V rámci podujatia Arlberg Weinberg sa každý rok koná nielen Best Bottle Award – ten mimochodom tentokrát vyhral 2008 Comte de Champagne pred 2008 Winston Churchill a 2017 Blanc de Blancs Les Pierrieres od Ulysse Collin –, ale veľký počet medzinárodných hostí diskutuje aj o rôznych vinárskych témach.
Tento rok Clemens Riedl a Roland Velich, za podpory Dorli Muhr a Rakúskej spoločnosti pre marketing vína, nastolili otázku Je Frankovka modrá veľkou odrodou viniča? Počas dvoch dní sa ochutnávali a diskutovali najrôznejšie vína. Andreas Wickhoff MW začal diskusiu vyhlásením:
„Hrubá šupka, tmavé bobuľovité ovocie, trendová odroda s rakúsko-uhorskou históriou … stačí to na to, aby bola veľkou odrodou?“
Spočiatku sa teda diskutovalo o tom, aké kritériá by mala spĺňať veľká odroda viniča.
Väčšina sa zhodla na nasledujúcich požiadavkách:
• Odroda musí mať vlastnosť vyjadriť svoj pôvod.
• Musí disponovať potenciálom zrenia.
• Musí mať aromatickú komplexnosť, jemnosť a eleganciu.
• Mala by mať historický význam.
• Mala by byť plošne relevantná.
Menej zhody panovalo v otázke, či veľká odroda viniča:
• musí byť schopná vyjadriť sa tak v základnej, ako aj v špičkovej kvalite,
• by mala mať ikonické vína,
• by mala mať starý materiál viniča,
• by mala byť veľmi dobrým partnerom do cuvée.
Ak aplikujeme doteraz uvedené body na Frankovku modrú, možno v podstate okrem bodu „vynikajúci partner do cuvée“ na všetky otázky odpovedať áno. David Schildknecht (Vinous, USA) vníma Frankovku modrú ako veľkú odrodu, pretože Frankovka modrá „sprostredkúva sviežosť a živosť, ktorú inak poznám len pri bielych vínach“. Sascha Speicher (vydavateľstvo Meininger) dopĺňa myšlienku: „To, že Frankovka modrá dokáže sprostredkovať svoj pôvod v užšom zmysle, je pre mňa dôležitejšie ako charakter odrody.“ Roland Velich potvrdzuje tento argument tvrdením, že pre Frankovku modrú je „sense of place“ (zmysel pre miesto) viac ako „terroir“. Pod pojmom terroir sa rozumie súhra medzi pôdou, klímou a faktorom človeka (vinár či vinárka). Ako veľmi sa môžu líšiť jednotlivé parcely aj v rámci jedného vinohradu, vidno najlepšie na polohách v Lutzmannsburgu alebo na vrchu Spitzerberg. Tento uhol pohľadu potvrdzuje užší pojem „sense of place“. Marc Almert (MS & Baur au Lac, CH) oponuje, „že aspekt odrody je však pre spotrebiteľa veľmi dôležitý“.
História Frankovky modrej siaha až ku Karolovi Veľkému (768–814). Rozšírenie odrody – Lemberger v Nemecku a Kékfrankos v Maďarsku – z nej urobilo typickú stredoeurópanku.
Ako sa zmenila Frankovka modrá chuťovo?
Po ochutnávke viac ako 50 vín počas týchto dvoch dní – od viac ako 17 rakúskych vinárov z ročníkov 1896 až 2020 – sa zistilo, že štýl a chuťový profil Frankovky modrej sa mierne zmenili. Podľa Romany Echenberger MW (BRD) a Stephana Reinhardta (Robert Parker) sa štýl vína a chuť „globalizovali“. Sladké a kandizované bobuľové ovocie, nugát, kakao a ovocný jogurt predstavujú toto vyzretejšie a modernejšie aromatické spektrum. Bio, biodynamika, amfora, redukcia a ľahký dotyk Brett (kmeň kvasiniek Brettanomyces, ktorý vínu dodáva aromaticko-animálne tóny) sa objavujú aj pri Frankovke modrej. James Goode (UK) a Joschua Greene (USA) vnímajú tieto individuálne arómy pre veľmi veľa trhov na jednej strane ako obohatenie, na strane druhej však aj ako chybu vína. Aj mnohé Pinot noir a Cabernet Sauvignon nesú tieto aromatické markery.
Ako vplýva globálne otepľovanie na Frankovku modrú?
Roland Velich hovorí, „my [rakúski vinári] dnes vnímame kyselinu skôr ako priateľa než ako nepriateľa“. V minulosti mala mnoho rakúskych Frankoviek veľmi vysokú kyslosť. Legendárna 1986 Blaufränkisch Ried Mariental disponuje kyselinou, ktorá sa pohybuje tesne pri 6 g/l. O tom môžu niektorí vinári dnes už len snívať. René Langdahl (DK) vidí stabilitu trieslovín a dobrú kyslosť ako výhodu pre Frankovku modrú z pohľadu klimatickej zmeny. V diskusii medzi novinármi a odborníkmi, ako aj prítomnými someliérmi na Arlbergu, zaznela požiadavka negenerovať a nekomunikovať technický, ale skôr emocionálny opis odrody Frankovka modrá. Sviežosť a ovocne podfarbená kyslosť boli skrátené argumenty, na ktorých sa fórum dokázalo zhodnúť.
Pri našej degustácii Grand Cru možno ako zhrnutie uviesť „sviežosť, presné ovocné arómy, tesnú štruktúru a jemnú korenistosť, ktorá pripomína borievku a klinčeky, ako aj pikantné triesloviny“. Ak sa tieto zložky nájdu vo Frankovke modrej, možno s istotou hovoriť o veľkej odrode viniča. —



