blanche“. Varí sa to, na čo má kuchyňa práve chuť. Hostia sa podriaďujú s chuťou a radosťou. Probost by mohol medzitým pracovať ako docent na univerzitách, toľko vedomostí o poľnohospodárstve, výžive a práci s potravinami ako takými nadobudol. Soľ a cukor nahrádza inými ingredienciami, korení všeobecne veľmi zdržanlivo, aby jemné arómy riečnych rakov a zeleniny nechal vyniknúť bez ovplyvnenia. Probost rád varí veľké kusy, či už ide o artičoky alebo jahňacinu, jeho šťavy sú varené blízko k prírode, molekulárna kuchyňa je mu doslova odporná.
Picea
Druhá reštaurácia v Burg Vital je otvorená aj na obed. Probostov tím tu servíruje úžasný tatarák z hovädzieho dobytka Juhu, ktorý chová v Salzburgu príbuzný majiteľov Vitalu, rodiny Lucianovcov. Dajte si tu jeden z najlepších viedenských rezňov v Lechu, skvelé syrové halušky alebo ľahké zeleninové jedlá na obednom slnku predtým, ako budete pokračovať v zimnom dni. Môže sa tiež stať, že vínna pivnica tohto podniku dá dôvod na to, aby ste zimné športy na zvyšok dňa úplne zanechali.
www.burgvitalresort.com
Murmeli
Terasa Murmeli sa považuje za tajný tip, hoci tento pojem je možno trochu zavádzajúci. Tu nájdete jednoducho menej „bling-bling“, zato však možno noblesnejších hostí. Sú tu kvôli pokoju, láskyplne sa snažiacim hostiteľom a klasike na jedálnom lístku, predovšetkým perfektnej lasagni, Vitello tonnato tej najvyššej kvality, veľkým krevetám s rezancami a ázijskou zeleninou, hovädziemu Stroganov a fantastickému cisárskemu trhancu. Vínna karta sa prezentuje bez vystatovania, ale určite s dostatočnou hĺbkou výberu. Vyberte si biele burgundské z Francúzska do pohára a chváľte Pána. Večer v Murmeli jedia len ubytovaní hostia.
www.murmeli.at
Lechtaler Stube
Povedzme to takto: Úsilie rodiny Lucianovcov o prepracovanú kuchyňu v poprednom hoteli v Oberlechu, Burghoteli, ustúpilo určitému pragmatizmu, ktorý vyplýva z veľkého dopytu na obed. Vtedy terasa praská vo švíkoch, vtedy sa právnici z Lichtenštajnska a chirurgovia zo štátov bijú o stoly. Podávajú sa špagety. Na pitie je k dispozícii to najlepšie, čo si v pohári môžete želať. Hirtzberger, samozrejme vo formáte magnum a vo fáze spracovania Smaragd, Meursault a Montrachet v masovom množstve. Večer hotel patrí skôr ubytovaným hosťom a malým alebo väčším vinárskym nadšencom, ktorí nepoznajú zatváraciu hodinu.
www.burghotel-lech.com
LECH
Die Krone von Lech
Jeden z prvých domov v Lechu. Množné číslo je zámerné. Úroveň lechského hotelierstva je taká vysoká, že človek nemôže hovoriť o jednom prvom dome, ale najmenej o piatich. Terasa Krone hneď vedľa rieky patrí popoludní k obzvlášť žiadaným miestam, kde šampanské tečie prúdom. (Ak sa niekto pýta: Pivo a Aperol majú tiež.) Vínna pivnica podniku je obrovská, čo však v obci tiež nie je výnimka, zatiaľ čo kuchyňa skôr pestuje povýšenú klasiku. Objednávate si svadobnú polievku, kačicu pre dve osoby alebo aj fondue. Presne to, čo žalúdok po dni v horách potrebuje.
www.romantikhotelkrone-lech.at
Poststube
Reštaurácia à la carte v hoteli Post, obľúbenom najmä u holandskej šľachty, je jednou z najstarších reštaurácií v Lechu, ktorá už pred mnohými rokmi založila kulinársku povesť lyžiarskeho strediska. Miesto pôsobí rodinne a kozmopolitne, šéfkuchár Michael Spirk sa vždy odváži aj na nezvyčajné kreácie a pritom sa trafí do čierneho. Úžasný je ale aj obedový lístok (na jednej z najžiadanejších reštauračných terás Arlbergu) s jahňacími vnútornosťami, švajčiarskym šalátom s klobásou (!) a rybami zo Zugu. Za nápoje zodpovedá Karl Mandl, muž s vedomosťami a vtipom. Povedzme to takto: Ak už nebývate v hoteli Post, mali by ste tu aspoň raz jesť.
www.postlech.com
Wunderkammer
Almhof Schneider je hotel, ktorý stelesňuje formu podhodnotenia. Zároveň však apartmány patria k tým najdrahším v Lechu. Lacnejšie pôsobí ľudové vydanie Schneiderovej gastronómie, architektonicky vzrušujúca Wunderkammer, navrhnutá umelcom Paulom Rennerom. Tu sa koná slávnosť pre priateľov menej ušľachtilých častí zvieraťa, vnútorností, kuchyňa sa prezentuje s jasným viedenským nádychom. Kostná dreň à la Fergus Henderson na začiatok, potom napríklad jahňacina z Francúzska. Prezentácia je zdôraznene jednoduchá, v gurmánskej reštaurácii hotela varia náročnejšie. Tam aj tam majú hostia prístup k skvelej vínnej karte a aj bar hotela patrí k najlepším v mieste, v ktorom sa však nočný život neodohráva na verejnosti.
www.almhof.at
Fux
Tu Ázia, tam steak. Keďže je nemysliteľné odoprieť hosťovi Arlbergu jeho týždennú dávku surových rýb, sushi vo Fux je povinné a životne dôležité pre hostí, ktorí chcú aspoň raz týždenne jesť tak ako doma. Maki s tempurou z kraba s mäkkou škrupinou, avokádový šalát, husacia pečeň s mandľovou omáčkou a čerešňami, Tom Kha Gai a woky s divokými krevetami stále patria k exotike na jedálnych lístkoch v Lechu. Na prízemí čakajú kusy steakov na gril na drevenom uhlí. K tomu sa pijú červené vína Romanée-Conti z jednej z najlepších vínnych pivníc v krajine.
www.fux-mi.net
Aurelio
Christian Rescher a Markus Niederwanger ponúkajú vo svojom menu všetko, čo sa dnes očakáva pod súhrnným názvom „súčasná gurmánska kuchyňa“. Tu sa piluje každý detail, k práci sa pristupuje s iróniou, citujú sa staré recepty a prinášajú sa v novej forme. Pritom hosť obdivuje remeslo, bohatosť nápadov a chutí. Sedliacky šalát sa môže stať malým umeleckým dielom, pričom v každom prípade suroviny, ak už v zime nie zo záhrady pred domom, pochádzajú aspoň z blízkeho okolia.
www.aureliolech.com
La Fenice
Jediná noblesná talianska reštaurácia v elegantnom Arlbergu v Lechu zaujme vybranými materiálmi a zručným remeslom. Cestoviny sú tu skutočne jemné, a keď sa pri konzumácii pappardelle s toskánskym ragú alebo maccheroni s divokou krevetou a čili pozriete z okna a vonku vidíte veselé sneženie, človek tomu sotva môže uveriť. Fenice je mimochodom jednou z posledných revírov homára, ktorý bol v Lechu vo veľkej miere vytlačený zugským sivenom. Objavuje sa spoločne so svojou vzdialenou príbuznou, langustou, s artičokmi a šampanskou omáčkou.
www.arlberghotel.at
Schualhus
V Schualhuse, ktorý Josef Walch s veľkou láskou zreštauroval, sa na prvom poschodí pri stole šéfkuchára v tvare U konajú prednášky na tému moderná, regionálna kuchyňa. Profesor Manuel Grabner svoju prednášku preruší len vtedy, keď kuchynský tím za ním servíruje ďalší chod. To, čo je práve medzi Štokholmom a Baskickom in, pokiaľ ide o vizuálne a kombinačné gagy, nájdete aj tu. Grabner pritom siaha po surovinách z lesov a riek Lechu, od regionálnych poľnohospodárov a chovateľov a ukazuje sa ako majster skúmania aromatických hĺbok. K tomu je k dispozícii vzrušujúci sprievod nápojov – presne tak, ako je to v učebnici.
www.rotewand.com
Rudalpe
Staré lyžiarske vybavenie pri vchode do moderne-rustikálne zariadenej chaty, ktorá je v skutočnosti reštauráciou, poukazuje na tradíciu Lechu ako destinácie zimných športov. Najkrajšie je tu okolo poludnia, keď prestávka medzi zjazdmi kvôli dobrému stravovaniu trvá dlhšie, ako bolo plánované. Kuchyňa pestuje výdatné, silné a s vlasťou spojené jedlá, ako tatarák z hovädzieho mäsa, polievkové hrnce, špenátové knedle alebo teľací guláš na smotane. Večer sa stáva elegantnejšou, počet konzumovaných chodov stúpa a sklenené nádoby, z ktorých sa víno nalieva, sú čoraz väčšie.
www.rud-alpe.at
ZÜRS AM ARLBERG
Die Ente von Zürs
Kačica „od nosa po chvost“, respektíve od pečene až po prsia, charakterizuje ponuku tohto malého, jemného gurmánskeho oddelenia rodinne vedenej zürskej hotela. To, že zamestnanci tu radi pracujú, posilňuje atmosféru pohody. Kuchyňa na druhej strane nemá nič proti komplexným prípravám, variuje hlavnú tému podľa nálady, možno to niekedy s nápadmi myslí až priveľmi dobre, ale hosť sa nemôže sťažovať.
www.albonanova.at
Thurnhers Alpenhof
Po dni v oslnivom bielom je táto luxusná reštaurácia v purpurovom plyši vizuálnou antitézou, ktorá oči buď vyslobodí zo snežnej slepoty, alebo ich definitívne pošle spať. Dva druhy husacej pečene, hlbokomorská kreveta v Lardo, karé z francúzskeho jahňacieho s balzamikovým čakankovým šalátom alebo morský jazyk na fondue zo šošovice sa tu podávajú. Jedlo, ktoré hosťovi podniku signalizuje: Áno, práve sa máš dobre.
www.thurnhers.com
ST. ANTON AM ARLBERG
Tannenhof
Je jasné, že v hojnosti dobrých podnikov sa Lech am Arlberg nevyrovná žiadne iné miesto. Zábavné a trochu vyrovnávajúce je potom to, že jedna z najlepších reštaurácií Arlbergu sa nenachádza ani v Lechu ani v Zürse, a teda ani vo Vorarlbersku, ale v Tirolsku, v skôr ako meštiansky známej St. Antone. Angličan James Baron (bývalý sous-chef u Caminadu na zámku Schauenstein) drží úroveň stanovenú predchodcom Zangerlom celkom ľahko. Vytiahne všetky registre modernej kuchyne, zároveň má pripravenú potrebnú dávku miestnych aróm a surovín. Za úroveň vínnej karty zodpovedá Paula Bosch, a tým je vlastne už všetko povedané o kvalitách, ktoré tu v pivnici na hostí čakajú.
www.hoteltannenhof.net
Verwallstube Galzig
Verwallstube patrí k tým niekoľkým podnikom v lanovkových staniciach, kde by ste sa rozumne nemali objaviť bez včasnej rezervácie. Je to potom tak, že ľudia, ktorí sa tu objavia bez lyžiarskeho vybavenia, nie sú jednoducho zmätení, naopak, presne vedia, čo chcú – jesť. Výhľad zo stanice vleku Galzig je prirodzene už sám osebe trochu opojný, o zvyšok pocitu výšky sa stará šampanské a iné vhodné nápoje, zatiaľ čo kuchyňa sa cíti byť skutočne oddaná téme Haute Cuisine – ako inak v tejto výške?
www.abbag.com
STUBEN
Fuxbau
Malé miesto Stuben, vzdialené rozhodujúce, pretože strmé zákruty od priesmyku Arlberg a pri silnom snežení namáhavá povinnosť snehových reťazí od Zürsu a Lechu, pôsobilo dlhý čas trochu popri tom, teraz sa však chystá na útok. Dream-team Arlbergu, Tobias Schöpf v kuchyni a Tanja Göhrke v servise, tvorí predvoj náročnej gastronómie, ktorá sa tu javí oveľa uvoľnenejšie a mladšie, ako je človek na Arlbergu zvyknutý. Schöpf dostáva od strýka najlepšiu divinu, Göhrke je majsterka v zháňaní lahodných vín. Zelenina je dôležitou záležitosťou, pátranie po kulinárskych tradíciách a chutných pokladoch Álp, od sivena zo Zugu až po syr Sura Käs, veľkým záujmom.
www.restaurant-fuxbau.at
ST. CHRISTOPH
Hospiz Alm
Veterán na Arlbergu, Alm, ktorá už dávno nie je Almom, ale serióznou luxusnou reštauráciou, ktorá však v čase Après-Ski vrie, akoby boli šampanské a Bordeaux za polovičnú cenu. V bruchu tohto Almu odpočívajú zásoby najdrahších a najvzácnejších vín sveta v takej veľkosti, že by si človek myslel, že k stálym hosťom tohto domu patria výlučne americkí prezidenti a ich sprievod. Kuchyňa odmieta rezbárske práce na tanieri a radšej ponúka niečo seriózne, avšak s vtipom a rafinovanosťou.
www.arlberghospiz.at
AUF DER PISTE
Schlegelkopf Restaurant Bar
V novej, svetlom zaliatej reštaurácii na Schlegelkopf sa stretávajú kuchyne partnerských miest Lechu. Okrem iného budú k dispozícii ustrice a kraby zo Syltu, ako aj steaky z Beaver Creek v Colorade. Reštauráciu prevádzkujú prevádzkovatelia Rud-Alpe.
www.rud-alpe.at
Kriegeralpe
Tu sa v lete vyrába syr vlastnoručne – výnimka na Arlbergu, kde sa vynikajúce mlieko, ktoré dávajú alpské kravy, odovzdáva vorarlberským mliekarňam. Takže objednajte si včas syrové halušky (Kasknöpfle).
www.kriegeralpe.com