zmierňuje utrpenie a trvanie procesu hojenia.“
Zatiaľ čo sa u nás snažia ztransparentniť pôvod potravín v spoločnom stravovaní, renomovaný 3-hviezdičkový šéfkuchár Niko Romito zrealizoval revolučný projekt. Intelligenza Nutrizionale chce zlepšiť jedlo a tým aj výživu v talianskych nemocniciach.
slow: Čo vedie oslavovaného 3-hviezdičkového šéfkuchára k tomu, aby sa zaoberal nemocničnou a jedálenskou stravou?
Niko Romito: Vždy som hľadal spôsob, ako dať svojej práci väčší vplyv, osloviť širšie publikum, spolupodieľať sa na zlepšení výživy čo najväčšieho počtu ľudí. V tomto zmysle bolo skôr či neskôr celkom zrejmé, že sa budem zaoberať takýmito vecami.
slow: Ide predsa o dve úplne odlišné úlohy a prístupy. Kde sú tam prieniky?
N. R.: Je pravda, že moja kuchyňa je inak mimoriadne osobná a stavia na jedinečnosti a originalite. Tu som musel úplne potlačiť svoju osobnosť, istým spôsobom vypnúť svoje ego, aby som dosiahol čo najväčšiu reprodukovateľnosť, ktorá je základom projektu. Ale samozrejme, existujú aj prieniky. Treba si to predstaviť ako vo Formule 1. Tam sa tiež skúmajú, testujú a využívajú systémy, ktoré sa skôr či neskôr dostanú do bežných áut, ako napríklad antiblokovací brzdový systém. Tak je to aj u nás.
Aké sú to napríklad novinky?
Dávame veľký pozor na to, aby živiny v potravinách pri varení neubúdali, preto veľa pracujeme s parnými hrncami, technikami sous-vide a so soľnými roztokmi, vďaka ktorým sa vlákna uzavrú a zabránia úniku vody a chlorofylu. Okrem toho používame nami vyvinutú vrstvu škrobu, ktorá pozostáva z druhu gélu z oleja a kukuričného škrobu. Tým obaľujeme potraviny, ktoré takto môžeme variť krátky čas pri veľmi vysokých teplotách bez toho, aby stratili svoje nutričné hodnoty.
Človek si tiež predstaví, že kuchári v nemocničných jedálňach majú úplne iné priority ako ich kolegovia v špičkovej reštaurácii. Bolo ťažké s nimi spolupracovať?
Boli sme prekvapení, s akým záujmom a sčasti nadšením k veci pristupovali. Preto to teraz vnímame ako súčasť projektu, aby sme zvýšili prestíž tohto stavu. Väčšina z nich je mimoriadne angažovaná, ak im len dáte možnosti variť kvalitné jedlo. Prevádzkujeme aj vzdelávacie centrum doma v Abruzzo. Medzitým niektorí z tamojších absolventov pracujú v kuchyniach nemocníc, ktoré sa na projekte zúčastňujú.
Ďalším problémom musia byť zrejme náklady na suroviny. Rozpočty v nemocničných jedálňach sú mimoriadne napäté. Ako ste to vyriešili?
To bolo, samozrejme, všetko len nie jednoduché. Ale v Taliansku väčšinu nemocníc zásobujú miestni výrobcovia, čo vec o niečo uľahčilo. Taktiež sme nepridali žiadne nové prísady, ale držali sme sa existujúceho systému zásobovania. Pritom sme ale viaceré veci eliminovali, ako napríklad bujóny, zvýrazňovače chuti, dlhotrvajúce plnené cestoviny a podobne. Nechali sme si teda len dobré, čerstvé suroviny a zvyšok sme vyradili. Okrem toho sme veľmi dbali na to, aby sme aplikovali techniky, pri ktorých sa v maximálnej možnej miere vyhýba odpadu a zároveň sa vo veľkej miere redukuje úbytok hmotnosti potravín pri varení. Aj vďaka tomu sa nám podarilo dosiahnuť niekoľko úspor v nákladoch na suroviny.
Budú sa v budúcnosti zapájať aj menzy a jedálne mimo nemocničného sektora?
Absolútne. Už dávno sme v kontakte so školami, menzami a závodnými jedálňami. Náš projekt je výslovne zameraný na veľké čísla, aby sme mali čo najväčší vplyv a oslovili čo najviac ľudí. Pričom nemocničné jedálne sú samozrejme najchúlostivejšou úlohou. Pretože tam ide aj o uzdravenie pacientov a nie všetci z nich môžu alebo smú jesť to isté. Navyše, jedlá v nemocnici sú jediné momenty, ktoré pacient vníma ako niečo každodenné. Lepšie jedlo zmierňuje utrpenie a trvanie procesu hojenia. Pretože jedlo nie je len nevyhnutné na prežitie, ale je spojené aj s pôžitkom, spoločenskosťou, spomienkami, radosťou a krásou.
Existuje rozpor medzi potravinami, ktoré sú zdravé, a tými, ktoré uspokojujú a dobre chutia?
Niektorí ľudia si to myslia. Domnievajú sa, že niečo, aby dobre chutilo, musí byť silno korenené, čo najsladšie, obalené alebo vyprážané. Zatiaľ čo „ľahká“ a šetrná strava sa považuje za neuspokojivú. No v mojej reštaurácii „Reale“ sa už dlho zaoberám podstatou surovín a tým, ako ich pripravovať čo najšetrnejšie.
Vďaka technikám, ktoré používam, sa mi darí koncentrovať a zintenzívňovať chute základných surovín, pričom si však zachovávajú svoje živiny. Na to nám radia vedci z Rímskej univerzity, aby sme merali živiny nielen v čerstvých potravinách, ale aj v spracovaných. V Taliansku je to doteraz tak, že úrady kontrolujú potraviny výlučne v momente predtým, ako sa dostanú do kuchyne. Oveľa dôležitejšie by však bolo kontrolovať ich pri opúšťaní kuchyne. Zrejme sa tu neberie do úvahy, koľko škody môže napáchať zlá príprava a koľko dôležitých živín môže zničiť.