Čili ovocné, čili ohnivé, čili ochladzuje telo. Správne: kapsaicín, molekula pálivosti v tobolke. Ha! Kúsok puzzle. Aby sme pochopili takmer budhistický pokoj nového kotvičníka ZiB 1 Tobiasa Pötzelsbergera vo všetkých vzrušujúco život meniacich stavoch minulého roka.
Viete: Šesť hodín suverénne kompetentného moderovania, keď video z Ibizy rozbilo tyrkysovo-modrú vládu. Ovácie na sociálnych sieťach, hype okolo jeho osoby, nárast jeho twitterového účtu z 200 sledovateľov na takmer 5 000. To všetko. Komentoval len milo a skromne: „Jednoducho som tam bol. Zaradený na víkendovú rannú službu.“
V poradí. Letné rozhovory ORF. Najúspešnejšie v ich histórii. Niet divu, pred týmito celkom špeciálnymi voľbami. Aj keď Ster a Grissemann v relácii Willkommen Österreich odhalili Pötzelsbergerov úsmev ako jeho najneodolateľnejšiu zbraň. Hihi, s úsmevovou hitparádou, obrázkami jeho a všetkých usmievajúcich sa straníckych šéfov. Okrem toho využili Armina Wolfa a Petra Filzmaiera na analýzu Pötzelsbergerovho výkonu – potom, čo odhalil jediný stav, v ktorom začína byť „nervózny“: pred vystúpeniami ako pesničkár so svojou kapelou The More or The Less. TP teda statočne udrel do gitary a rozplývajúco vyzval: Show Me Where Your Heart Is. „Brilantný prechod z vážneho do ľahkého žánru,“ znela „Filziho“ diagnóza, takmer „vhodný na spolkového kancelára“. V každom prípade hodný ocenenia: Hornorakúšan z Lochen am See bol zvolený za novinára roka, za najobľúbenejšieho moderátora v kategórii Informácie na ROMY a začiatkom mája – práve 36-ročný – začal v ZiB 1.
„Polichotený“ sa cíti tým všetkým rozruchom, jasné, ale keďže je pri zemi, hneď myslí aj na „hĺbku pádu. Každý konjunktúra zase opadne.“ Predovšetkým je „spokojný“. Že sa „mohol dokázať“ pri jednom z najväčších škandálov 2. republiky: „Ako novinár predsa snívaš o tom, že budeš pri niečom veľkom.“ Áno. „Najdôležitejší rok môjho profesijného života.“ Šťastný?
„Šťastie je pre okamihy,“ siaha po knižnom titule Christine Nöstlingerovej, ktorú obdivoval od detstva. „Bola som ohromená svojimi úspechmi a ďalej som sa o to nestarala,“ píše tam. Tobias ju zhltol. Rád sa vyhlasuje za „innviertelského vidieckeho chlapca“. Haha. S ostrým rohom. Pretože. Keď sa chce odmeniť alebo zabaviť priateľov, oddáva sa náročnej príprave červeného thajského kari. Tušili sme to. A ideme jesť čili-ovocne.
Pálivé robí šťastným, hovorí sa v Ázii. „Krásne pálivé,“ hovorí Hubert Mauracher. „Nejde o pekelnú pálivosť, ale o syntézu rozchádzajúcich sa aróm, sladkej, kyslej, horkej, slanej, mastnej, pálivej, umami.“ Stretnutie vidieckeho chlapca Pötzelsbergera s vidieckym chlapcom Mauracherom pôsobilo inšpiratívne v niekoľkých ohľadoch.
Začíname: TP varí. S obľubou indicko-thajsky, „super, bez mliečnych výrobkov, pretože tam je intolerancia“. Jasné, že v Thajsku navštívil kurz varenia a jasné, sotva sa v roku 2018 presťahoval do Viedne, [navštívil] schönscharf od Huberta Maurachera na Laurenzerberg v 1010 Viedeň. Aby autenticky cítil chuť thajskej kuchyne na jazyku. Pri Yum Woon Sen, pálivom šaláte zo sklenených rezancov. Pri pouličnom jedle klasike Pad Kra Pao Gai. Znova a znova, až po licenciu stálych hostí.
Raz. Vraj prišiel jeden Thajčan po jedle do kuchyne a chcel vidieť Thajčanku, ktorá tam varí, hovorí legenda o chladnom „Hubim“. Mauracher, syn zillertalského hoteliera, ktorý po hotelovej škole stál s babkou v kuchyni, popritom robil hudbu, založil kapelu Mauracher – no hotel nechcel zdediť. Odišiel do Viedne, oveľa kamenistejšej cesty ako v tirolských horách, kým sa etabloval ako pevná veličina na domácej hudobnej scéne, zaumienil si juhovýchodoázijskú prevádzku. Stala sa z toho industriálne elegantná úzka ulička na Laurenzerberg, primárne orientovaná na take-away, no na ôsmich miestach sa dá aj sedieť. A. Po ohlásení sa vo štvrtok a piatok oddávať Mauracherovmu sedemchodovému večernému menu.
Záver: Novinár pobláznený do thajskej kuchyne a mladý hudobník (dve CD) stretáva hrdinu FM4 (šesť CD) a kuchára s expertízou na thajskú kuchyňu. Chutí to ako veľký brat. Čili krôčiky lemujú ich cestu!
A otázky nad otázky. O dôležitých správnych bylinkách, koriandri, thajskej bazalke, limetke, citrónovej tráve, zázvore… O bio kvalite, pokiaľ pochádza z rakúskeho pestovania, ako napríklad Tulsi, „svätá bazalka“. O ustricovej omáčke, rybacej omáčke, sójovej omáčke, krevetovej paste.

Hubertov tip: Pani Li a pán Lai zo Sino Asiashop na Rechte Wienzeile. „Dodávajú bylinky, aké si človek želá. Korona samozrejme všetko postavila na hlavu a človek musel veľmi nerád často siahať po mrazenom.“
Nuž. Malý brat Tobi prosíkal veľkého brata Hubiho, aby ho naučil prípravu červeného thajského kari. Starý Švéd! Tá šialená námaha s drobnučkým sekaním prísad na červenú kari pastu, opatrným opekaním rímskej rasce a koriandrových semienok, krájaním limetkovej kôry a krevetovú pastu sa radšej nedotýkať prstami, pretože inak veľmi dlho veľmi intenzívne páchnu. To najjemnejšie drvenie všetkých ingrediencií v mažiari.
„Z každého pracovného kroku som si urobil fotky,“ hovorí Pötzelsberger. „A doma som experimentoval. Teraz. Môžem povedať, že sa mi RTC podarí v stálej kvalite. Keď prídu priatelia, každý môže raz podrviť v mažiari. Je to ako spoločenská hra a väčšinu to veľmi baví.“
K tomu pivo. „Augustiner z Müllner-Bräu Salzburg,“ prisahá Pötzelsberger. To. Je jediný rozpor s kuchárskym bratom Mauracherom. Ten prisahá na Zillertaler: „Malý súkromný pivovar, vo Viedni veľmi ťažko zohnateľný.“ Tobi sucho: „Nemám rád plzenský typ. Príliš horké. Príliš veľa kyseliny uhličitej.“
Krátko. Výstižne. Jasne. „Pozorovať, prezentovať, poukazovať, vysvetľovať,“ to by mali novinári. Myslí si, že je formovaný matkou Erni. Učiteľka na základnej škole, čitateľka novín, angažovaná v obecnej knižnici. Tam zhltol Nöstlingerovej príbehy o Franzovi, našiel sa v tomto malom, útlom, plavovlasom chlapcovi. Bol dobrý. Po skončení hlavnej školy vstával denne za úsvitu: „Autobus do humanitného gymnázia v Neumarkt am Wallersee odchádzal o 6:20. Matka naliehala, aby moja sestra a ja sme zmaturovali… Kvôli jej záujmom,“ hovorí, „som možno aj začal študovať komunikačné a politické vedy.“ V ZiB obdivoval Roberta Hochnera, ktorého veta „Pomsta novinárov politikom je archív“ mu ešte dnes posilňuje chrbát, keď nacvičené inscenácie dotazovaných hrozia, že prerastú obsah.
Paralelne so štúdiom praktizoval v stanici Radiofabrik, Salzburger Nachrichten (v kultúrnej rubrike), nakoniec v krajinskom štúdiu ORF v Salzburgu. Learning by doing. Získavať skúsenosti. „Vypracovať sa“. Od malého rozhlasového reportéra, hlásateľa správ, šéfa vysielania, k televízii, k „Salzburg heute“, moderoval naživo. Štúdium politológie ukončil diplomovou prácou „Odborové hnutie po kríze Bawag“.
Ak matka formovala jeho myslenie, otec formoval jeho zmysel pre chuť. Nebola žiadna nadpozemsky variaca babka. „Starí rodičia mali farmu, na ktorej veľmi veľa pracovali, aj zabíjali, porciovali svine a mrazili. Väčšinou tam bola len desiata: s dobrým, rozumným čiernym chlebom a slaninou. Kyslé polievky a torty tety som vynechal“ – áno, ten problém s mliečnymi výrobkami. „Iba ak teta láskavo urobila banánový rez bez krému, len z cesta, banánov, čokolády, špeciálne pre mňa.“ Jeho najobľúbenejšie detské jedlo? „Hm, mamičkina bolonská.“ Otec Herbert sa však nadchol pre varenie. „Najradšej pre veľa ľudí. Jeho cibuľovú roštenku, guláš, knedle k tomu, jeho grilovačky mám naozaj rád. Ach áno, a jeho pečenú bravčovinu.“ Tobias si s otcom neraz telefonuje kvôli doladeniu určitých receptov. Nedávno išlo o šošovicu so slaninou. „A keď idem domov, predtým príde hovor: Čo chceš jesť? Môžem si vybrať. Krásne! Teším sa na takmer všetko, aj na dobrý nedeľný rezeň alebo čerstvé pstruhy z Mattigu.“
Hoci. Ryby jem najradšej v Chorvátsku, raz za rok určite: branzino alebo ryba svätého Petra v reštaurácii Viking v Limskom fjorde sú neuveriteľne dobré. V Monte, hore v dedine, si doprajem iné jedlo: 24 hodín dusený bôčik.“
Prirodzene. Začal variť v študentskom byte. Nie hneď, nie v prvom v Schallmoos. Tam bežala stávka so spolubývajúcim: „Kto má vyššiu spotrebu frankfurtských párkov?“ V druhom však: „Dobrá kuchyňa a kamoš, ktorý nechal sporák žiariť. To podnecuje. K tomu „To-dokážem-aj-ja“. Takže. Kuchárske knihy, časopisy, internet. K sporáku!“ Perfekcionistický. Ak TP skúša niečo, čo ešte nikdy nevaril, potom hneď niekoľko dní za sebou, až kým to chutí tak vyvážene, ako má v pamäti jeho podnebie. Pracant. Vždy. Ktorý nenechal zvuk hlasu školeného v cirkevnom zbore vyprchať v kúpeľni, ale v 16 rokoch založil kapelu, folk-pop, blues-rock alebo tak nejako… Zostal pri tom. Socializovaný Beatles, Simon & Garfunkel, Bob Dylan, Eric Clapton. Tretie CD pre The More or The Less je dopísané, už dávno malo vyjsť. Koncerty chcel dať na jeseň 2020. Korona! Teda. Jeho druhé dielo sa mimochodom volá Keep calm.
Pracant. Konzekventný. Vrátane „vyššej základnej pripravenosti“, byť vždy pripravený zasiahnuť. Keď Süddeutsche Zeitung 17. mája 2019 o 18:00 poslal súrny mail: „Video dostáva rakúskeho vicekancelára do úzkych“, práve si objednal pivo. Narýchlo zaplatil, šup do archívu!
Ako tréningový tábor chváli rozhlas: „Tam sa naučíš pracovať samostatne, dobre opisovať, hovoriť v obrazoch, rýchlo a presne, aj pod tlakom.“ Popritom pestoval svojho „koníčka“, dejiny posledných 20, 30 rokov, vzostup Jörga Haidera, prvú koalíciu čiernych a modrých v roku 2000, zaobchádzanie s mocou a inscenáciou. „Teda, šou zaberá veľa miesta. Myslím si, že sme chodiace detektory lží, máme oddeľovať správne od nesprávneho. Časom sa to stane remeslom. Napokon všetci varia z vody.“ To. S Pötzelsbergerovým úsmevom ako v letných rozhovoroch. Na vysnenom cieli ZiB 1 sa usmieva o trošku menej. Niektorí fanúšikovia si myslia, že jeho talenty sú premárnené. Hm. Na nové úlohy si treba zvyknúť. Profil sa vyostrí. Budúcim plánom sa bráni. Dobre, svoje silné stránky vidí novinár domácej politiky v rozhovore. Áno, moderovanie Club 2, okrúhlych stolov, tlačových hodín alebo relácie, ktorá ešte ani neexistuje, by si vedel celkom dobre predstaviť. Neskôr.
Teraz. Je Pötzelsberger dochádzajúci. S upevneným sklonom k vlastnej kuchyni. Varí – takmer – každý deň. Veľmi často cestoviny, na tie s tuniakom potrebuje 10 minút. Na šalát z rezancov v lete – rukola, paradajky, dobrý ocot, dobrý olivový olej – nie oveľa dlhšie. A zemiakový guláš sa aj tak varí sám.
On. Pridáva nadrobno nakrájanú uhorku. Všetko bio? „Nie nevyhnutne. Z trhu, od farmára, aj z konvenčného poľnohospodárstva. V Lochen máme troch mäsiarov na 2 700 obyvateľov. Im verím a dobrým lúkam Innviertelu. Pri Mattsee rastú bylinky divoko, tam si natrhám zásoby na celý rok.“ Mäta pieporná a šalvia napríklad na čaj, ktorý pije v lete aj v zime. Káva len veľmi málo.
„Ak si chcem niečo dopriať, idem k Obauerovi. Taká dobrá, múdra kuchyňa s vtipom & vervou. Na to kašlem na 15 chodov & peny všetkých mikrobiológov. Malé menu a som veľmi spokojný.“
Tobias opäť býva v Schallmoos, v blízkosti svojho prvého bytu. So synom Felixom, päť, a jeho matkou, lekárkou, ktorú náhodne spoznal pred desiatimi rokmi – aby jej potom napísal na Facebooku. Tak. Všetko nabralo svoj spád. On varí. Ona pečie. On rád ochutnáva, malý kúsok, a teší sa, keď chutí ostatným.
Červené thajské kari
pre 2–4 osoby
Červená kari pasta
1,5 PL cesnaku
2 PL cibule
5 veľkých sušených červených čili papričiek namočených vo vode
1 PL galgantu
1 PL koriandrového koreňa
2 PL citrónovej trávy
10 čiernych korení,
10 koriandrových semienok (opečených)
1 cm limetkovej kôry
1/2 ČL krevetovej pasty
Soľ
Všetky prísady v mažiari spracovať na veľmi jemnú pastu. Začínať vždy najtvrdšími prísadami.
V hrnci, woku alebo panvici, podusiť 2 polievkové lyžice kari pasty s 1/4 l kokosového krému a redukovať, kým nevzniknú malé tukové očká.
Pridať želané mäso, rybu alebo zeleninu a s trochou vody nechať pomaly dusiť domäkka. Dochutiť kokosovým mliekom, palmovým cukrom, rybacou omáčkou, limetkovou šťavou a čerstvými bylinkami ako limetkové listy, thajská bazalka alebo koriander a čerstvými thajskými čili papričkami.
Otec Herberta „Bradl in der Rein“ so zemiakmi a kyslou kapustou, koreňovou zeleninou, veľa omáčky, zaliate pivom.
Najnovší projekt Pötzelsbergera juniora: Chrumkavá kôrka. Veda: „Bravčovinu večer predtým okoreniť, s cesnakom, mletou rascou, soľou. S kožou nadol vložiť do pekáča, trocha vody, trocha tuku, ideálne bravčovej masti, zohriať, až potom narezať – a hra s kôrkou začína. Potrebuješ dobrú rúru, mäso nechať dve hodiny pri 180 stupňoch v rúre – bez pridania tekutiny. Nanajvýš veľmi jemne štetcom pretrieť troškou piva cez kožu. Nakoniec prepnúť na 200 stupňov a krátko zapnúť funkciu grilu. Opatrne! Veľmi nebezpečné, že kôrka popraská.“