A-La-Carte

Na maslovej strane (2022/2)

Z etických dôvodov sa čoraz viac špičkových kuchárov vzdáva nielen mäsa, ale celkom
všeobecne živočíšnych bielkovín. To v prvom rade postihuje tých chovateľov, ktorí sa zaviazali k
chovu zvierat vhodným pre daný druh
. A či
kvalita ich kuchyne z toho
profituje, zostáva otázne.


Mliečny tuk je časťou slnečnej energie, zachytenej trávami na pasienku a nanovo zabalenej kravou, ktorá sa na ňom pasie, nadšene píše americký autor Harold McGee vo svojom základnom diele On Food and Cooking. A skutočne, veľkým výkonom kravy, ale aj kozy a ovce, je premeniť niečo, čo je pre ľudskú výživu úplne nevhodné, teda trávu, na vysokokvalitné bielkoviny. Presne táto vlastnosť je základom všetkého chovu dobytka a umožnila ľuďom osídliť oblasti tohto sveta, ako napríklad Alpy, v ktorých bolo pestovanie jedlých rastlín možné len obmedzene alebo vôbec.

Spravidla vyrábali roľníci z mlieka syr, ktorý sami jedli, a z mliečneho tuku hodnotné maslo, ktoré predávali. S maslom varili vládcovia, ako aj bohatí mešťania, čím sa postupom času stalo základným prvkom toho, čo nazývame haute cuisine. Potom sa každých pár desaťročí objavil reformátor, ktorý kázal „novú kuchyňu“. Pri každej z týchto obnov išlo v základoch o to isté. Menovite o stráviteľnejšie jedlá, ľahšie spôsoby prípravy, predovšetkým však o znížený obsah tuku – teda o menej masla. Tak to bolo pri Françoisovi-Pierrovi de La Varenne v 17. storočí, potom znova pri Marie-Antoine Carême (1784–1833), pri Augustovi Escoffierovi (1846–1935) a pri Paulovi Bocusovi (1926–2018). A teraz, v 21. storočí, existuje po prvýkrát nebezpečenstvo, že maslo bude z vyššej kuchyne definitívne vykázané.
Aspoň to naznačuje akýsi vegetariánsko-vegánsky vietor, ktorý v minulom roku prenikol cez digestory do kuchýň a do vedomia hneď viacerých špičkových kuchárov. A podnietil ich k tomu, aby mäso – a v nejednom prípade hneď aj všetky živočíšne bielkoviny – vyškrtli zo svojich menu.

„Náš spôsob veľkochovu, to, čo robíme oceánom, množstvá, ktoré spotrebúvame, to všetko nie je udržateľné.“
Daniel Humm, Eleven Madison Park

Reťazec otvoril Švajčiar Daniel Humm, ktorý po celom svete vyvolal mediálny rozruch oznámením, že vo svojej newyorskej trojhviezdičkovej reštaurácii Eleven Madison Park nebude viac používať žiadne živočíšne produkty. Koncom roka navyše ukončil spoluprácu s londýnskym hotelom Claridge’s, pretože vedenie hotela nechcelo akceptovať jeho vegánsky kurz.

Už na jar minulého roka získala ONA, ktorej programový názov znamená „Origine Non Animale“, ako prvá vegánska reštaurácia vo Francúzsku michelinskú hviezdu. Približne v rovnakom čase oznámil hviezdny kuchár Alexis Gauthier, že vo svojom londýnskom Gauthier Soho prejde na čisto vegánsku stravu. Minulý september potom otvoril mnohonásobne ocenený Alain Ducasse v Paríži reštauráciu s názvom Sapid, ktorá podľa vlastných údajov stavia z 95 percent na rastlinných surovinách. A aj Dán Rasmus Kofoed, prevádzkovateľ kodanskej reštaurácie Geranium, ktorá má nielen tri michelinské hviezdy, ale figuruje aj na druhom mieste v zozname 50 najlepších reštaurácií, nebude v budúcnosti používať žiadne mäso. A, ako hovorí, živočíšne bielkoviny bude „postupne redukovať“.

Bez mäsa varí Dominique Crenn vo svojom kalifornskom Atelier Crenn už od roku 2018. Mliečne výrobky, vajcia a ryby síce stále spracováva, avšak len pre svojich hostí. A nie napríklad pre určite veľmi vďačných bezdomovcov, ktorým v rámci svojho charitatívneho projektu servíruje výlučne čisto vegánske jedlá.

Rasmus Kofoed (®ClaesBech-Poulsen)

Teraz treba pravdaže vychádzať z toho, že za všetkými týmito snahami nie je obyčajný „zeitgeist“, ale morálne bezchybný postoj v podobe úprimnej starosti o životné prostredie, pohodu zvierat a udržateľnosť. Daniel Humm napríklad vysvetlil svoje rozhodnutie takto: „Náš spôsob veľkochovu, to, čo robíme oceánom, množstvá, ktoré spotrebúvame, to všetko nie je udržateľné. Ak má byť Eleven Madison Park skutočne medzi najlepšími a najinovatívnejšími reštauráciami sveta, potom tu treba urobiť krok ďalej.“

Človeku by sa však chcelo Humm-a opýtať, s čím pracoval pred spomínaným krokom do inovatívnej a vegánskej budúcnosti? Snáď nie s mäsom z priemyselného veľkochovu, ale s takým od udržateľne a druhovo vhodne chovaných zvierat, od alternatívne pracujúcich a po excelentnosti túžiacich poľnohospodárov, ktorí si zaslúžia podporu špičkových reštaurácií. To by bolo totiž aj to mäso, ktoré by človek v reštaurácii tejto kategórie a vzhľadom na cenu menu očakával. Presne tak, ako by si tam človek prial rybu, ktorú chytili z malých lodí, v najlepšom prípade na udicu, a rybári, ktorí dodržiavajú všetky predpisy, aby bol stav druhu zachovaný. „Pre Hummovu snahu ísť dobrým príkladom a umiestniť svoju reštauráciu mám pochopenie aj rešpekt,“ predostiera Heinz Reitbauer, „čo ma však oveľa viac irituje pri všeobecnej diskusii o chove zvierat a veganizme, je to, ako veľmi sa tam veci miešajú.“ Pretože samozrejme existuje množstvo alternatív k mäsu z veľkochovu, hovorí šéfkuchár a prevádzkovateľ viedenského Steirerecku, ktorý sám chová ošípané, ovce a kurence, ktoré spracováva vo svojej reštaurácii. „Dokonca aj svojej vlastnej dcére musím znova a znova pripomínať, že existujú rôzne spôsoby chovu zvierat a tým aj rôzne druhy mäsa a živočíšnych produktov,“ hovorí Reitbauer. Preto treba v skutočnosti oveľa viac osvety, zdôrazňuje šéfkuchár, ktorý je známy nielen pre svoju vynikajúcu a inovatívnu prácu s rastlinami a druhmi zeleniny.

„Ako reštaurácia to vnímame aj ako svoju úlohu zobrazovať spoločnosť a zároveň sa starať o výmenu, aby sme našim hosťom sprostredkovali, že práve v Rakúsku existuje množstvo vynikajúcich chovateľov a producentov, ktorých treba podporovať a nie bojkotovať.“

„V oblasti chovu zvierat treba oveľa viac osvety.“
Heinz Reitbauer, Steirereck

K nim bezpochyby patrí prevádzka Daniely Wintereder a Freda Zehetnera. Na svojej BOA-Farme vo Weinvierteli prevádzkujú chov dobytka, ktorý nepochybne patrí k najpríkladnejším v krajine. Medzi ich zákazníkmi sa nachádza množstvo špičkových gastronómov, ktorí všetci hovoria v superlatívoch o mäse, chovateľoch a spôsobe, akým svoje zvieratá chovajú a porážajú. No nie všetci sa stretávajú s priazňou. „Sú aj hostinskí, ktorí u nás nakúpia jediný raz, ozdobia sa naším menom, rozprávajú svojim hosťom niečo o druhovo vhodnom chove zvierat a viac ich niet,“ rozpráva Daniela Wintereder, „vtedy sú mi dokonca milší tí úprimnejší, ktorí chcú vegánskou stravou vyslať signál.“

Z poctivých kuchárov a hostinských, ktorí u nej nakupujú, sa chovateľka samozrejme teší. Najmä preto, že posilňujú povesť prevádzky a nesú posolstvo o úctivom a druhovo vhodnom zaobchádzaní so zvieratami ako antitézu k veľkochovu do sveta. A 700 anguských hovädzích dobytkov na BOA-Farme žije skutočne druhovo vhodne. Počas leta sa pasú na stovkách hektárov pasienkových plôch, pre zimné mesiace majú k dispozícii veľkoryso dimenzovaný a zastrešený areál, do ktorého sa môžu stiahnuť. Porážka prebieha omračujúcim výstrelom a priamo na pasienku a rozrábanie vo vlastnom bitúnku na farme. „Žiadne prepravné trasy znamenajú aj žiadny stres, žiadny strach a tým aj žiadne vylučovanie adrenalínu,“ vysvetľuje Wintereder. Zvieratá dovtedy konzumovali výlučne trávu v lete, ako aj seno a siláž v zime. Od kŕmnych zmesí vo forme obilnín alebo strukovín sa principiálne upúšťa. „Pretože takéto niečo je vhodné aj pre ľudskú výživu, ale hovädzí dobytok sú bylinožravce a tým pádom to vôbec nepotrebujú,“ potvrdzuje chovateľka.

Teraz už asi nikto nebude popierať, že pri dnešnej forme veľkochovu je veľa vecí nesprávnych. Či je prechod na čisto rastlinnú stravu riešením všetkých problémov, zostáva však otázne. Pretože priemyselné poľnohospodárstvo znamená aj obrovské množstvá obrábaných plôch a gigantické monokultúry, neustále rastúce používanie pesticídov so všetkými sprievodnými problémami, ako je úhyn hmyzu a vyčerpané pôdy.

Okrem toho mnohé z týchto kultúr sa nezaobídu bez veľkého množstva umelého zavlažovania, ako napríklad v prípade čoraz obľúbenejších avokád alebo mandlí, ktoré sa používajú na náhradu mlieka – mandľové mlieko. Podľa štúdie, ktorá bola zverejnená v New York Times, potrebujete vo vode chudobnej Kalifornii v priemere 70 litrov vody na výrobu len 16 kusov (!) mandlí. Zjavne je téma udržateľnosti predsa
o niečo komplexnejšia, než Humm a mnohí jeho angažovaní kolegovia vedia, respektíve si chcú pripustiť.

Otázne tiež zostáva, či sa správny prístup k reformovaniu poľnohospodárstva skutočne nachádza v kuchyniach špičkovej gastronómie. Stále existuje dosť zástupcov odvetvia, ktorí o tom pochybujú a trúfajú si to aj povedať. Medzi nimi Ana Roš, ktorej reštaurácia Hiša Franko v Julských Alpách v Slovinsku bola pred niekoľkými týždňami zaradená v New York Times do zoznamu 52 najudržateľnejších cestovateľských destinácií sveta.

„Životné prostredie a krajina našich alpských údolí a pastvín by mali asi sotva niečo z toho, keby naši najlepší, najstarostlivejší a pre údržbu krajiny takí dôležití dodávatelia museli svoje prevádzky ukončiť a prežila by výlučne masová výroba,“ zdôrazňuje hviezdna kuchárka. Okrem toho, dodáva, sú mliečne výrobky pre haute cuisine, ktorá si zaslúži toto meno, nenahraditeľné. „Ak má byť kuchyňa skutočne kreatívna a vzrušujúca, ak má prekvapiť a zároveň uspokojiť, pričom má udržať potrebnú rovnováhu v chuti a konzistencii, potrebuje živočíšne bielkoviny a tuk,“ hovorí Roš. Samozrejme, že sa dá variť aj celkom bez toho, dodáva.

Len by sa to potom muselo volať inak ako haute cuisine, respektíve fine dining. —

Daniela Wintereder, prevádzkovateľka BOA-Farmy vo Waldvierteli, na pasienku s niekoľkými zo 700 príkladne chovaných anguských hovädzích dobytkov

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!