A-La-Carte

Chuť na divinu (2022/6)

Odkiaľ domáca kuchárska elita získava divinu, kto chodí sám na poľovačku a u koho si môžete nechať rozplynúť srnčí mozog na jazyku
nechať.


Dni sa krátia a jelene sú nepokojnejšie. Keď sa na jeseň začína obdobie párenia, majestátne samce sú v návale adrenalínu a vychádzajú zo svojho úkrytu – aby imponovali, zmerali si sily a hlasno ručali. Boli to prenikavé, často hodiny trvajúce vábenie jelenej zveri s mohutným parožím, ktoré urobili z Gustava Jantschera poľovníka: „Pre mňa je tento rev porovnateľný so štartovaním osemvalcového motora – z toho človeku naskakujú zimomriavky,“ prezrádza šéfkuchár svoju fascináciu týmto každoročným prírodným divadlom.

Pred piatimi rokmi si Jantscher, ktorý v exkluzívnom high-end rezorte Tannenhof v St. Anton am Arlberg vedie päťčlenný tím v kuchyni reštaurácie, urobil poľovnícky lístok a odvtedy si nachádza čas na svoju vášeň. Niekedy je na poľovačke v spoločnosti, niekedy sám. Niekedy sú to niekoľkodňové pobyty v divočine, niekedy postriežka, ktorá sa začína o šiestej ráno a končí o tretej hodine nasledujúceho dňa. „Pre mňa je to popri povolaní čistá relaxácia. Keď z posedu pozorujem prírodu, viem úplne vypnúť.“ Špičkový kuchár si úlovok, ktorý následne v chladiarni spracuje a vo svojej gurmánskej kuchyni upraví, strieľa sám. Morálne odsúdeniahodnú túto tému, ktorá určite rozdeľuje spoločnosť, nepovažuje. Práve naopak: „Neexistuje uvoľnenejšie mäso ako to z divého zvieraťa, ktoré viedlo sebaurčený život v prírode. Pokiaľ človek optimálne zasiahne – a to je najvyšší cieľ poľovníka – nevzniká žiadny stres. Keď však myslím na transporty teliat a čas v bitúnku, kde čakajú na svoj posledný moment, je mi úplne inak.“ Keďže je luxusný rezort Tannenhof v prevádzke len obmedzene od začiatku decembra do konca apríla, má Jantscher dostatok času na to, aby si naplnil chladiaci priestor zverinou, pripravil omáčky, vývary a jus, a zavaril ich – „tým si ušetrím všetko varenie v čase, keď sú moji kolegovia blokovaní a musia potom pridávať nočné zmeny.“ Z Jantscherových poľovačiek na vysokú zver, pri ktorých mu nikdy nejde o trofeje, môžu profitovať aj hostia: „To nepotrebujem. Nevešiam si na stenu žiadne parohy a nezriadil som si ani poľovnícku izbu. Ide mi o mäso,“ hovorí poľujúci kuchár. Vlastný revír prináša rodákovi zo Štajerska mnoho výhod: „Môžem si vybrať, čo použijem do reštaurácie, pretože mám prístup k častiam, ku ktorým sa inak človek sotva alebo vôbec nedostane. Vyberám aj jelenie líčka, jazyk a srdce – a keď varím „Beuschel“ (pľúcnu pečienku), tak aj pľúca a pečeň.“ Dokonca aj pri mozgu a črevách (na výrobu klobás z danej zveriny) nemá 50-ročný kuchár, ktorému sa ako jednému z mála v brandži darí dosiahnuť dokonalú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, žiadny ostych: „Použijem naozaj všetko.“

Jantscher hľadá špeciálnu zverinu. Chodí na poľovačku na kozorožcov a podstupuje aj hodinové túry v neschodnom skalnatom teréne, aby ulovil kamzíka. Jedného exemplára musel dokonca nasledovať až ku vrcholovému krížu v nadmorskej výške 2 700 metrov, aby ho prelstil. Poľovačka na kamzíky patrí pre špičkového kuchára k tým najťažším. Alpské zvieratá sú extrémne rýchle a skutoční akrobati na skalných stenách. Bez námahy sa im darí behať kolmo hore a dole po strmých stenách. „Každý kamienok, ktorý sa pohne, každé puknutie, ktoré človek urobí, počujú,“ vie Jantscher reportovať aj o seizmografických schopnostiach zvierat, ktorých čuch je taktiež jemne vybavený. „Keď sledujete určité zviera, ktoré chcete uloviť na vhodnom mieste, aby po výstrele nespadlo a aby ste ho mohli získať, človek sa už poriadne zadychčí. To si človek všimne najneskôr vtedy, keď našiel horský chrbát ako krytie, priloží pušku a hlaveň sa pohybuje hore a dole, pretože človek tak ťažko dýcha.“

Poľovačka je viac než strieľanie
Viac kondície a rutiny prináša profesionálny poľovník Christoph Burgstaller, ktorý chodí na poľovačku 300 dní v roku z 365 a svoju skúšku zložil pred vyše 20 rokmi. Pričom pojem „poľovačka“ pre profesionála, ktorý je aj učiteľom a vyškolil 500 mladých poľovníkov a 90 poľovníckych stráží, zahŕňa aj zaobstarávanie krmiva, starostlivosť o zvieratá, ochranu lesných rastlín pred ohryzom zverou a permanentné pozorovanie zdravotného stavu svojich zverencov. „Dni, kedy človek uloví zviera, sa obmedzujú na niekoľko v roku a počet kusov podlieha prísnemu plánu lovu (pozn.: úradný plán, ktorý určuje, koľko zveri sa má ročne uloviť v príslušnom revíri).“ Burgstaller spravuje 1 500 hektárov veľký revír s kamzíkmi a jelenej zveri, ktorý sa nachádza v Mittersille v salzburskom Pinzgau. Sprevádza ho pri tom jeho hannoverský farbiar Djego, ktorý je ako trojročný plne vycvičený a ktorého hlavnou úlohou je vystopovať zver zrazenú na ceste, ktorá by zranená utiekla do lesa a tam zahynula. Rovnako ako puška, pozorovací ďalekohľad a fotoaparát (Burgstaller je vášnivý fotograf divých zvierat) je aj Djego pri každej postriežke po Burgstallerovom boku. Ak ide rodák z Korutánska na poľovačku v zle sprístupnenom lesnom revíri alebo vo vysokohorskom teréne, zvyčajne nie je v tesnej blízkosti žiadna chladiareň na spracovanie (stiahnutie kože a rozporciovanie) zvieraťa. Skúsený poľovník ho preto porciuje priamo v prírode: na to Burgstaller najprv stiahne kožu, ktorá potom slúži ako čistá podložka, a následne rozloží celé zviera na hrubé časti (na kostiach). Čo nie je využiteľné, zostáva v prírode – pre orly, havrany a iné zvieratá. Čistú zverinu poľovník zabalí do čiernych ľanových plachiet, transportuje ju v ruksaku a nechá ju potom vyzrieť až do finálneho spracovania. „Spracovanie zveriny na mieste má tú výhodu, že človek nemusí celé hodiny nosiť zvieratá s hmotnosťou okolo 80 kilogramov (ako napríklad pri jelenej zveri) alebo viac, ale len tie hodnotné časti.“

Z cesty do Chorvátska si skúsený poľovník doviezol aj zverinu z vlastnoručne uloveného medveďa. Časť si nechal pre vlastnú spotrebu. Väčšinu však dodal bratom Karlovi a Rudimu Obauerovcom do rakúskeho Werfenu. „Chuť je ohromná a pohybuje sa medzi diviakom a jeleňom,“ rozplýva sa špičkový kuchár Rudi Obauer a dodáva: „Všetci hostia sa pýtali, kedy znova zaradíme na jedálny lístok pokrm z tohto vzácneho mäsa.“ Vyrobila sa dokonca medvedia polievka: pripravená s cesnakom, zelerom, borievkou, palinou, yzopom a vylepšená sherry a Madeirou, vznikla esencia, ktorú servíroval s natenko nakrájaným medvedím mäsom a niekoľkými sauté hríbmi. Reštaurácia bratov Obauerovcov sa nachádza uprostred poľovného revíru. Nie je teda prekvapujúce, že Rudi Obauer manželka Angelika a syn Rudi vlastnia poľovnícky lístok a vznikla vysokohodnotná, detailne spracovaná kuchárska kniha a kniha o prírode, ktorá nesie názov Der Jaga und der Koch (Poľovník a kuchár), v ktorej Christoph Burgstaller ako poľovník a Rudi Obauer ako kuchár prezrádzajú svoje hlboké znalosti na tému zveriny z pohľadu každého z nich. „Zverinová kuchyňa je pre nás veľmi dôležitá. Vďaka priamemu kontaktu s poľovníkmi vždy vieme, odkiaľ zverina pochádza a že bola čerstvo zastrelená. To sa nedá vždy povedať o vákuovo balenom mäse zo supermarketu.“

Pri raticovej zveri sa Obauerovci spoliehajú predovšetkým na Christopha Burgstallera, ktorý prináša zo srnca stehno, chrbát alebo plece, dodáva polovice zvierat a stále má poruke aj vnútornosti ako napríklad jeleniu pečeň, ktorá sa v reštauračnej kuchyni napríklad údi a servíruje so šafranovými jablkami, rakytníkom a nakladanými hubami podpňovkami. Z jedného kamzíka získajú obaja špičkoví kuchári 100 porcií, kombinujú kamzíčie carpaccio s čučoriedkovou horčicou a dusenými dulami, jemne opečenú pečeň vysokohorského zvieraťa so zelerovým pyré alebo kamzíčie ragú s vyprážanými lišajníkmi, maslovými haluškami a mliečnou penou.

V revíri drobnej zveri
Druhého partnera v otázkach zveriny nájdete v Burgenlande. Georg Wurm vlastní licenciu na poľovanie už 45 rokov a obohacuje kuchyňu Obauerovcov najmä kačicou, bažantom, jarabicou a divým zajacom. Je dodávateľom pre Heinza Reitbauera a jeho Steirereck v mestskom parku, pravidelne prichádza za kuchárskym extrémistom Maxom Stieglom a prijíma objednávky od Markusa Josefa Lentscha, ktorý prevádzkuje panónsku inštitúciu hostinca Zur Dankbarkeit a ročne u poľovníka objednáva až 500 srnčích chrbtov. Geneticky zaťažený, Wurm vášeň pre poľovačku prevzal už v mladosti od svojho otca a starého otca. Spoločne so svojou robustnou fenkou nemeckého drôtosrstého stavača, ktorá pri poľovačke na drobnú zver odvádza nenahraditeľnú prácu pri nasadeniach na vode i vo vode, je Wurm ako poľovník v pohotovosti 20 hodín z 24 hodín denne. Pre neho je to samozrejmosť: „Nie je to povolanie, ale poslanie,“ konštatuje. Okrem nočných služieb kvôli zraneným zvieratám čaká v 1 700 hektárov veľkom revíri obce Gattendorf nie menej ako 90 vodných napájadiel, ktoré treba neustále napĺňať. Zajíce od konca leta každý deň zásobuje 700 kilogramami mrkvy, ktorú na poliach rozváža traktorom. Okrem ošetrovania a starostlivosti o zvieratá môže z prírody odobrať len toľko zveri, koľko je možné bez ohrozenia stavu. Preto poľovníci každý rok vykonávajú sčítania, aby získali prehľad. Jarabice patria medzitým v reštauračných kuchyniach k vzácnej pernatej zveri. V Burgenlande sa však populácia jarabíc, na rozdiel od vývoja v iných oblastiach, zväčšila, takže Rudi Obauer môže opäť počítať s dodávkou 50 kusov tejto pochúťky, z ktorej stehná jemne varí vo vode s borievkou a bobkovým listom a aromatizuje octom balsamico, Madeirou a extraktom z ligurčeka. „Dôležité je pracovať pri nízkej teplote, jarabica neznáša teplo.“ Prsia pernatej zveri opečie na strane kože na panvici v zmesi korenia a soli, dopečie v rúre ďalších päť minút a nakrája ich glazované v masle predtým, než kúsky pretiahne aromatickou pastou z lieskových orieškov a medu a divinový pokrm finalizuje krátko opečenými lievikovými hubami.

Neprekonateľná pri pernatej zveri je pre kuchárskeho kolegu Philipa Rachingera z Mühltalhofu v hornorakúskom Neufeldene divá kačica. „Pre mňa je to jednoducho najlepšia divá hydina, pretože sa tak približuje k francúzskemu krvavému holubovi. Jasné, existujú aj sluky a tisíc iných skvelých vecí, ale kačíc tu máme veľa a dostávame ich ako regionálny produkt z Mühviertelského Böhmerwaldu.“ Trikrát ročne je Rachinger zásobovaný 40 kusmi, ktoré so svojím tímom v reštauračnej kuchyni šklbe. „Ôsmim nám to trvá pol dňa, kým sú ošklbané a kým sme odstránili aj páperie pomocou vosku zo zvyškov sviečok zbieraných počas celého roka z reštaurácie.“ Prsia pečie na skelete a dopeká v rúre, až kým mäso nedosiahne vnútornú teplotu 58 stupňov. Na tanier prichádzajú kačacie prsia s vysoko aromatickou červenou kapustou, ktorú Rachinger mieša s karamelizovanou cibuľou, červeným a portským vínom, ako aj červenými riasami Dulse, chrumkavo opečenými lievikovými hubami, čiernym koreňom, konfitovanými kačacími stehnami a knedľou z kysnutého cesta. Tá je plnená slivkovým lekvárom, sečuánskym korením a kačacou plnkou, na ktorú mühviertelský špičkový kuchár spracuje pečeň, srdce a stehná divej hydiny a knedľu prezentuje ako prílohu s makovo-sečuánskou maslovou omáčkou.

Zatiaľ čo radikálny kuchár chutí objednáva pernatú zver v celku a kvôli jej prehľadným rozmerom ju porciuje sám, využíva šancu nechať si spracovať veľké zvieratá od obchodníka so zverinou, ktorému dôveruje. „Nemáme vlastnú kompletne vydláždenú miestnosť, akú mal kedysi takmer každý vidiecky hostinec na spracovanie zvierat. Ale to, čo sa dá zdvihnúť jednou alebo dvoma rukami, porciujeme v našej kuchyni sami. Práve sme dostali diviaka s hmotnosťou 40 kilogramov. Z toho vznikne saláma a chrbát si odložíme, keď budeme znova variť segedínsky guláš z diviaka.“ S koncom obdobia hájenia na jeseň sa Rachinger už pripravuje na ročnú zver (jednoročné srnčie): „Sviečková je veľká len ako dva prsty a plece ako dlaň ruky. Keď sme v roku 2017 u nás hostili medzinárodných špičkových kuchárov Magnusa Nilssona a Reného Redzepiho, skoro z toho zošaleli, pretože kvalita zveriny v Rakúsku je extrémne dobrá.“

O vysokej domácej kvalite zveriny je presvedčený aj Thomas Dorfer z Landhaus Bacher vo Wachau, ktorý sa môže spoľahnúť na celkovo štyroch poľovníkov, ktorí chodia na postriežku v neďalekom Dunkelsteinerwalde, v Langenlois a okolí a zásobujú ho mäsom zo srnca, jeleňa, zajaca a divej hydiny. Na jeden pokrm objednal šesť zajacov, ktoré spracoval na 120 porcií: „Dlho som premýšľal, ako možno divého zajaca prezentovať súčasne a realizovať ho na tanieri úplne puristicky.“ Na to zelerové hľuzy nakrájal na hrubé kúsky, vytvaroval ich do gule a konfitoval v hríbovom masle, kým nezmäkli. V ďalšom kroku koreňovú zeleninu vydlabal a naplnil korenistou plnkou zo zajačích nôh, srdca a pečene, ktorú zmiešal s dulami a Hot Lemon chilli, hľuza je pokrytá hubovým šalátom. Divinový pokrm posiela hosťom s údeným zelerom a Rouennaise krvnou omáčkou.

Na tento bohatý pokrm používa špičkový kuchár všetko, čo zviera poskytuje, vrátane jeho vnútorných hodnôt. Pri raticovej zveri je zriedkavosťou, že sa Dorfer dostane k množstvu vnútorností, ktoré sú spravidla vyhradené poľovníkovi. Ak sa to však predsa len stane, spracuje napríklad srnčí mozog na Royale a servíruje ho s hubovou XO-omáčkou, na ktorú odvodzuje čínsky originálny recept, siaha po bukových hubách, suchohríboch a kozákoch a nastrúha do nej sušenú srnčiu šunku. Porovnateľne nevinne pôsobí chrbát zo srnca so slaným citrónovo-jogurtovým dipom a karamelizovanými pistáciami, pri ktorom vedľajšia zložka na tanieri spôsobila prekvapivý efekt: zo srnčích odrezkov, ktoré vznikli pri očistení, Dorfer vyrobil Cevapcici, ktoré svojou konzistenciou konkurujú maslovému rezňu a na ktoré pomleté mäso zmiešal s bielym chlebom, podusenou šalotkou, hríbmi, slivkovým lekvárom, rascou a Ras el-Hanout. Hotovú masu vyváľal v strúhanke z bieleho chleba, chrumkavo opekol, glazoval a zabalil do Larda a jablka. Ohlas hostí bol jednohlasný: „Radšej by boli zjedli šesť kusov Cevapcici namiesto srnčieho chrbta,“ rozpráva kuchár pobavene. „Nemusí to byť teda vždy tá najušľachtilejšia časť, čo je na tanieri najlepšia.“ —

Adresy

Landhaus Bacher
Südtirolerplatz 2, 3512 Mautern an der Donau
T 02732/829 37, landhaus-bacher.at

Restaurant Obauer
Markt 6, 5450 Werfen, T 06468/521 20, obauer.com

Restaurant Ois
Unternberg 6, 4120 Neufelden, T 07282/62 58

muehltalhof.at
Hotel Tannenhof Superior, Nassereinerstraße 98, 6580 St. Anton am Arlberg
T 05446/303 11, hoteltannenhof.net

Poľovník Christoph Burgstaller
T 0676/581 01 30, jagdkurs-burgstaller.at

Georg Wurm
Gattendorf/Naturverein Seewinkel, 2422 Pama, T 0664/558 05 50

K receptom

Jarabica s lievikovými hubami a orieškovou pastou
(Karl & Rudi Obauer, Obauer, Werfen)

Divý zajac v zeleri s tmavou omáčkou & lesnými hubami
(Thomas Dorfer & Manuel Hammerl, Landhaus Bacher, Mautern)

Jelenie srdce s chrenovými tortellini & topinamburom
(Gustav Jantscher, Tannenhof, St. Anton am Arlberg)

Prsia z divej kačice s červenou kapustou, riasami Dulse, čiernym koreňom a slivkovo-sečuánskou knedľou z kysnutého cesta
(Philip Rachinger, Ois, Mühltalhof, Neufelden/Unternberg)

Profesionálny poľovník Christoph Burgstaller ide na poľovačku za každého počasia.
© Armin Walcher
Posed poskytuje krytie pri poľovačke na srnčiu zver.
© Armin Walcher
Pri teplotách nad nulou Georga Wurma sprevádza druhá poľovná fenka Emma (maďarská vyžla).
Špičkový kuchár Gustav Jantscher investoval peniaze a čas do svojej vášne pre poľovníctvo a často trávi niekoľko dní
v prírode.
Puškohľad umožňuje bezpečné oboznámenie (určenie veku, pohlavia, kondície atď.) zvieraťa na veľké vzdialenosti.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!