Keď sa skoro ráno v hornorakúskej reštaurácii Bootshaus chystá odovzdávka tovaru, špičkový šéfkuchár Lukas Nagl nepreberá svoje produkty len pred dverami kuchyne. S výdatnou podporou z kuchyne sa vydáva aj k malému „prístavu“ Hotela Traunsee, kde svoje objednávky preberá po kôpkach v debničkách na móle. Divoko lovené ryby z hlbokomodrého jazera Traunsee sa dodávajú vodnou cestou.
Zdá sa, že Nagl sa sladkovodných rýb nevie nabažiť. Uzavrel dohodu s viac ako desiatimi rybármi. Tak, ako to spoznal a ocenil počas svojho pôsobenia ako kuchár v Afrike, od nich odoberá celý denný úlovok, bez ohľadu na to, koľko alebo ako málo rýb im uviazlo v sieťach; ani druhy rýb nie sú vopred určené, výber produktov určujú len obdobia hájenia. Ostrieža, úhora, šťuku, mrenu, sivena, pstruha a síha z jazier Traunsee, Attersee a Mondsee, ako aj z riek regiónu, 35-ročný šéfkuchár a znalec rýb vďačne prijíma: „To, že nevieme vždy, čo a koľko nás čaká, podporuje a podnecuje našu kreativitu, pretože niekedy máme priveľa rýb, ale príde menej hostí a produkt treba naložiť alebo konzervovať. Sú však aj dni, keď máme rýb málo, hoci máme plne rezervované. Vtedy je potrebná flexibilita, ale je to aj zábava,“ hovorí Nagl, ktorý sa nedávno vrátil z cesty po Japonsku a teraz roluje sivenom z jazera Attersee, ktorý bol predtým v dozrievacej komore nakladaný v koji a sene z horských lúk (suché nakladanie dodáva rybe jej voskovú konzistenciu), kladie ho na parené strúhané zemiaky, krátko opáli a posiela hosťovi ako svoju verziu japonského nigiri.
Pre reštauráciu Bootshaus a ďalšiu gastronómiu hotelierskej rodiny Gröllerovcov (prevádzkujú aj Hotel Post vrátane Wirtshaus Poststube 1327 v Traunkirchene) spracuje so svojím tímom približne osem ton rýb ročne a pritom radikálne stavajú na sladkovodné ryby – a to takmer výlučne z voľného odlovu: „Na jednej strane určite nedostávame prvú voľbu morských rýb, na druhej strane neexistuje nič lepšie ako sladkovodná ryba z voľného odlovu. Naše jazerá sú extrémne čisté, nemáme problém s mikroplastmi a nič sa neprikrmuje. Vždy mi príde trochu smiešne, keď sa propagujú chované lososy, ktoré boli čiastočne liečené antibiotikami, to je jednoducho odporné.“ Namiesto toho radšej denne manipuluje so pstruhom, ktorého pevné mäso si mimoriadne cení, a sivenom, „pretože losos je ich veľký brat a ľudia na to letia“.
Nagl zúžitkuje všetko, čo mu pri porciovaní plutvovcov príde pod ruku. Filozofiu „od nosa po plutvu“ berie doslova, „pretože naozaj nechceme nič vyhodiť“. Z jazerného pstruha, ktorý mu bol práve dodaný a váži úctyhodných 1,5 kilogramu, vzniká štyridsať porcií klasiky reštaurácie Bootshaus: „Rybu nakrájame surovú, servírujeme ju s tenkými plátkami fermentovaného zeleru, kvetov bazy čiernej a bazového oleja, ako aj majonézou z koji oleja a jablka.“ Z kostier pripravuje polievku; zvyšné odrezky rýb s kosťami a plutvami zase špičkový šéfkuchár zbiera a štyrikrát ročne z impozantného množstva dvesto kilogramov z celkovo minimálne piatich druhov rýb pripravuje rybaciu omáčku (takzvaný Traunsee-Garum), ktorá sa však nevyrába tradične a zaobíde sa bez tráviacich orgánov zvierat, ale vyrába sa pomocou enzýmov huby koji na bulgure. „Garum nezapácha tak ako thajská rybacia omáčka Nam-Pla a reprezentuje naše jazero jasnou chuťou sladkovodnej ryby.“ V Ázii sa omáčka fermentuje pri tropických teplotách. Naglove prvé pokusy prebiehali v kotolni hotela – dnes profesionálne zreje až 24 mesiacov v ohrievacej skrini.
Podľa logického cyklu sa jantárovo sfarbená omáčka nepredáva len cez jeho e-shop Luvi Fermente, ale používa sa aj v kuchyni Bootshaus ako dochucovadlo do marinád a omáčok, napríklad do jeho sladkovodnej verzie ceviche, pri ktorej Hornorakúšan krája rybu vedome na veľké kocky, aby ju kyslosť marinády z garumu, limetky a rybacieho vývaru síce na povrchu uvarila, ale ryba zostala vo vnútri surová. Alebo keď surového sivena zroluje do zemiakového papiera, do ktorého Nagl balí aj množstvo chrumkavých jarných byliniek, a k tomu servíruje omáčku, na ktorú mieša fermentovanú šťavu z reďkovky s cukrom a garumom. Líčka salmonidov (kam okrem sivena, síha a pstruha patria aj hlavátka a lipeň) končia u Nagla vo vinaigrette: „Hlavy u nás idú do rybacej polievky. Keď ich ale po jednej až dvoch minútach vyberiem, líčka sa dajú prstami celkom ľahko uvoľniť.“ Čo potom z ryby zostane, bolo vlastne vopred vytriedené. Keď rybár svoj úlovok na lodi omráčil, okamžite ho vypitve a dodá aj s vnútornosťami, ktoré môže Nagl zúžitkovať. Zvyšok, napríklad obličky, črevá a žlčník, ide späť do jazera. „Tak dostanú ryby opäť krmivo – ale prirodzené.“
Rybárka na jazere Attersee
Ulrike Huber je profesionálna rybárka na jazere Attersee. Každý deň jej budík zvoní o štvrtej ráno. O pol hodiny neskôr naštartujú ona a jej manžel Manfred motor svojho rybárskeho člna v Seewalchene, aby strávili nasledujúcich šesť hodín na vode. Bez ohľadu na ročné obdobie, bez ohľadu na počasie. Len búrka ich od toho odrádza, pretože to by bolo životne nebezpečné, „a teploty pod mínus desať stupňov, pretože z vody vyťahujete už len zamrznuté siete, ktoré sa už nedajú nahodiť.“ Manželia sú v rybárskom fachu takmer tri desaťročia. Predtým mali niekoľko daňových kancelárií, ktoré postupne predali. Oblek a kostým vymenili za profesionálnu rybársku výstroj pozostávajúcu z brodiacich nohavíc, bundy do dažďa a gumákov. „Pred 26 rokmi som si nevedela predstaviť, že by som sa niekedy dotkla ryby,“ prezrádza charizmatická majsterka rybárstva a vedúca revíru na jazere Attersee, ktorá dnes s rozvahou vyberá každú rybu zo sietí, omráči ju, zbaví šupín a položí do chladiaceho boxu na lodi. Manželia trávia veľa hodín na tyrkysovo modrom jazere s kvalitou pitnej vody tým, že vyťahujú svoje nahodené siete, vyberajú chytené ryby a siete po procese vysokotlakového čistenia na mieste opäť vracajú do vody. V jazere, ktoré je životným priestorom pre 26 druhov rýb, sa chytá síh, perlin, šťuka a vyhľadávaný siven z Attersee, ktorý je v chuti a veľkosti jedinečný a u manželov rybárov je dostupný len v obmedzenom období pár mesiacov v roku – od augusta do konca jesene. Jemné mäso tohto sivena si cenia špičkoví šéfkuchári z okolia, ale aj Heinz Reitbauer, ktorý pravidelne pred reštauráciou Steirereck vo viedenskom Stadtparku čaká na dodávku tejto delikatesy, ktorá meria sotva trinásť centimetrov a váži asi sedemdesiat gramov. Mimoriadne malá veľkosť a záľuba v chladných teplotách vody robia lov sivena z Attersee obzvlášť náročným. Keď sa totiž jazero zohreje, tento čulý, štíhly drobček ide do hĺbky. „Pre nás to znamená, že siete musíme nahadzovať do hĺbky 120 metrov pod hladinu vody. Vyťahujeme ich denne, bez ohľadu na to, či je v nich päť sivenov alebo dvadsať.“ Ulrike Huber a jej manžel potom stoja so svojou loďou až dve hodiny na mieste, kde treba z jazera vytiahnuť päť sietí. „Sivenom hovoríme aj zlato z jazera Attersee, pretože je to naozaj ťažká práca.“ O dobrom úlovku môžu obaja profesionálni rybári hovoriť vtedy, keď im za deň do siete uviazlo päťdesiat sivenov.
Langenwang v Štajersku. Martin Traxler to má relatívne ľahké. Keď ponorí podberák do vody, môže ľahko ovplyvniť počet rýb, ktoré majú ísť do siete. Pred dvadsiatimi rokmi si Viedenčan spolu so svojou manželkou kúpil víkendový dom v nadmorskej výške necelých 1 000 metrov v Štajersku a čoskoro zistil, že sa nechce každú nedeľu tešiť na budúci piatok. Konateľ rakúskeho vydavateľstva Apothekerverlag a fyzioterapeutka presťahovali svoje centrum života a stali sa chovateľmi rýb. Len pár metrov od domu bagre vykopali tri rybníky, ktoré sú zásobované vodou z potoka Petrulbach pretekajúceho pozdĺž pozemku. Z jedného rybníka do druhého preteká dvadsať litrov za sekundu, aby sa potom opäť odviedli späť do potoka. Filtračné zariadenie nie je potrebné. Pre Traxlera je prácne menej lovenie bielo až červenkasto bodkovaných sivenov potočných, skôr oplodnenie a odchov mláďat, ktoré bývajú v drevenom liahnisku vedľa rybníkov a ktorým treba cez deň každú hodinu ručne podávať malú dávku krmiva. Drobčekovia tam trávia pol roka vo vaniach, kým sa s veľkosťou sotva tri centimetre presťahujú do vodno-betónových žľabov, ktoré Traxler môže variabilne zväčšovať až do dĺžky šesťdesiat metrov v tvare slučky. K väčším rybám potomstvo nesmie, zvieratá sú striktne oddelené podľa ročníkov: „To musí byť tak, pretože siveny sú kanibali a obľúbeným jedlom sivena je siven.“ V priebehu troch rokov vyrastú Traxlerove ryby do veľkosti vhodnej na konzumáciu od dvadsaťpäť do tridsať centimetrov a predávajú sa hlavne súkromným zákazníkom, ale aj špičkovému šéfkuchárovi a susedovi Andreasovi Krainerovi.
Vodný tanec sivenov
Chovateľ svojim rybám vedome dáva čas, ktorý by potrebovali aj v prírodnom prostredí. „Len pomaly rastúce mäso je naozaj dobré mäso.“ Traxler sa môže úplne zaobísť bez použitia antibiotík. Ľadovo studená voda potoka Petrulbach, vedome nízka hustota obsádzky a kvalitné krmivo z odrezkov rýb robia z jeho sivena z Petrulbachu delikatesu: „Toho dostávajú vedome málo, pretože sa živia aj prirodzenou potravou.“ Za súmraku potom jeho siveny predvádzajú svoje akrobatické skokanské umenie, keď ide o chytanie rojov komárov nad hladinou vody. „Dokážu vyskočiť takmer meter.“
Na kvalitný chov z Rakúska sa spolieha aj Lukas Kienbauer v Schärdingu (Lukas, Izakaya, Lukas Steak), ktorý sa dogmaticky nezrieka morskej ryby, ale pri používaní svojich ingrediencií dáva najavo jasnú náklonnosť k domácemu úlovku. Vo svojej ázijskej barovej reštaurácii Izakaya sa napríklad demonštratívne neservíruje žiadne nigiri s lososom. „Táto ryba je väčšinou totálne prešľachtená a často mi príde extrémne rybacia v chuti,“ hovorí špičkový šéfkuchár, ktorý majstrovsky spája rakúske produkty s japonskými koreninami a namiesto morskej ryby s oranžovo-ružovým mäsom radšej na kyslé ryžové guľôčky položí tenko nakrájaný plátok domáceho pstruha lososovitého. V hlavnej reštaurácii Lukas zase kúsok filé zo sivena práve vdychuje trochu brezového dymu, než sa servíruje. Kienbauer pri tom stiahne kožu sladkovodnej ryby, nakladá ho v marináde z koriandra, citróna, cukru a soli, položí ho do zvinutej brezovej kôry a krátko ju zapáli. „Čiastočne to robíme priamo pred hosťom pri stole, ale len vtedy, keď jedlo neservírujeme súčasne na mnohých stoloch, inak to nepríjemne dymí,“ hovorí Kienbauer. Puristicky poňatý chod sa finalizuje cmarovou omáčkou, vyprážanou kožou zo sivena a kaviárom. Veľmi čistá v chuti zostáva aj pstruh, ktorého Hornorakúšan varí asi päť minút na strane kože na soľnom kameni zohriatom na deväťdesiat stupňov a servíruje s kalerábom, mrazenou šťavou z jabĺk Granny Smith a krémom z údeného pstruha. Kúsky brušnej časti ryby údi v rúre, vypraží ich v cestíčku a chrumkavé guľôčky podáva s majonézou z drevného uhlia ako snack „s poriadnou dávkou umami chuti“, aby naladil na svoje viacchodové menu.
Sladkovodná ryba z metódy usmrtenia Ikejime z chovu rýb Gut Dornau sa stane súčasťou jeho ďalšieho menu. O tom ho presvedčila návšteva berlínskej špičkovej reštaurácie Nobelhart & Schmutzig, v ktorej Kienbauer prvýkrát jedol pstruha, ktorý bol usmrtený podľa tradičného japonského umenia (znie to brutálne, ale v skutočnosti má viesť k bezstresovej, rýchlej smrti a tým aj k lepšiemu produktu; pri masovom rybolove sa zvieratá jednoducho zadusia na súši). Ryba sa na to usmrtí cieleným bodnutím do mozgu, nasleduje rez do hlavnej tepny pri žiabrach a cez chrbticu; následne sa zviera na vykrvácanie položí do ľadovej vody, takže svalstvo nie je prekyslené a ryba je v chuti a textúre úplne iná ako konvenčne omráčená. „Pstruh bol úplne surový. Mäso sa doslova rozplývalo na jazyku, akoby bolo varené, a malo čistú, sviežu chuť ryby. Ten rozdiel je jednoducho neuveriteľný.“
Radikálne regionálne
Kuchársky kolega a regionalista Hannes Müller z reštaurácie Die Forelle na jazere Weissensee už dvanásť rokov nedáva na svoj jedálny lístok žiadnu morskú rybu. Radšej servíruje to, čo pláva v jazere Weissensee a čo rybárovi Martinovi Müllerovi uviazne v sieti alebo čo pochádza od experta na ryby Markusa Payra, ktorý je známy pre svoj udržateľný chov rýb až za hranicami krajiny. Na jar je to napríklad surový marinovaný pstruh z jazera, ktorý sa tenko nakrájaný kombinuje s majonézou z kvetov bazy čiernej a všetkými divokými bylinkami a kvetmi, ktoré špičkový šéfkuchár nachádza pri svojich potulkách okolo jazera Weissensee. Pstruh sa však u korutánskeho špičkového šéfkuchára spracováva aj na ceviche so špargľou alebo mladou mrkvou a rebarborovou šťavou, čím jedlu s peruánskymi koreňmi dodáva krikľavo ružovú farbu a zároveň využíva kyslosť rebarbory; alebo zabalí kúsok filé s bylinkami do listu podbeľa, minimalisticky okorení trochou oleja z konárikov a balíček griluje, kým ryba nie je vnútri krásne sklovitá a možno ju jesť spolu s mierne sladkastým listom.
Vybaľovať by sa ryba nemala ani u Michaela Sichera. Hosť zje list wasabi (z potoka vo vlastnej záhrade) s jemným stupňom štipľavosti, ktorý bol spolu s filé zo sivena ako obsahom vyhriaty na japonskom drevovom grile, jednoducho s tým a predtým ho ešte namočí do korenistého extraktu z listov sečuánskeho korenia. V korutánskom Tainachu prevádzkuje Michael Sicher so svojím bratom Wolfgangom v bývalej píle reštauráciu, v ktorej je ryba hlavnou postavou na tanieri. Nemusí sa pritom spoliehať na tovar od iných. Je sebestačný a berie si sivena potočného a jazerného, pstruha dúhového, potočného a jazerného, ako aj hlavátku z vlastného chovu a musí na to urobiť len pár krokov. Celkovo je to 24 rybníkov v rôznych rozmeroch za a pred reštauráciou, ktoré sú čiastočne bazénovo obdĺžnikové, čiastočne organicky okrúhle a ako súčasť rajskej záhrady reštaurácie a sú napájané vodou z potoka Weißenbach. „To, čo všetko tam prichádza ako prirodzená potrava, sa nedá nahradiť.“ Červy, hmyzie larvy, muchy, pavúkovce, kôrovce a slimáky patria do denného jedálneho lístka lososovitých rýb, ktorým Sicher ponúka toľko priestoru, ako to nepredpisujú ani biopravidlá. Choroby zvieratá tohto chovateľa rýb a šéfkuchára ešte nikdy nemali.
Vysoká náročnosť, ktorú si korutánsky špičkový šéfkuchár sám na seba uvalil, minútová blízkosť k produktu a dostupnosť rýb vo všetkých štádiách vývoja robia jeho kuchyňu, ktorá profituje aj z bylinkovej záhrady pozostávajúcej z dvesto domácich a exotických rastlín z celého sveta, nezameniteľnou. Šesťcentimetrové minisiveny vypráža ako šproty a servíruje ich s penou z čiernych ríbezlí a olív a ázijskými šalátmi z vlastnej záhrady ako štartér; trojročných sivenov potočných a pstruhov jazerných krája surových na tenké plátky a posiela ich z kuchyne s penou z červenej repy a wasabi, sklenenými rezancami a vyhľadávaným kaviárom zo sivena ako „sashimi po korutánsky“. Mliečie od pohlavne dospelých samcov obaľuje v cestíčku a dáva ho na jedálny lístok ako korutánske kalamárové krúžky s jemným kapustovým šalátom. Zimné ryby s vyšším obsahom tuku údi v dvoch etapách počas viacerých dní, takže sa stávajú zlatohnedými, doslova sa scvrknú a „vyzerajú takmer ako skamenelina“, vtipkuje Sicher, ktorý z nich pripravuje extraktívnu tmavú rybaciu šťavu s intenzívnou údenou arómou, ktorú treba opatrne dávkovať. S obľubou loví aj extra veľké kalibre vysokého veku: „Tvrdohlavo sa drží mylná predstava, že staršie ryby chutia horšie. V skutočnosti sa mäso stáva kompaktnejším a je naozaj zábava, keď sa dá spracovať hrubý kus filé.“ Úprimne, kto teraz ešte myslí na morskú rybu? —





Adresy
Reštaurácie
Bootshaus
Hotel Das Traunsee
Klosterplatz 4, 4801 Traunkirchen
T 07617/22 16, dastraunsee.at
Lukas Nagl práve vydal knihu na túto tému s receptami a vedomosťami o tovare: „Der Fischer und der Koch“, Servus-Verlag, 48 €
Die Forelle
Hannes Müller
Techendorf 80, 9762 Weissensee
T 04713/23 56, dieforelle.at
Lukas
Unterer Stadtplatz 7, 4780 Schärding
T 0664/341 32 85, lukas-restaurant.at
Sicher
Mühlenweg 2, 9121 Tainach
T 04239/26 38, sicherrestaurant.at
Predaj rýb
Finest Fish
Ulrike Huber
Hanningweg 6–8, 4863 Seewalchen am Attersee
T 0664/336 12 30, finestfish.at
Petrulsaibling
Pretul 27, 8665 Langenwang
T 0664/849 00 29, pretulsaibling.at
K receptom
Siven z Attersee so soleným pomarančom, petržlenom a ponzu z orechových listov
Lukas Nagl, Bootshaus, Traunkirchen
Pstruh z jazera s fermentovaným feniklom, petržlenom & údenou kyslou smotanou
Hannes Müller, Die Forelle, Weissensee
Siven údený v brezovej kôre s cmarom, chrenom & kaviárom
Lukas Kienbauer, Restaurant Lukas, Schärding
Siven potočný s kaviárom, žeruchou, špargľou & smrčkami
Michael Sicher, Sicher, Tainach