Zvedavo sa pán od vedľajšieho stola nakláňa. Či sa vraj, pýta sa zdvorilo, vždy zvykne k rybe piť biele víno? On je totiž skôr za chladné, ľahké červené, hovorí a na lepšie zoznámenie podáva degustačný pohárik. Iste, takáto výmena skúseností a pohárikov ponad stoly sa ani v Bruseli nestáva často. Ale vlastne to nakoniec nie je ani nič nezvyčajné. Pretože Bruselčania, to je jasné, sú úplne posadnutí jedlom.
Tranzitné mesto rozdelené do dvoch jazykových svetov je medzinárodné a zároveň dedinské, plné štýlových zlomov, rozporov, lesklých stránok a špinavých kútov, trblietavé, farebné, melancholické a predovšetkým poriadne ošúchané – obraz mesta ako spoločná maľba vytvorená v priebehu storočí Pieterom Bruegelom, Reném Magrittom, Paulom Delvauxom a Marcelom Broodthaersom. Kúsky celého sveta sú roztrúsené po Bruseli, dotyk Benátok, štipka New Yorku, vánok Neapola, dávka Amsterdamu, streknutie Paríža. Matonge, pomenovaná podľa štvrte v Kinshase, leží medzi Porte Namur a Chaussées de Wavre a d’Ixelles, a v miestnom mäsiarstve majú jednu obzvlášť exotickú pochúťku: krokodílie mäso na nedeľnú pečienku.
Len pár ulíc od Afriky, v nádhernej malej záhrade Comptoir Rodin, si možno vychutnať vegetariánsky alebo dokonca vegánsky obed. Melange z 5th Avenue a Champs-Élysées v štvrti Ixelles lemujú niektoré z najkrajších secesných stavieb. Patrí k nim súkromne obývaný Hôtel Hallet, Hôtel Solvay, ktorý patrí do svetového dedičstva UNESCO a dnes slúži ako súkromné múzeum, a Maison Tassel. Touto zákazkou pre svojho priateľa slobodomurára, profesora geometrie Emila Tassela, sa v roku 1893 vtedy 32-ročný Victor Horta stal zo dňa na deň slávnym. Jeho architektonické rozprávania o forme a materiáli, ornamente a priestore, experimente a svetle, funkčnosti a estetike, s majestátnymi schodiskami, odvážnymi fasádami zo skla a ocele, umeleckými železnými úponkami, sú, ako postuloval sám svetoznámy bruselský secesný architekt, také pomalé na odhalenie ako dej románu.
V ideálnom prípade sa kuchárske a staviteľské umenie dajú objaviť pod jednou strechou, La Quincallerie v Uccle je práve také miesto. Secesné železiarstvo v Rue du Page si zachovalo svoju tvár, len na pulte sú namiesto železiarskeho tovaru vystavené mäkkýše a kôrovce. Z obrovských nástenných hodín kvapká čas, skrinky so stovkami malých zásuviek pripomínajú pôvodný účel módneho podniku s naozaj výdatnou ponukou jedál. Pečené bravčové koleno z obedového menu by mohlo hravo nasýtiť trojčlennú rodinu.
Aj secesná kaviareň Victor a brasserie Bozar v Musée des Beaux-Arts (Bozar), ocenená michelinskou hviezdou, spájajú architektúru a kulinárstvo tým najlepším spôsobom. „Mont des Arts“ sa nazýva vŕšok, na ktorom sa nachádza Palác krásnych umení, Kráľovská knižnica, Múzeum hudobných nástrojov, BELvue Museum, Múzeum Belgickej národnej banky, Generálny štátny archív a práve Bozar. Victor Horta ho v 20. rokoch 20. storočia umiestnil ako spojenie medzi horným a dolným mestom na vrchol Kunstbergu, respektíve ho – akýsi obrátený Guggenheimov Guggenheimov múzejný štýl v New Yorku – vyvŕtal špirálovite do zeme okolo svetlíka, pretože kráľ trval na tom, aby mu Horta nezakryl krásny výhľad zo mestského paláca.
Svoj prvý mestský dom postavil Horta mimochodom v dnes multikultúrnom Schaerbeeku, kde domy nenosia fasádny mejkap a kde sa 8. apríla 1929 narodil Jacques Brel. „Žiaden luxus, žiadna extravagancia: obývateľný podzemný, solídny predsieň a schodisko, príjemne spojená obývačka a jedáleň, prvé poschodie s vaňou a WC a druhé podkrovie pre deti a zamestnancov,“ poznamenal obľúbený architekt krásnych a bohatých o požiadavkách na Maison Autrique, ktorý je ako múzeum prístupný verejnosti. Koho tu prepadne hlad, môže v sympatickom rodinnom podniku Menthe & Safran študovať marocko-farebný pocit Schaerbeeku, aj keď nie pri secesii, ale pri harira polievke, typickom jedle počas ramadánu.
Kým imigranti a životní umelci formujú tvár ulíc Schaerbeeku, bohaté meštianstvo sídli predovšetkým v Uccle alebo Ixelles. Remeselníci, malomeštiaci, študenti a bohémovia sa zasa túlajú do štvrte Marollen. Keď sa táto oblasť mala gentrifikovať a nanovo osídliť solventnejšími nájomníkmi, obyvatelia sa postavili na odpor celkom spektakulárne: postavili svoje postele na ulice tak dlho, kým téma vysťahovania nebola zo stola a – takmer – všetko ostalo po starom. Stredom štvrte, stráženým monštruózne-pompéznym Justičným palácom, ktorý sa na základnej ploche 3 600 metrov na bývalom vrchu šibenice pyšne vypína nad mestom, je Place du Jeu de Balle, od roku 1873 dejisko jedného z najväčších blších trhov v Európe. Lovci zliav, zberatelia drobností a milovníci kuriozít sa po zjednávaní a obchodovaní stretávajú v Brasserie au Clef d’Or: na jedenie sú sendviče a zeleninová polievka, a v nedeľu akordeonista rozprúdi náladu parížskymi šlágrami a revolučnými piesňami.
Dve nákupné ulice, ktoré pretínajú štvrť Marollen, Rue Blaes (Blaesstraat) a predovšetkým Rue Haute (Hoogstraat), sú slávne pre cenovo dostupné vintage, starožitnosti, remeselné nástroje, haraburdy a hip interiérový dizajn. Aj svetoznámy maliar sa v roku 1562 usadil na Hoogstraat 132: Pieter Bruegel starší žil až do svojej smrti v roku 1569 v štvrti Marollen a so svojimi insígniami – paletou a štetcom – tam sedí dodnes. Odliaty v bronze stráži svoje posledné miesto odpočinku v kostole Notre-Dame de la Chapelle. V jeho tieni na Place de la Chapelle sa zase dá v Les Brigittines, bývalej budove pošty, znamenito študovať art nouveau a novo interpretovaná flámska kuchyňa; masívny nábytok, tmavozelené čalúnené vintage stoličky, ktoré farebne ladia so zelenými stenami, tmavá drevená podlaha, secesné lampy. V otvorenom krbe praská oheň, Brusel vie byť – aspoň čo sa týka počasia – niekedy celkom drsný. Šéfkuchár Dirk Myny otvoril reštauráciu ocenenú pečaťou kvality excelentnosti pred dobrým štvrťstoročím. Svojich hostí rád víta osobne, skôr než sa nápaditý skladateľ jedál a ingrediencií utiahne do svojho kuchynského kráľovstva. Tradičným flámskym receptom svojou súčasnou interpretáciou berie ťažkosť, na predjedlo lisuje krvavničky, kyslú kapustu a slimáky na malé delikátne tortičky. Hlavné chody sú potom už trochu výdatnejšie: držky, baskické bravčové líčka s tuniakovým tatarákom, zeleným citrónom a zázvorom, štyri hodiny v pive Kriek dusené teľacie, konské filety alebo, v podstate diétna strava domu, slávky z Normandie.
V čipkárskych dielňach a maličkých robotníckych bytoch štvrte Marollen našli aj Marx a Engels výskumný a názorný materiál pre svoj Komunistický manifest. Svoj opus magnum však cibrili v oveľa ušľachtilejšom prostredí v Maison du Cygne priamo na Grand-Place. Dom labute spája dnes ako jemný a u úradníkov EÚ dosť obľúbený gurmánsky chrám bistro, klub a salóniky pod jednou strechou. Zaliaty do flámskej neskorej gotiky, štedro ponorený do zlata a až pod štíty bohato zdobený sochami a zvieracími figúrami – ako barokové perly žiaria cechové domy, ktoré lemujú najelegantnejší bruselský salón pod šírym nebom. Už dávno za starými fasádami na Grand-Place nesídlia žiadne remeselnícke zväzy, ale väčšinou medzinárodné koncerny, aj Maison du Roi nehostí žiadneho kráľa, zato však Mestské múzeum. A to je (aj) šatníkom najdrzejšieho a najslávnejšieho bruselského cikajúceho chlapca, Manneken Pis, ktorý necháva svoj (vodovodný) prúd striekať na rohu ulíc Rue de l’Etuve/Rue du Chêne. V kostýmovom funduse sa nachádzajú tisíce kabátikov a nohavičiek, samurajské odevy a poriadne lederhosen. Na veľké sviatky sa Manneken oblieka do úhľadných šiat. Väčšinou však cikaťúci šibal, ako ho majster Jérôme Duquesnoy v roku 1619 vytvoril, zostáva: nahý.
Îlot Sacré sa nazýva oblasť okolo Grand-Place. Svätý ostrovček plný pamiatkovo chránených stavebných skvostov zo 17. a 18. storočia má pôžitkársku prezývku „Brucho Bruselu“ a je labyrintom úzkych, kľukatých uličiek s takými jazyk dráždiacimi názvami ako Maslo, Kurčatá, Bylinky alebo Chlieb. Tesne vedľa seba malé obchodíky, starožitnosti a, samozrejme, reštaurácie: viac ako sto krčiem, bistier, čajovní s praskajúcim krbom a lahodnými tortičkami, brasseries s umeleckými aranžmánmi z rýb, mušlí a ustríc a samozrejme aj nejedna turistická pasca, ktorú možno rozpoznať podľa toho, že čašníci ako vtieravé lákače krúžia okolo okoloidúcich a kopy homárov a mušlí sú až príliš bohato navŕšené.
Pred Chez Leon v Rue des Bouchers, hlavnou tepnou štvrte maškrtníkov, nestoja čašníci, ale zato dosť veľa miestnych a turistov svorne v rade. Chez Leon je niečo ako nekorunovaný kráľ slávok. Tisíc kilogramov mäkkýšov sa denne uvarí, žiadny div teda, že päť stolov, ktoré mal podnik pri otvorení v roku 1893, muselo dostať poriadne rozšírenie. Aktuálny stav: 420 miest na sedenie na dvoch poschodiach a rozložených v deviatich susedných domoch. Medzitým varechu drží pravnuk zakladateľa, Kevin Vanlancker, otec Rudy medzitým vlani integroval skrachované Aux Armes des Bruxelles hneď oproti do rodinného gastronomického impéria, aby ho tradičnou francúzsko-belgickou kuchyňou opäť vypiplal na druhý hotspot v Rue de Bouchers.
Tá zase vedie priamo ku Kráľovským galériám, najstarším v Európe, postaveným v roku 1847 pre bruselské veľkomeštianske dámy a zastrešeným, aby si mohli aj počas dažďa vybaviť nákupy suchou nohou. Na necelých 200 metroch sa radí jeden vedľa druhého seriózne čipkárske obchody, najlepší belgickí čokolatiéri, obchodíky s čipkami, kaviarne, divadlo, drahé butiky a šampanské bary. Obchod so zbraňami v Galériách Saint-Hubert, v ktorom Paul Verlaine kúpil onú pištoľ, ktorou chcel šialený žiarlivosťou v roku 1893 ukončiť aféru so svojím mladistvým milencom Rimbaudom, už ale neexistuje. Dramatický koniec mužského priateľstva: mladý básnik skončil v nemocnici, ten starší hneď za rohom vo väzení. To je dnes mimochodom pod krásnym názvom Amigo päťhviezdičkový hotel a býva sa v ňom oveľa pohodlnejšie ako za čias Verlaina.
Úspešní majstri slova dneška, novinári, módni grafici a mladí módni návrhári sa usadili v odstavených dielňach a secesných budovách v najstaršej štvrti mesta okolo Place Sainte-Catherine, Rue Dansaert a Place Saint-Géry. Po nákupných horúčkach v šik dizajnérskych obchodoch a následnej prehliadke galérií sa hip kreatívna scéna stretáva v ošumelo-šik reštaurácii La Manufacture v Rue Notre-Dame du Sommeil, na ktorej je jej minulosť ako bývalej manufaktúry na kabelky stále skvele poznať, alebo v Selecto v Rue de Flandre: bielo-čierna kachličkovaná podlaha, svetlé bistro stolíky, čierne čalúnené kožené lavice, tmavé art-déco stoličky a malá kuchyňa uprostred podniku, v ktorej kuchárska brigáda zapeká najjemnejšie Coquilles Saint-Jacques, šúľa gnocchi, prská steaky à la minute a samozrejme pripravuje Moules et frites, a to za celkom férové ceny. „Bistronomie“ nazýva domáci pán Olivier Morland svoj sympatický recept na úspech. Na Place Sainte-Catherine je v sobotu v móde ustricovanie pri modro-bielo vlajkujúcom rybom bare, ktorý vystupuje pod názvom Noordzee alebo Mer du Nord. Víkend doznieva „swingin’ and lazy“ popoludním v Monku, každé dva týždne v nedeľu sa v ošumelo-šik bare konajú živé koncerty. Pivo je potom o niečo drahšie, ale nálada o dve oktávy veselšia. Ďaleko od akéhokoľvek sporu o jazyk a národnosť vládne, či už v študentských krčmách v dada štýle, v ocenených art-déco chrámoch, pri flámskej domácej strave v prestavaných dielňach alebo francúzskej haute cuisine v bývalých ateliéroch umelcov, či pred ustricovými stánkami alebo stánkami s v voňavom náleve dymiacimi slimákmi, mimochodom aspoň v jednom bode sýta zhoda: slávne Frites sa musia bezpodmienečne a výlučne vysmážať na obličkovom hovädzom tuku.
A LA MORT SUBITE
(Tel.: +32/2/513 13 18, www.alamortsubite.com)
Táto nádherná secesná krčma, situovaná prakticky na konci Galeries Royales Saint-Hubert v Rue Montagne aux Herbes Potagères 7, je slávna-neslávna pre svoje lahodné pivá Faro, Gueuze, Kriek a Lambic. A tie sa čapujú denne medzi 11. hodinou doobeda a 1. hodinou v noci. Zatvorené je 24., 25. a 31. decembra a 1. januára. Fotografia na stene dokazuje: Aj Jacques Brel tu obšírne študoval „belgitude“.
AUX ARMES DES BRUXELLES
(Tel.: +32/2/511 55 50, www.auxarmesdesbruxelles.com)
hneď oproti v Rue des Bouchers 13 patrí takisto do gastronomického impéria Rudyho Vanlanckera. Šéfkuchár Chez Leon tu absolvoval svoje kuchárske učilište a, keď podnik pred rokmi skrachoval, postrčil jeho kulinárske zmŕtvychvstanie. Otvorené od 12:00 do 23:00.
AU RUGBYMAN N° 1
(Tel.: +32/2/512 56 40, www.rugbyman1.com)
na Quai aux Briques 4 je, o čom svedčí aj obrovský svetelný homár nad vchodovými dverami, od založenia v roku 1949 slávny pre svojho kanadského homára. Interiér je príjemne neokázalý. Keď je teplo, Rugby-man tanier s homárom, krevetami a inými kôrovcami (55 eur) sa podáva na malej terase na nábreží. Nemýliť si s Rugbyman N° 2 o pár domov ďalej. Ak, tak originál!
BRASSERIE BOZAR
(Tel.: +32/2/503 00 00, www.bozarrestaurant.be)
má dobrú michelinskú hviezdu. A aj Gault & Millau ocenil šéfkuchára Karena Torosyana 16,5 bodmi z 20. Situovaná v Palais des Beaux-Arts (Bozar) v Rue Baron Horta 3, je pravdepodobne jednou z najelegantnejších a najušľachtilejších múzejných reštaurácií na svete. Trojchodové večerné menu s vínom a v nádhernom art-déco prostredí stojí 84 eur, päť chodov 139. Prakticky špeciálnu ponuku pred divadlom v dvoch dejstvách majú každý večer za 54 eur. À la carte hrá brasserie vo vyššej cenovej kategórii, predjedlá od 34 eur, hlavné jedlá medzi 49 a 69 eur; a na dezert slávne bruselské vafle, rovnako ako čokoládová torta za 18 eur.
V brasserii LES BRIGITTINES
(Tel.: +32/2/512 68 91, www.lesbrigittines.com)
na Place de la Chapelle sa je výdatne-lahodne, hviezdami ovenčene a napriek tomu neturisticky. Za trojchodové (a nesmierne sýte) obedové menu účtuje šéfkuchár Dirk Myny 35 eur, za takisto trojchodové „trhové menu“ (menu du marché) 55 eur, a za šesť chodov „menu šibalov“ (menu canaille) navrhuje 75 eur. Otvorené počas pracovných dní 12:00 až 14:00 a 19:00 až
22:00; zatvorené: sobota na obed a nedeľa.
LES BRASSERIES GEORGES
(Tel.: +32/2/347 21 00, www.brasseriesgeorges.be)
vo veľkomeštianskom Uccle vyhráva každé porovnanie s parížskou brasserie. Špecializuje sa Les Brasseries Georges v Avenue Winston Churchill 259 na morské plody a vycibrenú národnú stravu, oboje nie práve lacné, ale zato skutočne lahodné.
CHEZ JACQUES
(Tel.: +32/2/512 20 27, www.restaurantjacques.be)
na Quai aux Briques na bývalom rybom trhu je neprepychová krčma pre fanúšikov homárov a rýb.
CHEZ LEON
(Tel.: +32/2/511 14 15, www.chezleon.be)
uvarí denne 1 000 kilogramov slávok, leží v kulinárskom epicentre v Rue des Bouchers 20 a je od založenia v roku 1893 vo vlastníctve rodiny Vanlanckerovcov. Deti vo veku do dvanásť rokov jedia u kráľa slávok a hranoliek mimochodom zadarmo, a k slávnym Moules et frites (podľa spôsobu prípravy medzi 15 a 22 eur) pasuje domáce pivo „Leon“ obzvlášť dobre. Otvorené denne od 11:00 do 23:00.
COMME CHEZ SOI
(Tel: +32/2/512 29 21, www.commechezsoi.be)
U Laurence a Lionela Rigoletovcov na Place du Rouppe 23 sa nachádzate v bruselskom gurmánskom nebi. Reštaurácia s necelými 50 miestami je architektonicky poctou Victorovi Hortovi a kulinársky patrí k tomu najlepšiemu, čo mesto môže ponúknuť. Lacné to nie je, drahšie predjedlá v tomto gurmánskom chráme môžu stúpnuť aj na 65 eur, hlavné jedlá na 150 eur. Ut., str. sa varí len večer, štv. až sob. aj na obed, ne. je zatvárací deň.
COMPTOIR RODIN
(Tel.: +32/2/203 00 14, www.comptoir-rodin.be)
je raňajková kaviareň a obedová jedáleň, popoludní je káva a domáce koláče. Prostredie je vyslovene ležérne, s tehlovými stenami, svetlými drevenými stolmi a lounge pohovkami. Očarujúca je malá záhrada. Cez víkend sa v Avenue Auguste Rodin 8 za
29 eur podáva brunch v dvoch vlnách (o 10.30 a o 13.30 hod.), pondelok je zatvárací deň.
IN’T SPINNEKOPKE
(Tel.: +32/2/511 86 95, www.spinnekopke.be)
na Bloemenhofplein 1 nie je nóbl krčma, ale rázny hostinec z 18. storočia s červenými kockovanými obrusmi a výdatnou bruselskou domácou stravou: králik, kyslá kapusta, waterzooi a Lambic – typické belgické pivo. Ne. je zatvorené, po. a so. len večer od 18.00, zvyšné dni aj od 12.00 do 14.30 hod.
LA FLEUR EN PAPIER DORÉ
(Tel.: +32/2/511 16 59, www.goudblommekeinpapier.be)
Len pár krokov od turistických vyšliapaných chodníkov sa nachádza táto útulná umelecká krčma v Rue des Alexiens 55. Steny sú nabité dadaistickými memorabíliami, na dverách kuchyne visí pravý Magritte, ktorý tu bol stálym hosťom. Na jedenie je jednoduchá krčmová strava, párky v rôznych variáciách, polievky, sendviče. Dada žije – a to počas týždňa od 12.00 do 24.00, ne. do 19.00 hod., po. je zatvárací deň.
LA MANUFACTURE
(Tel.: +32/2/502 25 25, www.lamanufacture.be)
Prostredie bývalej manufaktúry na kabelky uprostred Saint-Géry je extravagantné stretnutie pre šik publikum a vhodná bodka po galériovej prechádzke. Kreatívna a nouvelle je aj (belgická) kuchyňa domu v Rue Notre-Dame-du-Sommeil 12–22. Denne otvorené, len sobota na obed a nedeľa sa oddychuje celý deň.
LA QUINCALLERIE
(Tel.: +32/2/533 98 33, www.quincaillerie.be)
Bývalé železiarstvo v Rue du Page 45 je tres à la mode, skvelá architektúra, šikovní ľudia. Obed s morskými plodmi – šesť ustríc, tri morské raky, štyri ružové krevety a dva morský slimáky – stojí necelých 30 eur, jednoduchší obed sa podáva za 20 eur, rumpsteak za 31 eur. Počas týždňa na obed a večer, cez víkend otvorené len večer.
LE SELECTO
(Tel.: +32/2/511 40 95, www.leselecto.com)
v Rue de Flandre 95–97 je celkom cool lokalita. „Bistronomie“ nazýva domáci pán Olivier Morland svoj koncept podniku. Ceny sú prijateľné, nevyhnutné Moules et frites ešte lepšie ako v Chez Leon a hostia ležérni.
Victor Bozar Café
(Tel.: +32/2/213 19 19, www.ictorbozarcafe.be)
leží na druhej strane múzea, v Rue Ravenstein (Ravensteinstraat) 23. Bývalý múzejný knižný obchod bol architektonickou kanceláriou Robbrecht & Daem premenený s množstvom zelenej žuly, zlatými lampami a čiernymi koženými lavicami na kaviareň. Ak by ste tu chceli usporiadať párty: ručne maľované závesy vás oddelia od zvyšku kaviarne. Otvorené je denne od 11:00 do 23:00.
BOZAR
(www.bozar.be)
V kultúrnom centre postavenom Victorom Hortom medzi rokmi 1922 a 1929 v Rue Ravenstein sú výstavy, čítania, koncerty, tanečné vystúpenia, filmové premietania.
VILLA EMPAIN
(www.villaempain.com)
Boghossian Foundation v Avenue Franklin Roosevelt je odporúčania hodná nielen kvôli architektúre Michela Polaka, ale aj kvôli obmieňajúcim sa výstavám. Avšak, do 28. marca je zatvorená.
HORTA MUSEUM
(www.hortamuseum.be)
v Rue Américaine v Saint-Gilles sa rozprestiera cez obytný a ateliérový dom, ktoré Victor Horta postavil medzi rokmi 1898 a 1901, a poskytuje hlboký pohľad
do stavebne-umelecky priekopníckej, dekoratívne extravagantnej tvorby belgického majstra art-déco.
MAISON AUTRIQUE
(www.autrique.be)
v Chaussée de Haecht je otvorené od stredy do nedele od 12.00 hod. Popri Hortových memorabíliách sú tu aj obmieňajúce sa výstavy.
Hôtel SOLVAY
(www.solvay.be)
Medzi rokmi 1894 a 1898 postavil Victor Horta pre Armanda Solvaya, syna slávneho priemyselníka Ernesta Solvaya, jeden z najskvostnejších secesných panských domov v Avenue Louise. Dnes je to súkromné múzeum. V roku 2000 bol Hôtel Solvay vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO.