A-La-Carte

Hrušky, nie len pre Helenu (2018/3)

Stará ľudová múdrosť, že by sa hrušky nemali porovnávať s jablkami, sa môže pokojne brať doslova.


Text od Andrea Karrer · Ilustrácia od Peter Jani

Hoci sa jablká a hrušky zvyčajne spomínajú jedným dychom, inak majú ­málo spoločného. Jablko má totiž odjakživa horšiu povesť, nie je zodpovedné len za Evin pád do hriechu, ale považuje sa aj za drsné a sedliacke. Hruška má naopak nielen menej kyselín a podstatne jemnejšiu, ba až zvodnejšiu vôňu než jablko, už svojím tvarom – svojimi barokovými krivkami – vyjadruje eleganciu, a preto sa odjakživa rada podávala na stoloch bohatých a šľachticov. Hrušky sú jednoducho krásne!

Anglický kuchár Nigel Slater našiel pre hrušku veľmi trefný obraz: „Podobne ako snehová vločka, aj dokonale zrelá hruška je niečím pominuteľným. Niečím, čo treba zachytiť, jemne podržať v ruke a krátko obdivovať, kým navždy zmizne.“ Naozaj poeticko-zmyselný opis skutočnosti, že hrušky sú na konzumáciu zrelé len veľmi krátko a len na vrchole svojej chuti. „Už ­o deň neskôr sa začína úpadok smerom k mäkkej beztvarosti.“

Hruška je klimakterické ovocie, čo znamená, že dozrieva na strome, ale aj po zbere, pod zrýchľujúcim vplyvom dozrievacieho plynu etylénu, ktorý produkuje ona sama, ale aj iné ovocie (napr. v sklade, ale aj v šupke ovocia). Tento klimakterický proces dozrievania poznáme aj pri jablku, no pri hruške prebieha podstatne zrýchlenejšie a dynamickejšie. Predovšetkým už raz začatý proces dozrievania, ktorý v priebehu štyroch až 14 dní vedie k maslovo mäkkému ovociu, ktoré sa dá konzumovať už len tu a teraz, sa nedá zastaviť.

„Iba zrelé hrušky chutia aromaticky“, potvrdzuje Max Stiegl z burgenlandského Gut Purbach. „Moja obľúbená hruška je Gute Luise, má charakter, hrany a rohy, to sa mi páči“, nadšene dodáva. „So svojou sladkokyslou chuťou je kontrastným doplnkom k pikantným jedlám, ako je pečeň, zverina, hydina, slanina a údené ryby, ale aj k zelenine a šalátom.“ Nie všetky hrušky sú vhodné na varenie. Najmä skoré odrody sa pri varení ľahko rozvaria a sú mdlé. Jesenné hrušky majú viac arómy a podusené chutia vynikajúco. Na ­varenie sú ideálne Williams Christ, Kaiserbirne, ­Gute Luise, maslová hruška. Keďže hrušky – ako už bolo spomenuté – majú málo kyselín, najlepšie pomôže citrónová šťava alebo strek červeného, bieleho či portského vína. Táto nízka kyslosť však umožňuje prispôsobivosť pri ich použití v kuchyni: klasické sú kombinácie so syrom – od kravského, ovčieho a kozieho, od jemného čerstvého syra až po výrazný horský syr, ­parmezán a syr s modrou plesňou –, horkou čokoládou, vanilkou, škoricou, klinčekmi, šafranom a vínom. „Okrem stolových hrušiek existujú aj hrušky na varenie. Pri väčšinou starých odrodách ide o malé zelené hrušky, ktoré sa neskoro sfarbujú do žlta a za surova nechutia. Pri varení zmäknú a rozvinú peknú arómu. Hrušky na varenie ­sa používajú v tradičných pokrmoch severonemeckej ­kuchyne, napr. v kuchyni Šlezvicko-Holštajnska, najmä v kombinácii so fazuľou a slaninou, ako aj občas v polievke z kvaky. U nás v Burgenlande rastú dokonca aj hrušky Nashi – tie ­zaváram rada, tam mi neprekáža, ak trochu zhnednú. Citrónová šťava by len rušila ich jemnú arómu“, pokračuje kuchár.

V Korutánsku sa plnia cestoviny sušenými hruškami (Kletzen) – podobne ako syrové taštičky (Kasnudeln), len na sladko. Kletzen sú v šupke sušené hrušky, ktoré už boli hnedé, mäkké, cestovité a sladké. Sušenie hrušiek má veľmi dlhú tradíciu. Väčšie gazdovstvá mali sušiarne s malou hlinenou pecou. ­Kletzen sa aj dnes používajú do „Kletzenbrot“ (ovocný chlieb so sušenými hruškami). Kto vsádza na udržateľnosť a regionálnosť, nevyhne sa konzervovaniu, ako je sušenie ovocia. Práve preto, ale aj preto, že chutia tak dobre, by bola renesancia Kletzen žiaduca.

Übrigens boli Gréci prvými, ktorí zakladali hruškové kultúry. Grécko malo dokonca prezývku „hrušková krajina“ a oblasť Apia, územie okolo Peloponézu, bola dokonca oficiálne pomenovaná podľa hrušky.

Od tých čias sa hrušková rodina, samozrejme, značne rozrástla. ­Napokon, okolo roku 1900 sa len v Európe počítalo okolo 1 300 rôznych odrôd hrušiek. Medzitým sa počet odrôd hrušiek pohybuje v piatich až šiestich tisícoch (v tom sú zahrnuté aj mnohé ázijské odrody hrušiek, ako napríklad hruška Nashi). Číslo, ktoré sa však v supermarketoch sotva odráža – kde, žiaľ, aj normy EÚ čoraz častejšie nahrádzajú rozmanitosť. Producenti ovocia a obchod uprednostňujú odrody, ktoré sú výnosné a vhodné na prepravu.

Pritom by svet hrušiek ponúkal pestrosť ako máloktorý iný.

Mnohá odborná literatúra sa číta ako „kto je kto“ v ovocinárstve, keď sa v nej napríklad nachádza vojvodkyňa Elsa vedľa grófky z Paríža, Jozefíny z Mecheln a dokonca aj veritábilnej svätice, totiž nikoho menšieho ako samotnej Jany z Arku. Ale existujú aj „meštianski“ zástupcovia hruškového cechu, ako napríklad starostovská hruška, pastierska hruška, letná lekárnická hruška, Dobrá sivá alebo Zelená letná Magdalénka. Okrem toho možno len v Rakúsku nájsť okolo 130 odrôd muštových hrušiek, medzi nimi Wasserbirn, Frau’nbirn, Kasperlhansbirn, Tatznbirn, veľká a malá Landbirn, Pichlbirn, Holzbirn alebo Winawitzbirne. Medzinárodne sa presadili najmä odrody Alexander ­Lukas, Gute Luise, Gellertova maslová hruška, Passa Crassana, z Talianska pochádzajúca Abate, ­Dielova maslovka a pre výrobu ušľachtilých destilátov ­významná Williams Christ, ktorá bola prvýkrát vyšľachtená v roku 1770 v anglickom Berkshire. Používa sa najmä ako východiskový ­produkt pre azda svetoznámy hruškový dezert, pri príležitosti premiéry Offenbachovej operety „La belle Hélène“ pomenovanú „Hruška Helena“, bez ktorej receptu by sa žiadna kultúrna história hrušky nemala končiť.

Tu je: Pre štyri porcie sa ošúpu dve hrušky Williams, rozpolia, pošírujú v vanilkovom cukrovom sirupe a naaranžujú na vrstvu vanilkovej zmrzliny, ktorú sme predtým posypali kandizovanými fialkami. Povinná horúca čokoládová omáčka sa podáva à part.

Je čas opäť venovať tomuto sľubnému ovociu viac miesta v našich záhradách a kuchyniach.

Gut Purbach
Hauptgasse 64, 7083 Purbach/Neusiedler See
Tel.: 02683/560 86
www.gutpurbach.at

Biberia pečeň s čakankou, feniklom a hruškou Gute Luise
Recept od Maxa Stiegla, Gut Purbach

Suroviny pre 4 porcie

400 g pečene z bobra, očistenej a nakrájanej na plátky
1 PL prepusteného masla
morská soľ, korenie z mlynčeka
rozmarín, majorán
250 ml výpeku
Čakanka, fenikel a hruška Gute Luise:
1 čakanka, pozdĺžne rozdelená na osminy
2 fenikle, očistené, pozdĺžne rozdelené na štvrtiny
4 hrušky Gute Luise, ošúpané, pozdĺžne rozdelené na štvrtiny, zbavené jadrovníkov
1 škoricová tyčinka
trocha aloisie
2 bobkové listy
morská soľ, korenie
kúsky studeného masla
Čakanka, fenikel a hruška Gute Luise: Tajine namočte v studenej vode asi na 30 minút. Fenikel varte v slanej vode, aby ostal na skus. Čakanku, fenikel a hrušky poukladajte do tajine. Pridajte škoricovú tyčinku, aloisie a bobkové listy.
Ochucujte morskou soľou a korením. Prikryte pokrievkou tajine a vložte do rúry vyhriatej na 150 °C na cca 17 minút.
Biberia pečeň: Prepustené maslo na panvici mierne zahrejte a pečeň v ňom z oboch strán opečte. Vyberte a nechajte odkvapkať na kuchynskej utierke. Pečeň dajte na tanier odolný voči teplu a vložte na cca 5 minút do rúry, aby sa pekne dotiahla.
Pred servírovaním osoľte a okoreňte.
Panvicu vytrite dočista a v nej zohrejte výpek. Pridajte majorán a rozmarín a montujte kúskami studeného masla.
Pečeň naaranžujte vedľa zeleniny z tajine a prelejte výpekom.
Poznámka: Namiesto bobrej pečene môžete použiť aj srnčiu alebo jahňaciu pečeň.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!