Ani špičková gastronómia sa nevyhne téme predchádzania vzniku odpadu. Bývalý riaditeľ univerzity Slow Food vo svojej knihe Tempi di recupero zhromažďuje recepty od šéfkuchárov, ktorí využívajú odrezky a zvyšky, a organizuje na túto tému celosvetové podujatie, na ktorom sa zúčastňujú najprestížnejšie reštaurácie.
Pre pani Munariovú by neprichádzalo do úvahy vzdať sa stoniek brokolice. „Veď tým strácam minimálne polovicu zeleniny, za ktorú som zaplatila plnú cenu,“ hovorí dôchodkyňa a kuchárka z regiónu Veneto a krúti hlavou. To isté platí aj pre struky čerstvého hrášku, z ktorých na jar pripravuje fond na svoje rizoto. A samozrejme pre stonky artičok, ktoré mnohí Taliani z generácie pani Munariovej spolu so srdiečkami či dnom považujú za tú najlepšiu, najjemnejšiu a najlahodnejšiu časť tejto bodliakovej zeleniny.
No to všetko sú spôsoby myslenia, ktoré mladším ľuďom v Taliansku (a Európe) medzičasom vyprchali. A ktoré sa už takmer nepoužívajú ani v reštauráciách v krajine. Čo bol pre Carla Cataniho jeden z dôvodov, prečo minulý rok vydať knihu. Pod dvojsmyselným názvom Tempi di recupero, ktorý znamená „časy znovuzískania“, ale aj „nastavený čas“, autor zverejňuje texty a recepty viac či menej známych talianskych kuchárov, v ktorých hrajú hlavnú úlohu domnelé kuchynské odpady.
„Chceme inšpirovať čitateľov, aby sa v kuchyni čo najviac vyhýbali odpadu,“ hovorí Catani, ktorý bol päť rokov aj riaditeľom univerzity vied o gastronómii Slow Food v piemontskom Pollenze. „Najmä preto, že dnes máme veľkú výhodu technológií,“ pokračuje autor knihy. „Zatiaľ čo naše staré mamy mali k dispozícii výlučne lis na zeleninu alebo sito na spracovanie vonkajších listov karfiolu alebo najtvrdších kusov feniklovej hľuzy, my môžeme vďaka moderným kuchynským robotom takéto časti v priebehu niekoľkých minút premeniť na krémy a pasty.“
Ešte v 80. rokoch sa plytvanie, teda preplňovanie a vyhadzovanie, považovalo za charakteristický znak reštaurácie typu fine-dining. To sa však medzičasom radikálne zmenilo. „Najprv začalo mnoho špičkových reštaurácií používať zo zvieraťa aj to, čo my Taliani nazývame ,piata štvrtina‘, teda vnútornosti, ale aj nohy, chvosty a uši,“ uvádza Catani. „A teraz sa tento trend rozširuje aj na rôzne druhy zeleniny, z ktorých sa dlhý čas vyhadzovalo príliš veľa.“ Čo je o to poľutovaniahodnejšie, že významné živiny a vitamíny sa často nachádzajú v zhlukoch v odrezkoch, ako sú napríklad šupky.
A tak sa medzi receptami zhromaždenými v knihe nachádzajú ako zeleninové jedlá, napríklad to od Riccarda Agostiniho z michelinskej reštaurácie Il Piastrino pri Rimini, ktorý ponúka carpaccio z repy so šupkami topinamburov, tak aj mäsité pokrmy, ako napríklad ragú z kuracích drobkov s jahňacími vnútornosťami a teľacími črevami od Liny Montiniovej z reštaurácie Osteria Azdora, ocenenej hnutím Slow Food.
Prvýkrát sa tento rok od 16. do 24. novembra koná aj takzvaný týždeň Tempi di Recupero Week. Reštaurácie na celom svete pri tejto príležitosti ponúkajú menu zložené z jedál, ktoré sú pripravené zo zvyškov a domnelého odpadu. „Podujatie bude obsahovať tri hlavné témy,“ hovorí Catani, „totiž zhodnocovanie zvyškov, používanie odrezkov z rýb a mäsa a oživenie starých receptov na opätovné spracovanie.“
Zúčastnené podniky sú vyzvané, aby zaslali svoje vyvinuté menu, aby tím Tempi di Ricupero mohol navrhnúť jednotný grafický jedálny lístok pre všetkých. Na domovskej stránke organizátora sú reštaurácie a menu predstavené. Následne sa udeľujú ceny za najpresvedčivejšie jedlá a ich recepty sa zverejňujú na webovej stránke. Účastnícke poplatky predstavujú 100 eur za prevádzku, z ktorých 60 plynie dvom organizáciám. Totiž na jednej strane organizácii Food for Soul talianskeho špičkového kuchára Massima Botturu, ktorý už vo viacerých mestách sveta prevádzkuje reštaurácie, kde sa nepredajné potraviny z veľkoobchodov a supermarketov premieňajú na menu pre núdznych. A na druhej strane kampani na zvýšenie povedomia Food for Change, ktorú iniciovalo hnutie Slow Food, zameranej na súvislosť medzi výživou, plytvaním potravinami a zmenou klímy.
Svoju účasť na týždni Tempi di Recupero Week už prisľúbilo množstvo reštaurácií v Európe, ako aj v Severnej a Južnej Amerike. Medzi nimi aj niekoľko zvučných mien, ako napríklad obe dvojhviezdičkové reštaurácie Kadeau v Kodani a Belcanto v Lisabone. Súčasťou je aj reštaurácia Nolla, otvorená vlani v júni v Helsinkách. Ide o zero-waste podnik, teda taký, ktorý neprodukuje žiadny alebo takmer žiadny odpad. Srdcom reštaurácie Nolla, ktorá je zariadená v elegantnom škandinávskom štýle, je kompostovač, ktorý stojí uprostred hosťovskej časti a v ktorom končia zvyšky jedla predtým, ako sa vrátia dodávateľom, ktorí ich následne používajú ako hnojivo.
V skutočnosti sa do kompostéra dostane len to, čo zostane každý večer na tanieroch alebo čo je jednoducho nejedlé, napríklad vaječné škrupiny,“ hovorí kuchár a spolumajiteľ Albert Franch Sunyer. „Všetko ostatné sa spracuje vopred a v kuchyni, takže to ani nevznikne ako krmivo pre kompostovač.“
Dokonca aj pojmu „odpad“ sa chcú v Nolle za každú cenu vyhnúť. „Radšej hovoríme o vedľajších produktoch,“ vysvetľuje Sunyer, „pretože sú väčšinou aj jedlé a v mnohých kultúrach sa konzumujú. Nám ide o to, aby sme ich zhodnotili, odhalili našim hosťom a sprístupnili ich. Koniec koncov, je to aj prejav uznania práce poľnohospodára, ktorý vložil toľko času do pestovania, starostlivosti a zberu. Ale aj rešpektu voči prírode.“ Pretože príroda, ako uzatvára kuchár, jednoducho neprodukuje žiaden odpad.
www.tempidirecupero.it
www.tempidirecupero.it/tempi-di-recupero-week
www.foodforsoul.it
www.slowfood.com/get-involved/food-for-change-campaign