A-La-Carte

Bitter Sweet Symphony (2019/2)

Všetko sa raz vráti. Aj veci, o ktorých by ste naozaj nečakali, že sa niekedy vrátia, áno, aj vermút. A toto horké likérové víno nie je len späť, mohlo by sa dokonca stať novým ginom.


Mladý pán v bielom saku a dobre uviazanej čiernej kravate pristavuje vozík. Žiarivo červený, zlaté detaily, chrómové disky, jednoduchý, dokonalý dizajn … Negroni vozík v Pastamara síce nemá žiadne kone, ale pod kapotou skrýva niečo poriadne, a to momentálne najlepší rituál Negroni, aký môžete vo Viedni dostať, a takmer všetky ingrediencie, ktoré sú na to potrebné: pomarančový likér od St-Germain z Akvitánska, vzácna špeciálna várka Campari zrejúceho v sudoch, gin Malfy z Moncalieri a okrem Mancino z Canelli Asti aj ďalších 21 druhov vermútu. Šou pri príprave trvá päť až šesť nádherných minút a stojí 19 eur za pohár.

Negroni je totiž momentálne horúcou témou na barových pultoch v meste. V každom meste. A to skôr nie preto, že bol tento koktail vymyslený presne pred sto rokmi v Caffè Casoni vo Florencii. Ale skôr preto, že rýchly hype ginu uplynulých rokov vyplavil na trh toľko korenistých páleniek, s ktorými treba konečne urobiť niečo iné, ako stále len Gin Tonic. A tiež preto, že publikum týmito takzvanými „botanicals“ jednoducho a jasne chytilo a chce viac; alebo aj preto, že vermút zrazu objavilo nanovo veľmi veľa rôznych ľudí súčasne.

Wermutlich napríklad, spolupráca barmana Huberta Petera s vinárom Michaelom Andertom a someliérom Thomasom Juranitschom; alebo červený a biely vermút štajerského obchodu s divinou Alles Wild; First Austrian Wermut, na ktorom spolupracuje linecký obchodník s vínom Jürgen Penzenleitner s kremstalským vinárom Josefom Docknerom a majstrom pálencom Hansom Reisetbauerom; Vreimuth Vintage, spolupráca Freihof a vinárstva Fidesser; Pontica barmana a zmyslového experta Reinharda Pohoreca; bio-vermutové víno vinárstva Warga Hack; WERhatMut kulinárskeho gesamtkunstwerkera Svena Strassera; vermút milovníčky pôžitku a začiatočníčky Karin Stainhauser alebo Wermut & Perlmut organizátorov kurzov varenia Gaumengut Lorenza a Heike Krumpuschových. Šéfkuchári Richard Rauch, Harald Irka, Lukas Nagl, Raetus Wetter, Norbert Thaller a Walter Leidenfrost si tiež založili svoje vlastné horko-sladké likérové vína.

Wermutlich: Avantgarda

Na regáloch podniku Bruder, ktorý v januári otvoril Hubert Peter spoločne so šéfkuchárom Lucasom Steindorferom, sa kopí 200 rôznych bylinných základov a macerátov. Muž, ktorý sa v uplynulých rokoch vyvinul na jedného z najzaujímavejších barmanov krajiny, je tak svojmu cieľu, „otvoriť bar, v ktorom je všetko, každý produkt, vlastnoručne vyrobený“, rozhodne už veľmi blízko.

Raz mal Hubert Peter nápad vyrobiť tri rôzne vermúty z jednej odrody viniča, biely, rosé a červený. S biodynamicky pracujúcim vinárom Michaelom Andertom našiel na to správneho agronóma, so someliérom Thomasom Juranitschom správne vyškolené chuťové bunky – projekt Wermutlich bol na svete. Palina, rozpráva Hubert Peter, rastie kvôli ochrane rastlín aj tak hneď vedľa viniča odrody Zweigelt, zemežlč, palina, rebríček a ešte dobrých tucet ďalších divokých bylín rastie z veľkej časti divo, „máme tam obrovskú bylinkovú záhradu“.

Výroba je pomerne nekonvenčná a rozhodne nemá ISO certifikát: Bylinky idú k vínu do suda, pridá sa trochu medu a doladí sa vlastnou pálenkou z výliskov na 16,3 %.

To je potrebné v neposlednom rade na to, aby sa zabránilo prípadnému druhotnému kvaseniu. Srdcia tých barmanov, „ktorí o svojich ingredienciách radi rozprávajú aj dobrý príbeh“, si traja tvorcovia Wermutlich získali veľmi rýchlo, hoci menej v Rakúsku ako skôr v Škandinávii. 800 až 1 000 fliaš kvetinovo-jemného, povzbudzujúceho Wermutlich biely, chrumkavého, jemne korenisto-drevitého rosé a červeného Wermutlich, ktorý je s mätou, colovou bylinou a palinou už poriadne silne dávkovaný, sa momentálne dodáva. V podniku Bruder mimochodom Hubert Peter maceruje aj jednu verziu Bruder v malom meradle, na to idú do sklenených balónov bylinky od Evi Bach z Viedne. Tri nové sudy s trochu väčšími otvormi na zátky si traja tvorcovia Wermutlich mimochodom práve nechali vyrobiť, inak je totiž extrémne namáhavé dostať všetky bylinky a vetvičky opäť von, „teraz môžeme dnu poriadne narezať aj rozmarín“.

Burschik: Pionier

Na začiatku však bol Burschik. Až do 70. rokov išiel obchod s vermútom rozhodne veľmi dobre, spomína Leonhard Specht, ktorého rodina vlastní vermútovú pálenicu Burschik za viedenskou stanicou Westbahnhof od roku 1916. Domáci vermút Burschik sa podľa tradície pil po jedle ako digestív, a to rovno deci z neho. So vstupom talianskych značiek na rakúsky trh bol však obchod pre bývalého lídra trhu tvrdší, „po Cinzano to bolo pre nás ťažké“.

Od roku 2001 začal Specht dávať starému vermútu novú receptúru: s menej cukrom, s lepšími základnými vínami, s prispôsobenou zmesou korenia, s novým dizajnom a dokonca aj s trochou zrenia v sudoch. V roku 2012 bol nový produkt Burschik definitívne hotový. Zo začiatku sa predával skôr vlažne, dnes je to aspoň takmer 10 000 fliaš, ktoré viedenská spoločnosť ročne predá.

Vyrábajú sa čerstvý, vínový Wiener Klassik, o niečo horkejší, škoricový Burschik Dry a sladší a na bylinky a koreniny komplexnejší Burschik Red stále v pivničných klenbách pôvodného prevádzky. Najmladším dieťaťom je červený vermút Oak Red zrejúci v sudoch barrique, na ktorom už veľmi jasne vidieť určenie „Negroni“. A Leonhard Specht je už v kontakte aj s kláštornými sestrami zo 17. viedenského okresu, ktoré by mu palinu prípadne mohli pestovať vo viedenskej kláštornej záhrade, čo by sa samozrejme opäť mohlo vyvinúť na pádny marketingový argument.

Spolupráce: Dockner & Reisetbauer, Gölles & Tement

Vo vinárskych a páleničiarskych kruhoch sa vermút každopádne stáva čoraz častejšou možnosťou. Vinár Josef Dockner napríklad necháva pre svoj 1st Wermut Bianco, ktorý sa vyrába exkluzívne pre lineckého predajcu vína Weinturm, macerovať citrónovú trávu a iné bylinky po dobu 48 hodín v Rizlingu vlašskom, „ako vrecúško čaju“, a pomocou vodky Axberg od Hansa Reisetbauera ho dostáva na 17 objemových percent.

Páleníci Alois a David Gölles zasa spolupracujú na svojom projekte vermútu s názvom Alfred, ktorý je krátko pred uvedením na trh, s vinárom Manfredom Tementom; ide o suchú a polosuchú verziu, ktoré chuťovo inklinujú skôr k povzbudzujúcim, grepovým tónom.

A ako dôkaz, že ide aj o medzinárodný trend, uvádza francúzsky gigant v obchode s vínom Lurton po svojom gine Sorgin momentálne na trh vermút na báze Sauvignon blanc s názvom Leonce.

Vermúty kuchárov: Wetter, Rauch, Irka

A čo je zaujímavé na novej vermútovej scéne: zapájajú sa aj tí, ktorí sa inak starajú skôr o pevnú stravu: Silent Cook Patrick Müller podáva vo svojom práve otvorenom podniku Usus v Schauspielhause vlastnoručne vyrobený vermút ako aperitív, na ktorý sa používa Rizling vlašský a pálenka z výliskov od Roberta Karaseka z Unterretzbachu; alebo Raetus Wetter z talianskej reštaurácie Wetter na námestí Yppenplatz, ktorý už od roku 2016 pripravuje malé a sezónne sa meniace várky vermútu. Fixná receptúra neexistuje, hovorí, zmes Rizlingu vlašského, byliniek a ovocia vzniká podľa nálady a ponuky. Pri práve dokončenom exemplári sa napríklad o horké tóny starajú zelené marhule od jeho afganského predajcu ovocia a ibištekové kvety dodávajú kvetinový nádych. Vermútová spolupráca Raetusa Wettera a Gerharda Pittnauera na báze vína fermentovaného na šupkách vo väčšom meradle bola v čase redakčnej uzávierky tesne pred dokončením.

A ako prišiel Richard Rauch k svojmu vermútu? To bolo už pred dlhším časom, hovorí, keď bol tím Steirawirt raz angažovaný na catering „a mohli sme si priniesť všetko, len nie aperitív, pretože hostitelia si založili vlastný vermút“. Ten nakoniec Raucha tak očaril, že sa rozhodli vyrobiť niečo podobné. Základom je vždy skôr čerstvé cuvée z Rizlingu vlašského a Sämlingu, ktoré sa pripravuje s pomarančovou kôrou, zázvorom, kardamónom, kvetmi bazy čiernej a inými „botanicals“, „tak osem až deväť vecí, ale nikdy s fixnou receptúrou“. Vermút Steirawirt zaujme „vianočnými“ arómami a jemne chrumkavým horkým tónom. „Našou ambíciou pri vermúte je: človek by mal chcieť piť druhý pohár.“

Pri Saziani Bitter od Haralda Irku to tak fungovať nebude, na to je jednoducho príliš intenzívny, skôr amaro, horký likér, určený na použitie v koktailoch – ale aká to grandiózna vec! „Jednoducho sme chceli urobiť dobrý vermút, pretože ich je toľko zlých,“ zhrnul šéfkuchár Saziani Stub’n.

Všetko, čo si nájde cestu do malých fliaš s jantárovo sfarbenou horkou silou, pochádza „z okolia“, hovorí Irka: ruta vonná, púpava, pŕhľava, čerešňové kvety, orechové listy a med. Štyri až päť mesiacov sa to potom môže spoločne s alkoholom macerovať a odhaľovať svoje arómy, 20 objemových percent a horko-korenisté crescendo, ktoré dlho cítite na jazyku, sú výsledkom. A vnútri vôbec žiadne víno? Nie, pri Saziani Bitter nie, na koniec roka 2019, začiatok roka 2020 však Harald Irka už plánuje spoluprácu s vinárstvom Neumeister pre vermút vhodný ako aperitív v červenej a bielej farbe.

Bitter-boom do tej doby ešte neskončí, ako to vyzerá.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!