A-La-Carte

Veľký biznis veľkých kuchárov (2014/1)

Kuchári propagujú svoje reštaurácie ako módu Prêt-à-porter. Luxusné hotely v Las Vegas, Hongkongu či Dubaji pôsobia ako nákupné centrá pre gurmánov. Kto sú veľkí hráči v medzinárodnom reštauračnom biznise, čo ich poháňa a v čom spočíva mágia ich značiek? Text: Alexander Rabl Foto: APA Picturedesk.com Alain Ducasse – Ambasádor Opäť to dokázal…


Šéfkuchári predávajú svoje reštaurácie ako módu prêt-à-porter. Luxusné hotely v Las Vegas, Hongkongu alebo Dubaji pôsobia ako nákupné centrá kvalitného stravovania. Kto sú veľkí hráči v medzinárodnom reštauračnom biznise, čo ich poháňa a v čom spočíva kúzlo ich značiek?

Text: Alexander Rabl Foto: APA Picturedesk.com

Alain Ducasse – veľvyslanec

Zase to urobil. Bistro Allard v parížskej štvrti Saint-Germain bolo nedávno pričlenené k skupine Groupe Alain Ducasse. Allard je skutočnou klasikou medzi parížskymi bistrami. Rohový podnik s dreveným obložením, zavedenou klientelou a niekoľkými klasikami, ako je kačica s olivami, ktorú musíte aspoň raz v živote ochutnať. Teraz prevzal podnik Alain Ducasse. Sprievodné tlačové vyhlásenia sú plné zaklínadiel o starej tradícii. Samozrejme, na klasickej ponuke sa zmení len málo, tradícia a šarm podniku sa budú ďalej pestovať. Cíti niekto v PR oddelení mierne rastúci odpor parížskych gurmánov voči istej dominancii Alaina Ducassa a jeho skupiny? Napokon, okrem reštaurácie Jules Verne na Eiffelovej veži patrí do skupiny aj 3-hviezdičková reštaurácia Le Meurice, ako aj poltucet bistier. Parížsky reštauračný kritik François Simon každopádne na svojom blogu „Simonsays“ píše, že ho Ducassov koncept začína nudiť.

Od hostí však počuť chválu na hrubé plátky foie gras s čatní a lahodným opečeným vidieckym chlebom a dokonalé slimáky v bylinkovom masle. Chcete nejaké čísla? Alain Ducasse v súčasnosti zamestnáva 1 800 ľudí vo svojich približne 25 reštauráciách po celom svete. Ak k tomu pripočítame dodávateľov, rybárov, záhradníkov, poľnohospodárov, architektov a stolárov, počet tých, ktorí profitujú z francúzskeho špičkového kuchára, ktorý sa dávno stal obchodnou značkou, je pravdepodobne mnohonásobne vyšší. Šéfkuchári v reštauráciách Ducasse medzi Dakarom a USA sú totiž vyzývaní, aby spolupracovali s miestnymi výrobcami, pokiaľ je to možné. Neexistuje teda žiadna obrovská sieť produktov, ktorá by sa denne prevážala po celom svete pre Ducassa. Hoci: to, že pyrenejské jahňacie alebo hľuzovky z Perigordu naozaj pochádzajú z Francúzska a nie napríklad z Číny, sa dá predpokladať.

Alain Ducasse sa štylizoval do role pápeža francúzskej kultúry stravovania. Jeho kariéra je známa a tu ju uvedieme len v skratke. Prvá zastávka u slávneho Michela Guérarda v Eugénie-les-Bains, kde Ducasse dokonca pracoval bez mzdy, potom prvé hviezdy pre reštauráciu Juana v Juan-les-Pins. Ťažká nehoda, pád lietadla v horách, ktorý Ducasse len tesne prežil. Veľa času na premýšľanie v nemocničnej posteli. Comeback ako šéfkuchár v reštaurácii Louis XV v Monaku. Tri hviezdy Michelin za necelé dva roky. Signature dish: cestoviny, zelenina, olivový olej z Ligúrie. Zvyšok je história. Ducassovým námestníkom v Monaku je Franck Cerruti, ktorý je už dávno sám šéfkuchárom, čo znamená, že Cerruti už nemusí sám stáť pri sporáku. Kto sa v rámci skupiny osvedčí, získa skôr či neskôr miesto šéfkuchára novej reštaurácie, či už vo Francúzsku, v Ázii alebo v Amerike. Môže sa tiež stať, že skončí v Ducassovej škole varenia. Jedinečný prísľub kariéry, ktorý Ducassovi zaisťuje lojalitu tých najlepších.
V rozhovore pre magazín Zeit hovorí o tom, čo ho poháňa: „Ambícia, prísnosť, disciplína“. Svojim šéfkuchárom ponecháva Ducasse veľkú zodpovednosť. Majú sa prispôsobiť regionálnym očakávaniam hostí. „Číňania chcú šťavnatú rybu. V Tokiu je len ľahko tepelne upravená, ak vôbec. Každá krajina, každé mesto je iné,“ hovorí Ducasse. So svojimi vidieckymi sídlami, luxusnými reštauráciami, bistrami a reťazcom Spoon (Paríž, Hongkong) zbiera Groupe Ducasse hviezdy a ocenenia. Španielska molekulárna kuchyňa sa vehementne odmieta. Prísľub značky reštaurácií, ktoré nesú meno Ducasse: francúzsky purizmus na vysokej úrovni.

Nobu Matsuhisa – Sex na tanieri

Nobu Matsuhisa si na hodnotenia príliš nepotrpí. Jedna hviezda pre pobočku v Londýne, to stačí. Viac nemusí byť. Nobu trávi väčšinu roka v lietadle, pretože cestuje desať mesiacov ročne. Svet však pozná aj z tej najspodnejšej priečky. Jeho prvé pokusy ako samostatného majiteľa, ako sám rozpráva, neboli hneď korunované úspechmi. Jedna reštaurácia na Aljaške dokonca zhorela. Finančné fiasko, samovražedné myšlienky, ako raz priznal v rozhovore pre magazín Bon Appétit. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov.

Úspech Nobua Matsuhisu si vyžiadal čas, prišiel až po rokoch. V Hollywoode sa musel najskôr podriadiť chutiam hviezd, ktoré si občas radi zažartovali aj nad surovou rybou. Ale čo je to japonská kuchyňa, ak nemáte radi surovú rybu? Ťažkosti v Lime, jeho prvej zastávke po školení v Tokiu, kde po hádke s partnerom o všetko prišiel, ako aj na Aljaške, ho podľa jeho slov naučili trpezlivosti a vytrvalosti. Niet však pochýb, že ho najviac ovplyvnila cesta z Tokia, kde sa učil japonskú sushi kuchyňu, do Peru, kde prišiel do kontaktu s koreninami a ovocím. Štýl Nobu, fusion kuchyňa nevídaného druhu, ovplyvnil kulinársky svet ako máloktorý iný.

Keď v Robertovi de Nirovi našiel obchodného partnera a podporovateľa a umelci a kreatívci sa rozhodli vyhlásiť Nobuove reštaurácie v Beverly Hills a New Yorku za svoje obľúbené miesta, mohol sa v Japonsku narodený kuchár a podnikateľ tešiť z prvých udržateľných úspechov. V súčasnosti Nobu impérium prevádzkuje 33 podnikov, patrí pod silnú americkú skupinu Myriad Restaurant Group, reštaurátorský koncern, oproti ktorému Ducassovo impérium pôsobí až malinkato. Zmes Japonska, Peru, Brazílie a trochy Ameriky má fanúšikovskú základňu, ktorá je tak verná, akoby Matsuhisa vynašiel jedlo samotné. Nie je jeho fanúšikom len Robert de Niro. Vogue vybral reťazec Nobu za „najlepšie reštaurácie sveta“. Madonna hovorí: „Dopredu viete odhadnúť, koľko zábavy vás v meste čaká, keď viete, či tam je reštaurácia Nobu.“ Kate Winslet to zhrnula stručne: „Je to sex na tanieri.“

Hviezdy ho ani dnes nezaujímajú, hovorí Nobu uvoľnene. Čo je pre neho dôležitejšie: „Mám rád, keď sa hostia usmievajú, keď u mňa jedia.“ Kto niekedy navštívi reštauráciu Nobu, zistí, že jadro tohto podniku znamená niečo iné ako prísna disciplína haute cuisine: Nobu znamená neformálne jedlo v príjemnom prostredí a vysokej kvalite. Kulinárske „Cítiš sa tu ako doma, miláčik.“

Nobu Matsuhisa, pochádzajúci z rodiny architektov, a jeho partner a kreatívny riaditeľ Robert de Niro si dávajú veľký pozor na atmosféru a šarm reštaurácií Nobu. Japonská prísnosť bola rozšírená o kozmopolitnú neformálnosť. Rovnako ako na tanieri, kde vládne divoký mix Peru, Ameriky a Ázie. Ponuka kuchyne sa prispôsobuje chuti hostí. Husacia pečeň v Nobu v Budapešti? Nič proti tomu. Nobuovu reštauráciu v New Yorku vybral magazín Bon Appétit medzi najlepšie sushi prevádzky v Amerike. Jeho signature dish však zostáva „Black Cod with Miso“.

Okrem Nobu prevádzkuje Matsuhisa aj reštaurácie pod svojím rodinným menom. Matsuhisa sa prezentujú ešte o niečo ležérnejšie a čistejšie. Veľa dreva, čisté stoly, gastronomický koncept pozostávajúci z baru a reštaurácie. A predovšetkým: Okrem Matsuhisa-signature-dishes sa na tanieroch objavujú aj citáty miestnej kuchyne a najmä lokálne produkty. Matsuhisa v Aténach (s nádherným výhľadom na more) teda nie je presnou kópiou Matsuhisy v Aspene. Platí len jedno: Nobu aj Matsuhisa nájdete v mestách, kde peniaze a štýl idú ruka v ruke.

Zuma – nemecký Japonec

Taký je svet: Jednu z najobľúbenejších a podľa názoru mnohých hostí a kritikov najlepších japonských reštaurácií v Londýne nevedie Japonec, ale Rainer Becker, nemecký šéfkuchár, ktorý sa remeslu vyučil v Ázii. Reštaurácie Zuma sú ešte relatívne mladé, krivka expanzie strmo stúpa nielen v Londýne. Londýn ako centrum novej ázijskej kuchyne? Mesto sa považuje za hotspot pre milovníkov vzrušujúcej kuchyne, mixu Japonska, Číny, Indie a Európy, a to nielen od otvorenia Hakkasanu, podniku zariadeného v štýle prostého shabby chic v bývalej garáži.

Becker rozpoznal možnosti a so Zumou vytvoril ikonu japonskej kultúry stravovania v Londýne, ktorá získava nezameniteľnú identitu už len samotnou atmosférou z kameňa a masívneho dreva. V súčasnosti reštaurácie Zuma nájdete v Hongkongu, Dubaji, Miami a ďalších svetových hotspotoch, kde je veľa peňazí a priestor pre gastronomické podnikanie.

Rainer Becker, narodený na rieke Mosela, sa vyučil za kuchára v Kolíne nad Rýnom a dlho bol súčasťou skupiny Park Hyatt Group. Raz sa počas prezentácie nemeckej kuchyne v Tokiu (Park Hyatt poznáte z filmu Sofie Coppolovej „Stratené v preklade“) dostal do chrámov japonskej kuchyne. Pravdepodobne sa stal závislým. Kvalita sushi v Nemecku a Tokiu je neporovnateľná. Zložitosť japonskej kultúry stravovania, ktorá pri povrchnom pohľade pôsobí tak jednoducho, ho fascinovala.

Ako každý úspešný podnikateľ v gastronómii, aj Rainer Becker potreboval obchodníka ako partnera. Recept na úspech internacionalizácie reštaurácií Zuma pripomína postupy Ducassa alebo Nomy. „Ak ste vo firme číslo dva, chcete sa časom stať číslom jeden. Ak to nejde, opustíte firmu a obzriete sa inde. U nás sa čísla dva stali číslami jeden v nových prevádzkach v Ázii a zámorí,“ hovorí Becker v rozhovore pre časopis Square Meal.

Ctižiadosť je dôležitá, ale časom človek možno stratí to, čo chcel na začiatku kariéry robiť najradšej. To, čo má Becker spoločné s mnohými inými šéfkuchármi, ktorí stoja na čele medzinárodného reťazca, prezradil v tom istom rozhovore: „Chýbajú mi časy pri sporáku v kuchyni. Som kreatívec a nie kancelársky typ.“ Plánuje reštrukturalizovať spoločnosť tak, aby opäť našiel viac času na varenie a vymýšľanie. Momentálne však pracuje na otvorení novej reštaurácie. Oblix v spektakulárnom mrakodrape The Shard v Londýne (momentálne najvyššia budova v EÚ) by nemal ponúkať už len „Japonsko s niečím navyše“, ale úplne medzinárodnú kuchyňu, ležérnu a štýlovú. Do popredia sa dostávajú šaláty a grilované jedlá. Lokalita je skrátka úchvatná. Becker sa asi v najbližšom čase k vareniu príliš nedostane.

Receptom na úspech ázijsky inšpirovaných reštaurácií sa zdá byť vzdanie sa všetkých rituálov a odklon od formalizmov, pokiaľ ide o oslavu dobrého jedla. Takže Roka je dôsledným pokračovaním konceptu Zuma, rovnako rušná, ale o niečo menej formálna. Všetci sa však zhodujú: Trend k úplnej ležérnosti, kde hostia prídu v pyžame a sashimi si krájajú sami, zatiaľ nie je v dohľade.

Robuchon – nápad storočia

Roh ulice v luxusnej štvrti Saint-Germain-des-Prés, neďaleko drahé galérie, exkluzívne kníhkupectvá a antikvariáty, Musée d’Orsay, jemné butikové hotely. Tu úplne nenápadne, ako integrovaná súčasť hotela Montalembert, stojí to, čo odštartovalo zmenu trendu v dejinách gastronómie. Krátky spätný pohľad, svetové kulinárske dejiny v niekoľkých riadkoch: Joël Robuchon, kuchár storočia, ocenený všetkými cenami a medailami, vo veku päťdesiat rokov končí so svojou reštauráciou. Namiesto odchodu do dôchodku však o krátky čas otvára Atelier de Robuchon v Saint-Germain. Luxusný podnik bez luxusu.

Bar, kuchyňa viditeľná pre hostí, klasika za tretinu peňazí, ktoré ste museli kalkulovať v 3-hviezdičkovej reštaurácii. Od začiatku v ponuke jahňacie kotlety z Pyrenejí s legendárnym zemiakovým pyré s veľkým množstvom masla a vetvičkou tymianu opečenou na masle. Žiadne rezervácie. To bolo pred asi desiatimi rokmi.

Dnes má Robuchon prevádzky v Tokiu, Las Vegas, Monaku, Macau, New Yorku, Hongkongu a samozrejme v Londýne; niektoré vychádzajú z parížskeho Atelieru, iné, predovšetkým tie v Ázii, sú doslova 1:1 kópie parížskych hviezdnych reštaurácií. Londýn je pre Robuchona najhorúcejším kulinárskym mestom vôbec, rozpráva, že kvôli kulinárskej ponuke na termináli 5 pri letoch rád volí cestu cez Londýn.

V súčasnosti má spoločnosť Robuchon 28 michelinských hviezd a predstihuje tak Ducassa a všetkých ostatných. Gordon Ramsay, ktorý sa kedysi u Robuchona učil, opisuje toto obdobie ako najťažšie vo svojom živote. Proti Robuchonovi, hovorí Ramsay, bol Marco Pierre White, známy svojimi výbuchmi, len „f... pussycat“. Aspoň tak to Robuchon priznal v rozhovore pre britský Telegraph, Ramsay bol jediný kuchár, ktorý ho kedy priviedol do takého zúrivého stavu, že by po ňom hodil tanier.

Ak je Ducasse strážcom skutočných hodnôt, Robuchon je garantom majstrovstva, hoci, ako hovorí, on sám je skôr mužom jednoduchých chutí. To, čo oboch spája, nie je len láska k francúzskej kuchyni, ale predovšetkým pracovná etika, skromná oddanosť svojmu dielu, čo je pravdepodobne popri talente najdôležitejší predpoklad pre takýto úspech.

Guy Savoy – medzi Singapurom a Vegas

Keď sa pozriete na veľké spoločnosti hviezdnych kuchárov, dá sa hovoriť o zápase medzi Francúzskom a Áziou, najlepšie Japonskom. Možno je naozaj pravda, že sila týchto dvoch kuchárskych štýlov umožňuje z jednej dobre vedenej reštaurácie urobiť niekoľko dobre vedených reštaurácií. Jedným z tichších parížskych hviezdnych kuchárov, ktorého meno je na celom svete celkom dobre známe, je Guy Savoy.

V Caesars Palace v Las Vegas, ktorému ako celému mestu nemožno uprieť istý sklon ku grotesknosti, sú reštaurácie na výber ako šperky na Place Vendôme. Nobu je tam, prirodzene. Jednou z ušľachtilejších adries je podniku Guya Savoya. Tu dostanete to isté, čo aj v Paríži, len s tým rozdielom, že máte neskôr príležitosť značnú sumu na účte vyhrať späť v kasíne alebo prehrať ďalšiu podobnú sumu.

V Paríži Savoy vlastní takisto niekoľko reštaurácií, ale ani kvalita, ani PR oddelenie spoločnosti Savoy zatiaľ nestačili na to, aby sa o nich hovorilo. Možno nenesú nadarmo iné mená ako meno slávneho šéfkuchára. Od roku 2010 vlastní Guy Savoy v Singapure ďalšiu reštauráciu. Nesie meno Guy Savoy.

Gordon Ramsay – bitkár

Ramsay, jediný kuchár, ktorý z Joëla Robuchona (pozri vyššie) dostal lietajúci tanier, nie je známy ako muž, ktorý by podceňoval svoje talenty. Raz, keď sa pokúsil Francúzom ukázať pred ich hlavným mestom, prepočítal sa. Reštaurácia Gordon Ramsay v luxusnom hoteli Trianon Palace vo Versailles nebola veľkým úspechom. Ramsay sa po priznaní porážky opäť sústredil na Londýn a vedenie kuchyne odovzdal Simonovi Zanonimu.

Byť úspešným v Londýne je na jednej strane ťažké, na druhej strane ľahké. Pretože Londýnčania sú otvorení a zvedaví gurmáni. Majú aj peniaze a radi ich utrácajú v reštauráciách. Vybudovať si tu malé kulinárske impérium ide takmer samo. Ramsay je so svojou materskou reštauráciou Maze alebo práve novootvoreným London House jedným z nie práve malého počtu šéfkuchárov, ktorí v Londýne urobili dobrý biznis.
Ramsay svoje peniaze však nezrobil reštauráciami, ale predovšetkým TV šou a kuchárskymi knihami. Blonďák, ktorý sa správa ako bitkár, ukázal britským gastronómom, ako na to. Diváci to milovali.
Aj Marco Pierre White už nevarí, ale spravuje svoje kulinárske nehnuteľnosti. Kultový vegetarián Ottolenghi vlastní takisto veľa pobočiek. Ale pretože tu hovoríme o veľkom biznise, zoznam týchto veľkých mien sa práve skončil.

Paul Bocuse – do všetkých svetových strán

Ako povedal Bocuse na otázku, kto varí, keď je on sám mimo domu: „Ten istý, kto varí, keď som tu.“ Ako aj všetci ostatní gastronomickí podnikatelia, ani Bocuse nezverejňuje obraty. Ale kto raz zažil, ako jeho brasserie v Lyone bzučia, dokáže si predstaviť, že sa z toho dá dobre žiť. Reštaurácie nesú mená svetových strán: L’Est, L’Ouest, Le Nord a Le Sud. Bol to plán svetového impéria, ktorý niekedy uviazol?

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!