Stále viac austrálskych šéfkuchárov sa zaoberá potravinami a kuchárskymi technikami pôvodného obyvateľstva. Čo však hovoria na tento vývoj samotní dotknutí, teda Aboridžinci? O návšteve u starej dámy, ktorá sa za svoj ľud a jeho kuchyňu zasadzovala už vtedy, keď o nejakom trende nebolo ani chýru.
Text & Fotografie Georges Desrues
Podľa štatistík by mala byť už štvrťstoročie u svojich predkov, hovorí Beryl Van-Oploo s úsmevom. „Tento rok som oslávila 75. narodeniny a priemernú dĺžku života Aboridžinky som tak prekonala o 25 rokov,“ dodáva. V skutočnosti je dĺžka života žien – pôvodných obyvateliek Austrálie – z generácie Van-Oploo len 50 rokov. Štatistika, ktorá na návštevníkov Austrálie pôsobí šokujúco. Rovnako šokujúco ako pohľad na tých zanedbaných Aboridžincov, ktorí sa v malých skupinkách potulujú po ligotavých peších zónach a udržiavaných parkoch austrálskych miest, zvyčajne v handrách, často opití a žobrajúci. „Sú stroskotaní medzi dvoma svetmi,“ hovorí Van-Oploo, „kultúra a život v súlade s prírodou, ktorý žili ich predkovia desaťtisíce rokov, pre nich už neexistuje. A v novom modernom svete sa mnohí z mojich ľudí nedokážu zorientovať.“ Aby aspoň niektorých mladších z nich zachránila pred takýmto osudom, založila Van-Oploo, ktorú všetci volajú len Aunty, teda „tetička“ Beryl, už pred niekoľkými rokmi kuchársku školu.
Tam sa mladí Aboridžinci učia variť, obsluhovať, alebo len jednoducho obsluhovať kávovar. „Je úplne jedno, čo sa učia, dôležité je, že si nájdu pravidelnú prácu, ráno vstávajú a majú domov, do ktorého sa môžu večer vrátiť,“ zdôrazňuje Aunty Beryl. Pre väčšinu mladých Aboridžincov v jej starostlivosti to platí, aj keď niektorí z nich často opäť zmiznú, celé dni nechodia do práce a potom sa zrazu znova objavia. „V takýchto prípadoch musia začať kurz odznova, až keď ho absolvujú bez toho, aby robili problémy, vystavíme im diplom, s ktorým si môžu hľadať prácu.“ Napokon sa 70 percentám z nich darí uchytiť sa v pracovnom živote, niektorí sú zamestnaní v kaviarni s názvom „Gardener’s Lodge“, ktorú Aunty Beryl otvorila pred dvoma rokmi v jednej z najstarších budov v Sydney. „Bol to ako splnený sen, nie sme tu ďaleko od univerzity a v parku, obklopení rastlinami, kvetmi a vtáctvom. A blízko k aboridžinskej minulosti, pretože tu bolo kedysi napájadlo, ktoré našim predkom slúžilo ako zhromaždisko,“ hovorí.
Ona sama patrí k ľuďom Kamilaroi, vyrastala v rezervácii so 17 členmi rodiny v jednej jedinej chatrči, pričom štyria z nich sa museli deliť o jednu posteľ. „Žili sme z toho, čo dala príroda, zbierali sme divé rastliny a pestovali zeleninu,“ rozpráva. V 16 rokoch prišla do Sydney a našla si prácu ako opatrovateľka detí v bohatej rodine. „Vtedy boli pre Aboridžinku len dve možnosti, ako si nájsť prácu: buď si sa stala opatrovateľkou, alebo slúžkou,“ zdôrazňuje. Ale dobre sa vydala, rodina podporovala jej vzdelanie. Študovala výživu a bola medzi prvými desiatimi učiteľkami z radov Aboridžincov, ktoré získali univerzitný diplom a mohli vyučovať. V roku 2010 išla na Terra Madre do Turína, aby hovorila o ohrozených vedomostiach domorodých národov v súvislosti s potravinami. „Terra Madre bol jeden z najkrajších úspechov môjho života,“ spomína, „všetci títo ľudia z celého sveta, ktorí sa stretnú a počúvajú ťa. Bolo to jednoducho úžasné.“ Aj tento rok mala opäť cestovať do Turína, či jej zdravie dovolí dlhú cestu, však v čase uzávierky redakcie ešte nebolo isté.
Najneskôr odkedy dánsky hviezdny šéfkuchár René Redzepi prevádzkoval minulé jar v Sydney pop-up reštauráciu a varil takmer výlučne z autochtónnych surovín, prehlbuje sa u mnohých austrálskych kuchárov záujem o vedomosti a kuchyňu Aboridžincov – pre Aunty Beryl pozitívny vývoj. „Ešte pred niekoľkými rokmi bolo v Sydney takmer nemožné zohnať klokanie mäso alebo podobné autochtónne potraviny, dnes je to iné,“ uvádza ako príklad. „Po veľkú časť môjho života sa austrálska spoločnosť sotva zaujímala o našu civilizáciu, nehovoriac o našom jedle. Teraz konečne pochopili, že naša kultúra je dobrá na viac než len na prilákanie turistov do krajiny.“
Aj v „Gardener’s Lodge Café“ sa aspoň raz týždenne koná takzvaný Bushtucker večer, počas ktorého sa varia také suroviny, ktoré sú už tisícročia na jedálnom lístku Aboridžincov, medzi nimi rôzne divé rastliny ako aromatická citrónová myrta, čerstvá prstová limetka alebo mierne horký špenát warrigal, ale aj mäso z wallaby a krokodíla či hmyz. O zabezpečenie surovín sa stará Molly. 24-ročná žena je tu už niekoľko rokov, o svojich negatívnych skúsenostiach nechce podrobne hovoriť. „V 16 rokoch som otehotnela, čo som tajila až do siedmeho mesiaca, po pôrode som väčšinu času strávila na ulici, pila a brala drogy,“ hovorí len. Pred pár rokmi kurz absolvovala, medzitým má svoj život pod kontrolou. A jej syn opäť žije s ňou.
„To najdôležitejšie, čo si mladí odtiaľto môžu odniesť, je sebaúcta,“ vkladá do reči Aunty Beryl, „a cesta k nej vedie v neposlednom rade cez výživu a potraviny. Mnohí Aboridžinci žijú úplne nezdravo a stratili význam jedla ako výživy, sú závislí na junkfoode a nepoznajú pravidelné jedlá, čo je bezpochyby jeden z dôvodov našej nízkej dĺžky života.“ Preto sa vyučovanie začína od základu, od učenia sa o čerstvých a zdravých potravinách a o tom, ako ich pripraviť. Pretože tým, zdôrazňuje Aunty Beryl, je prvý krok k lepšiemu životu už urobený.
Gardener’s Lodge Café
Roh City Road a Parramatta Road
Camperdown NSW 2050, Austrália
Tel.: +61/(0)2/9518/42 87
gardenerslodge.com.au