Keď sa ženy stanú aktívnymi v mužskej doméne, emancipačné klišé sú na dennom poriadku. Tri barmanky v Amsterdame, Viedni a Tel Avive o svojej vášni pre koktaily a zaobchádzaní s (mužskými) hosťami.
Text od Christofa Habresa
Ten prekliaty kohút. Hydine sa opäť raz podarilo pripraviť Betsy o zaslúžený spánok. V podstate za to kohút nemohol, pretože len robil to, čo mal vždy zakódované vo svojich génoch. Kikiríkal skoro ráno. Nahlas, veľmi nahlas. Sotva sa na obzore ukázalo ranné svetlo, neuspokojil sa s tým, že raz zaznelo jeho budenie, ale s oduševnením kikiríkal celé hodiny až do dopoludnia. Píše sa rok 1779 v Yorktowne vo Virgínii v Spojených štátoch. Počas rokov americkej vojny za nezávislosť (1775 až 1783) si tu Francúzi aj Angličania zriadili svoje štvrte – medzi nimi aj Betsy Flanagan. Bohužiaľ, jej manžel vo vojne zahynul. Vdova Flanaganová si po jeho smrti otvorila krčmu. Podnik navštevovala francúzska aj britská soldateska, aby oslavovala s veselou vdovou. Často alkoholickými kreáciami, ktoré Betsy ad hoc napadli v jej zariadení. Preto je pochopiteľné, že noci boli pre hostinskú opakovane krátke. Odtiaľ tá hrôza, keď spomínaný kohút začal kikiríkať príliš skoro. Jedného rána mala rázna hostinská dosť: zakradla sa s nožom v ruke do susedovej záhrady a kohútovi podrezala hrdlo. Ako skúsená vojnová hrdinka však nechcela opustiť miesto bez trofeje a jediným švihom zvieraťu vytrhla jeho pestrofarebné chvostové perá. Nasledujúci večer bola Betsy Flanagan – skvele vyspatá – vo forme.
Jej vysokopercentné kreácie, ktoré miešala a zdobila chvostovými perami, vyvolali u prítomných hostí búrky nadšenia, ktoré vyvrcholili prípitkom francúzskeho majora: „Vive le coq's tail!“
Z tejto epizódy – ako jednej z viacerých tradovaných legiend – pochádza nielen označenie „koktail“ pre alkoholické miešané nápoje, ale objasňuje aj to, že žena bola spoluzodpovedná za pôvod dvoch gastronomických úspešných príbehov: koktailu a s tým spojeného príbehu klasického amerického baru.
To, že žena stála pri kolíske modernej barovej kultúry, jej rovesníčkam v priebehu posledných storočí naozaj nepomohlo. Barmaid Flanagan sa ako žiarivá románová postava dostala až do diela „The Spy“ od Jamesa Fenimora Coopera. Cooper opisuje aj jej tragický koniec – hostiteľka bola príliš naklonená vlastným koktailovým kreáciám. Prieskumy amerického štatistického úradu z roku 1895 postavili proti 55 660 barmanom iba 147 barmaniek. Hoci v priebehu histórie existovali angažované barmanky, ktoré dosiahli medzinárodnú známosť, ako napríklad
Audrey Saunders z Pegu Club v Soho alebo Julie Reiner z Clover Club v Brooklyne, „barkeping“ je dodnes mužskou doménou. Takou, ktorú však ženy čoraz viac dobýjajú späť, ako ukazujú tri nasledujúce portréty.
Z Divokého západu do Amsterdamu.
V Amsterdame vznikla pozoruhodná kultúra amerických barov až v posledných piatich až siedmich rokoch. Kým tu bolo donedávna len päť barov s explicitnými nárokmi na kvalitu, v roku 2016
je ich už vyše tridsať „Watering-Holes“. Takmer denne sa otvárajú nové bary. Minulé roky sa vyznačovali spolupatričnosťou pri budovaní originálnej barovej scény, v ktorej sa všetci konkurenti snažili nájsť vlastnú nezameniteľnú cestu v pohostinnosti a koktailovom umení. Mnohým ženám sa to aj podarilo, ako dokazuje prechádzka najlepšími barmi v meste. Napríklad bar The Tailor v Grand Hoteli Krasnapolsky.
Tess Posthumus prichádza s ťažkou športovou taškou do novootvoreného baru v päťhviezdičkovom hoteli. Tento výzor opisuje pracovné ťažiská najznámejšej barmanky v Holandsku. V taške sa nachádzajú jej barové náčinie a uniforma: pred rozhovorom pôsobila ako hostiteľka a barmanka na čínskych novoročných oslavách. Podieľala sa na koncepcii, realizácii a zostavení barového lístka v šik hotelovom bare Tailor. Ťažiská jej pracovného angažovanosti ležia popri miešaní nápojov aj v poradenstve, vzdelávaní a ďalšom vzdelávaní – keď práve nelietava na pozvania na guestbartending po celom svete. Kariéra šikovnej a výrečnej Holanďanky z Bredy je pozoruhodná: nielenže dokončila dve štúdiá – magisterský titul zo sociológie a bakalársky titul z mediálnych štúdií – ale v priebehu niekoľkých rokov sa jej podarilo stať sa jednou z najprofilovanejších barmaniek na medzinárodnej úrovni. „Pred viac ako šiestimi rokmi som dostala šancu pracovať v servise najlepšieho amsterdamského baru Door74,“ hovorí o svojich začiatkoch. „Ambiente baru má pre mňa od detstva niečo fascinujúce. Bola to len otázka času, kým som prešla zo servisu k šejkru!“ Remeslo sa naučila od základov a čoskoro vyhrala národné koktailové súťaže. Potom nasledovali úspechy na medzinárodných súťažiach: v roku 2013 vyhrala „Mixing Star“ od Disaronno a v roku 2015 bola vo finále Diageo „World Class“. Ôsme miesto vo finále v Kapskom Meste z nej urobilo „Best Female Bartender Worldwide“.
Sigi Ehm si urobila cestu vo Viedni.
Kariéra 28-ročnej barmanky a gastronomickej odborníčky z bavorského Passau sa začala skokom do studenej vody. V hoteli v údolí Ennstal, kde vtedy pracovala, „sa zo dňa na deň stratili všetci barmani,“ rozpráva. Sigi Ehm sa prihlásila dobrovoľne a po niekoľkých mimoriadne ťažkých (učňovských) zmenách si prácu obľúbila. Svoje zručnosti a vedomosti zdokonalila v praxi a prostredníctvom nespočetných kníh. S disciplínou a obrovskou radosťou z práce sa jej podarilo stať sa medzinárodne uznávanou barmankou. Bola korunovaná za „Rookie of the Year“ (2014) a „Newcomer of the Year“ (shortlist 2015). Okrem toho sa jej podarilo dostať do európskeho finále „World Class“. Svoj najvýznamnejší a medzinárodne najpútavejší kúsok predviedla minulý rok, keď ako kariérna skokanka ako prvá žena vyhrala celosvetovo vypísanú súťaž „World’s Most Imaginative Bartender“ od Bombay-Sapphire.
Sigi Ehm je šéfbarmanom viedenského Hammond Baru. V konzervatívnej Viedni, kde sa môže stať, že majitelia podnikov odmietajú barmanky s argumentom, že by neboli dobré pre podnikanie, a majú obavy, že by s ženami za barom mohlo dôjsť k väčším problémom s opitými hosťami. Ehm tomu rozhodne odporuje. „Pri takýchto incidentoch som to väčšinou ja, kto priateľsky, ale rázne vyzve takýchto hostí opustiť bar. S úspechom!“
To, že počet barmaniek v dunajskej metropole bol pred pár rokmi citeľne vyšší – niektoré skončili, iné zmenili stranu a pôsobia ako ambasádorky značiek pre priemysel liehovín – má rôzne dôvody, zdôrazňuje Ehm: „Je to otázka pracovnej doby, platových vyhliadok alebo individuálneho životného plánovania, ale nie nedostatku šancí.“ Ak s ňou človek reflektuje trochu intenzívnejšie o perspektívach, objavia sa malé pochybnosti, či to muži nemajú predsa len niekedy ľahšie. Hoci nevie určiť, či je to mužský networking alebo možno jej osobnosť: „Možno je to tým, že som príliš úprimná, príliš ‚straight up‘ a nie som ‚párty zviera‘,“ charakterizuje samu seba. Ale vyžaruje neprerušenú energiu, radosť z práce a jasnosť, že od nej možno očakávať ešte množstvo úžasných koktailových kreácií. V Hammond Bare a na medzinárodných súťažiach.
V nedeľu večer sa v Tel Avive chodí von.
Cestou do hotela sa ponúka krátka zachádzka do jedného z najlepších barov v meste: Bar 223 na Dizengoffovej ulici. Je to uvoľnený večer, bar je voľne naplnený a väčšina hostí sa usadila na mieste činu – za pultom. Keď si u mladej barmanky objednáte Vieux Carré, komentuje to uznanlivým „Good choice!“ a prikývne hosťovi. Skorá večerná hodina umožňuje sa s ňou dať do reči. Tal Rassabi má 23 rokov a len mesiac pracuje samostatne za barom. Vesmír baru ju fascinuje roky, barmanka je pre ňu vysnenou prácou. „Krátky čas som pracovala v lounge bare v Ramat HaSharon,“ rozpráva o svojich začiatkoch. „Ale tam som sa nemohla veľa naučiť, preto som sa presťahovala do Tel Avivu.“ V uplynulých mesiacoch presne pozorovala tím okolo barmana Omera Gazit-Shaleva: „Omer si všimol môj silný záujem a vzal ma pod svoje krídla!“ Postupne ju učil umenie miešania koktailov. „Bolo to naozaj ťažké,“ ako priznáva, „ale výcvik ďalej posilnil môj oheň pre arómy, príchute, drinky a liehoviny.“ Výcvik zvládla vynikajúco. Jej výrazný talent sa prejavuje pri miešaní a aj pri zaobchádzaní s hosťami. V krátkom čase sa jej darí nenápadne zoznámiť všetkých v dosahu a dohľade baru medzi sebou. Vlastnosť, ktorá je pre uvoľnenú atmosféru nesmierne dôležitá.
Problémy s opitými a neslušnými mužmi nepozná. Usmieva sa na návštevníka z Európy: „Počas dvoch rokov vojenskej služby som vypracovávala psychologické hodnotenia. Vďaka tomu som sa naučila dobre odhadnúť ľudí. To mi pomáha v každodennej práci.“ „V dohľadnej dobe budem dostatočne fit, aby som sa zúčastnila medzinárodných súťaží,“ načrtáva svoje plány do budúcnosti. „Ďalšia etapa na ceste k môjmu vlastnému baru.“
The Tailor v NH Grand Hotel
Krasnapolsky, Dam 9, 1012 JS Amsterdam
Tel.: +31/(0)20/554 61 14
www.barthetailor.com
Hammond Bar
Taborstraße 33 (roh Große Pfarrgasse), 1020 Viedeň
Tel.: +43/(0)1/968 92 15
www.hammondbar.at
223 Bar
Dizengoff St 223, Tel Aviv
Tel.: +972/03/544 65 37
www.223.co.il