A-La-Carte

Malé čierne … Rybie vajíčko (2018/1)

Kaviár, každý ho pozná, rozhodne nie každý si ho už doprial. „Pravý“ kaviár, teda z divo žijúcich jeseterov, je už sedem rokov nelegálny, chovaný je však medzitým takmer rovnako dobrý. A predovšetkým dostupný. Je stelesnením dekadencie. A racionálne v žiadnom prípade nevysvetliteľný: vajíčka takmer vyhynutej pravekej ryby, ktoré chutia trochu po soli,…


Kaviár, každý ho pozná, rozhodne nie každý si ho už doprial. „Pravý“ kaviár, teda z divo žijúcich jeseterov, je už sedem rokov nelegálny, chovaný je medzitým však takmer rovnako dobrý. A predovšetkým dostupný.

Je stelesnením dekadencie. A racionálne v žiadnom prípade nevysvetliteľný: vajíčka takmer vyhynutej pravekej ryby, ktoré chutia trochu po soli, trochu po rybe, na podnebí vtipne praskajú, jedia sa perleťovými lyžičkami a stoja až 6 000 eur za kilo. V porovnaní s tým pôsobia dokonca aj biele hľuzovky, mäso z ručne masírovaného hovädzieho dobytka, pečeň vykrmovaných husí, lastovičie hniezda či homáre z Tristan da Cunha tak udržateľne ako bio mrkva starých domácich odrôd od suseda. Jesť kaviár je ako páliť peniaze, odparovať zlato alebo vystreliť si do vesmíru hriešne drahé elektrické kabrio. Ale pravdepodobne je to práve táto nezmyselnosť, ktorá tvorí veľkú časť jednoducho nepopierateľného lákadla kaviáru, čo dodáva týmto malým sivočiernym perličkám so zlatistým leskom, ktoré tam tak drzo vzdorujú gravitácii a vo valcovom tvare komicky vyčnievajú z plechovky, ich mystickú charizmu. Je ťažké sa jej vyhnúť, ak je kaviár na stole, okamih sa stáva chvíľou.

Toto lákadlo, táto mystika, táto výnimočnosť viedli v každom prípade k tomu, že pre jesetery Kaspického a Čierneho mora, Dunaja a Volgy nastali od 19. storočia, keď si šľachta a bohatstvo obľúbili rybie vajíčka, ťažké časy. A že v momente, keď v roku 1991 skolaboval Sovietsky zväz a tým sa v podstate rozplynuli akosi regulované obmedzenia lovu a boli nahradené korupciou a mafiánskymi štruktúrami, bol ohlásený ich definitívny koniec. Od roku 1998 je všetkých 27 druhov jeseterov pod ochranou Washingtonského dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v roku 2000 bola zavedená povinnosť označovania kaviáru, v roku 2006 nadobudol účinnosť zákaz dovozu kaviáru z Azerbajdžanu, Kazachstanu, Ruska a Turkménska, keďže nebolo možné zaznamenať žiadne plnenie požiadaviek na kontrolu a boj proti čiernemu rybolovu. V roku 2005 USA uvalili zákaz dovozu kaviáru Beluga, od roku 2011 už všeobecne neexistujú kvóty na divý kaviár.

To znamená, že kaviár, ktorý nemôže preukázať CITES kód, je tovar z čierneho trhu a pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou z nelegálnych úlovkov. Čo je však ľuďom, ktorí sú ochotní minúť niekoľko tisíc eur za kilo čiernych jeseterích vajíčok, úplne ľahostajné, respektíve to lákadlo možno ešte zvyšuje.

Lenže: kaviár z čierneho trhu nepochádza len z nelegálne chytených jeseterov – ešte pred piatimi rokmi sa čierny trh s kaviárom podľa odhadov považoval za štyrikrát až desaťkrát väčší než kontrolovaný obchod s kaviárom –, ale spracúva sa aj v akýchsi špinavých krčmách na dvore a podľa toho s veľkou pravdepodobnosťou nie je obzvlášť kvalitný.

Okrem toho, keďže kaviár predsa existuje, medzitým pravdepodobne dokonca viac ako kedykoľvek predtým. A to vďaka chovu. V Taliansku sa v 80. rokoch v tomto ohľade získali prvé skúsenosti, produkty tejto pionierskej fázy však boli len mierne presvedčivé, v polovici 90. rokov začali chovy jeseterov vo Francúzsku a Nemecku, profesionalita a rutina sa zvyšovali, Rio Negro v Uruguaji sa taktiež ukázala ako vhodná. Medzitým existujú CITES certifikované chovy jeseterov celosvetovo v 42 štátoch, medzi nimi aj Madagaskar, Saudská Arábia a našťastie dokonca Rakúsko, ktoré so siedmimi chovmi jeseterov na tom nie je ani zďaleka zle. Najväčším producentom a aj dodávateľom aktuálne najpresvedčivejších kvalít je však Čína, kde sa pred asi tridsiatimi rokmi začalo s chovom jeseterov.

Platí v časoch chovných jeseterov klasická kaviárová trojica Beluga, Oscietra a Sevruga stále? Áno aj nie. V skutočnosti sa medzitým podarilo tieto tri druhy jeseterov aj chovať a ich kaviár tak legálne „zožať“. Pribudlo však ešte niekoľko druhov, ako ukazuje tento krátky prehľad jeseterov:
Beluga/Jeseter veľký: Z tohto pravekého ryby s kostenými platňami, ktorý môže dosiahnuť dĺžku až šesť metrov, hmotnosť dve tony a vek 120 rokov, pochádza kaviár Beluga; veľký, tmavosivo-zlatistý, jemne praskajúci a jednoducho grandiózny. Problém: Jeseter veľký dosahuje pohlavnú dospelosť až vo veku 20 až 25 rokov, jeho chov sa teda môže diať len medzigeneračne. Obrovská doba chovu robí takýto projekt ekonomicky trochu otázny. Napriek tomu sa jesetery Beluga chovajú v Číne, ale aj v Nemecku. CITES kód pre jesetera veľkého je HUS (z latinského názvu Huso Huso).

Oscietra/Jeseter ruský: Menší jeseter dosahuje pohlavnú dospelosť „už“ po ôsmich až desiatich rokoch, jeho čiernosivé zrnko je menšie, obal kaviáru trochu tvrdší a chrumkavejší. Kaviár z jesetera ruského (Acipenser gueldenstaedtii, CITES kód: GUE) sa v svojej ideálnej forme vyznačuje jemne orieškovou arómou. Chovy jeseterov ruských sú medzitým úspešné a bežné.

Jeseter sibírsky: Acipenser baerii sa považuje za VW Golf v kaviárovom chove. Táto ryba na rozdiel od druhov Beluga a Oscietra, ktoré boli kedysi doma aj v strednej Európe (hoci vyhubené, respektíve od 70. rokov zmiznuté kvôli prehradeniu riek), nikdy nemala prirodzený výskyt mimo Sibíri, je však robustná a na chov celkom dobre vhodná. Podľa veku a veľkosti rýb môžu kaviárové zrnká dosahovať dva až dva a pol milimetra. CITES kód pre jesetera sibírskeho je BAE.

Jeseter malý: Tento malý jeseter je obyvateľom aj domácich riek a jazier, dosahuje dĺžku až jeden meter, samičky sú vo voľnej prírode pohlavne dospelé približne po siedmich rokoch. Jeho kaviár je drobnozrnný, antracitosivej farby a rozhodne podmanivej chuti, ale nepočíta sa medzi prestížne rybie vajíčka. Jeho CITES kód je RUT z latinského názvu Acipenser ruthenus.

Jeseter amurský: Tento pôvodne v čínsko-ruskej hraničnej rieke Amur sa vyskytujúci, v priemere 120 cm veľký jeseter s latinským názvom Acipenser schrenckii, ktorý sa dá pomerne jednoducho chovať, je jednou z nových hviezd scény chovu kaviáru (CITES kód: SCH); a to preto, lebo sa podarilo ho krížiť s v Amure taktiež endemickým jeseterom Kaluha (Huso dauricus, CITES kód: DAU), príbuzným európskeho jesetera veľkého. Výsledok tohto kríženia sa približuje kaviáru Beluga vizuálne aj chuťovo už skutočne veľmi blízko, stojí však zlomok z toho a je predovšetkým rýchlejšie dostupný ako čistokrvný kaviár Beluga.

O istý mediálny rozruch sa z času na čas starajú aj kaviáre z albínskych jeseterov rôznych rodov, ktorých farba je prirodzene biela, ktoré sú prirodzene extrémne zriedkavé a podľa toho prirodzene dosahujú šialené ceny až 65 000 eur za kilogram. A to preto, lebo je zrejme dosť ľudí ochotných to zaplatiť. To, že biely kaviár je krémovejší a jemnejší ako čierny alebo sivý, sa v médiách síce neustále tvrdí, overené to však asi ešte nebolo veľmi často.

Pri chove jeseterov na účely získavania ich ikier stojí človek pred nasledujúcimi problémami: Trvá to šialene dlho, najmenej sedem rokov, kým sa dajú prvýkrát odobrať vajíčka, a na to musí byť samica jesetera zabitá. Druh cisárskeho rezu, pri ktorom bola ryba omráčená, jej vajíčka odobraté a potom znova zašitá, sa síce istý čas praktizoval, že ide o týranie zvierat, bolo však relatívne skoro jasné, aj strata rýb kvôli infekciám bola veľmi vysoká. A „vytláčanie“, ako sa praktizuje pri pstruhoch, sivoňoch a lososoch? Dalo by sa to urobiť, avšak kaviár potom nemá žiadnu hodnotu, pretože kvalitný kaviár pochádza vždy z ešte nezrelých vajíčok. Zrelé a tým pádom nevhodné jeseterie ikry sú čierne ako uhoľ, veľmi mäkké a šíria mierne rybaciu tranovitú arómu – čo možno pri chovnom kaviári, kde sa zrejme netrafil ten správny moment odberu, stále znova zažiť. V roku 2010 bola na nemeckom inštitúte Alfreda Wegenera v Bremerhavene vyvinutá metóda údajne nezraniteľného odberu, boli získané patenty v 92 krajinách. Ukázalo sa však, že po prvé sa odovzdávanie vajíčok stimulovalo zakázanými hormónmi (metóda bežná napríklad v chove morských ostriežov), po druhé ikry aj tak ovulovali, boli teda prezreté, po tretie sa pomocou trikov molekulárnej kuchyne opäť uviedli do formy a po štvrté chutili tak zle, že ich nikto nechcel jesť. Projekt „Vivace“ každopádne v roku 2015 skrachoval a zanechal deväť miliónov eur dlhov.

Ale ako človek vie, kedy nastal ten správny čas? Pomocou biopsie, ako vysvetľuje Helmut Schlader, chovateľ jeseterov, výrobca kaviáru a majiteľ hornorakúskej spoločnosti Alpenkaviar. Pomocou ultrazvuku sa dá žiaľ len zistiť pohlavie zvierat, aby si človek mohol byť istý stupňom zrelosti ikier, pomôže len odber malinkej vzorky pomocou ihly. „Množstvo úrody“ sa však nedá vôbec zistiť, „medzi osem a desať percent živej hmotnosti jesetera, ale vždy je to prekvapenie“. On sám sa k jeseterovi dostal vlastne náhodou, rozpráva Schlader. Ako vedúci odbytu potravinárskeho koncernu pre východnú Európu navštevoval znova a znova Rumunsko a Bulharsko, pri tejto príležitosti sa dostal aj do delty Dunaja, kde si všimol na kraji cesty extrémne chudobných ľudí, ktorí s vystretými rukami dávali zvláštne signály. To bola veľkosť nelegálne chytených dunajských jeseterov, ktorých kaviár ponúkali, vysvetlili mu. V Bukurešti potom prvýkrát ochutnal túto ominóznu delikatesu, bol fascinovaný a začal sa o produkt informovať. Dozvedel sa, že s jeseterom malým existuje ešte jeden domáci druh jesetera, ktorý aspoň ešte úplne nezmizol, a začal v roku 2010 obsadzovať rybníky jesetermi malými a jesetermi sibírskymi. V priebehu rokov pribudli ešte troj- až štvorročné jesetery ruské, ktorých kaviár zbieral minulú jeseň prvýkrát: nie zlé, musím povedať.

Chov jeseterov v čo možno najväčšej voľnej prírode a v nádržiach alebo rybníkoch, ktoré sú pretekávané čerstvou, zdravou vodou, má samozrejme výhody pre každú formu chovu rýb, ktoré sú jasné: zdravie zvierat, dobrá chuť mäsa a ikier. Ale aj nevýhody. Tak napríklad jesetery, ktoré sú chované v intenzívnych akvakultúrach s riadením svetla a teploty, dosahujú pohlavnú dospelosť približne dvakrát rýchlejšie ako vo vode pod šírym nebom. Z hál s uzavretými kolobehmi vody môžu aj sotva ujsť a poškodiť okolitú biosféru. A nemôžu ich zjesť volavky alebo vydry, ako je to v Schladersových nádržiach priamo pri rieke Steyr pri Hinterstoderi celkom bežným prípadom, vzdychá. „To v prírode patrí k tomu,“ hovorí, „ak si ale vydry práve zoberú samičku jesetera ruského v správnom veku a zjedia len ikry, bolí to.“

Problémy, ktoré Romeo Schermann, majiteľ burgenlandskej spoločnosti na vonkajšiu reklamu a sedem rokov chovateľ jeseterov, taktiež pozná. Z jeho 2 000 mladých jeseterov sibírskych, ktoré v roku 2011 vypustil do prírodného rybníka v blízkosti Bernstein v južnom Burgenlande, si vydry, volavky a horúčava uplynulých liet zobrali približne 800 rýb, tri až osem eur investičných nákladov na kus. Svoj kaviár zbiera – približne raz za mesiac – zatiaľ od jeseterov, ktoré si na začiatku svojej kaviárovej kariéry kúpil sedemročné, 35 až 40 eur za kilo živej ryby. Drahý koníček. 200 jeseterov Beluga a jeseterov ruských má aj ešte plávať okolo, „ale tie potrebujú ešte desať až 15 rokov“. Budúci rok chce v každom prípade začať s chovom od vajíčka, ktorý sa považuje za náročný, vysvetľuje Schermann, okrem toho sa snaží o bio certifikáciu, ako je udržateľnosť vôbec témou, ktorá ho veľmi zaujíma a pre ktorú našiel miesto aj v chove jeseterov: Svoje jesetery kŕmi výliskami z tekvicových jadier, čo prináša celkom špeciálnu chuť, celkom podobnú divokému a bezpochyby nelegálnemu kaviáru z Kazachstanu, ktorý mal raz možnosť ochutnať v Kyjeve, vysvetľuje.

Zmena scény do prezentačnej miestnosti spoločnosti Kate & Kon na viedenskej Bösendorferstraße zdobenej veľkoformátovými dielami súčasných umelcov. Kaviár bude jedného dňa rovnako populárny ako chovný losos, veštil vždy jeho otec, hovorí Konstantin Wolf, spoločník mladého podniku na dovoz delikates a syn v minulom roku zosnulého zakladateľa Rungis Express, LandArt a WeinArt Carla Wolfa. Ktorý ho pred niekoľkými rokmi poslal do Uruguaja, aby si pozrel obrovské zariadenia na Rio Negro, dostupné len malým lietadlom a po hrboľatých cestách, ale zato v úplne nerušenej prírode, s ohradami pre jesetery uprostred tečúcej rieky. A pravdepodobne jeseter, ktorý na južnej pologuli nie je vôbec doma, tam nemá ani problémy s vydrami alebo inými predátormi. „To rozhodne nie je akvakultúra, jesetery sú tam v podstate divé,“ vysvetľuje Wolf, výhoda, ktorú si môžu na svoj účet pripísať aj nekonečne veľké chovy jeseterov v čínskom Jazere tisícich ostrovov v provincii Če-ťiang, nehovoriac o iránskych kaviárových majstroch, ktorí tam majú pôsobiť. Kaviár z kríženca jesetera amurského a jesetera Kaluha je síce nakoniec aj tak len „solené rybie vajíčka“, ako celkom triezvo konštatuje Konstantin Wolf, „ale proste veľmi dobre urobené pre oko“: veľké zrno, pevná konzistencia, zlato-sivá farba. To u ľudí skutočne dobre zaberá, vie a vymenúva špičkové reštaurácie, do ktorých dodáva pekný čínsky kaviár – takmer všetky sú medzi nimi.

A ak vývoj bude pokračovať takto ďalej – ponuka sa rapídne zvyšuje, ceny sa v uplynulých piatich rokoch scvrkli približne na štvrtinu –, mohol mať Carlo Wolf možno dokonca pravdu. Ako zvyčajne. A človek dostane kaviár čoskoro v regáli supermarketu.

1
Mandarin Imperial, Schenkel 8,4
Možno sú inde aj lepšie. Naša (pochybne náhodná) degustácia priniesla však celkom jasný obraz, a ten hovoril: Najlepšie momentálne dostupné chovné kaviáre pochádzajú z Číny. Tento kaviár, ktorý dováža veľkoobchod s delikatesami Schenkel, pochádza z kríženia jesetera amurského a jesetera Kaluha, chovaný bol v provincii Če-ťiang v juhovýchodnej Číne. „Veľké, sivočierne zrno, trochu olejové, citeľne slané, fantastický pocit v ústach“, „praská jemne, jemne lepkavé“, „ako pravý“, „veľmi jemné zrnenie“, elegantný v ústach, perfektný obsah soli“, „skvelé chrumkanie na podnebí, mnohovrstvový, príjemne suchý“, „skvelá optika, divoký“.
€ 234,–/125 g
u Ericha Schenkela, Inkustraße 1–7, Objekt 4/Top 5, 3400 Klosterneuburg
Tel.: 01/367 11 11
www.schenkel.at

2
Gold Selection, Kate & Kon 8,1
Tento kaviár z Číny, ktorý dováža spoločnosť LandArt, ktorá od začiatku roka funguje pod menom Kate & Kon, pochádza taktiež z chovného zariadenia v Jazere Qiandao v provincii Če-ťiang. Katharina a Konstantin Wolf nechávajú kaviár prepravovať do Európy vo veľkých baleniach, tu potom ešte raz selektovať a znova zabaliť. Výsledok je senzačný: „Wow! Sivý a veľký, skôr mäkký na podnebí, ale napriek tomu skvelý pocit v ústach, klasický!“, „veľké, sivasté zrno, jemný pocit v ústach“, „skvelý hryz, vyvážený, expresívny“, „relatívne suchý, vyvážený, jemná rovnováha“.
€ 150,–/125 g
u Kate & Kon, 4853 Steinbach am Attersee 12,
Tel.: 07663/890 20
www.kateandkon.com

Imperial Auslese, Imperial Caviar 8,1
Tento kaviár berlínskeho kaviárového obchodného domu Imperial Caviar je stálym hosťom v TOP rebríčkoch rôznych kaviárových degustácií. Jeho perfektná optika, jeho veľké zrnenie a jeho absolútne získavajúca chuť z neho robia jeden z najpresvedčivejších produktov na momentálnom kaviárovom trhu. Presné údaje o pôvode a druhu jesetera sa podľa starej tradície obchodu s kaviárom vyhýbajú, jeho vizuál podobný Gold Selection (a úplne rovnaké hodnotenia pri každom zo šiestich porotcov) však naznačuje, že by sa aj tu mohlo jednať o kríženca jesetera amurského/Kaluha z Jazera tisícich ostrovov. „Veľmi atraktívna optika, z hľadiska konzistencie trochu mäkší, menej chrumkavý, ale zato o to lepšia, jemnejšia chuť“, „človek chce ešte jednu lyžicu“, „veľmi jemné zrnenie, dobrý obsah soli“, „mierne slaný, chuťovo príťažlivý“, „zeleno-sivé zrno, veľké, skvelá štruktúra, obsah soli dobre vyvážený“, „super zrno, super chuť“.
€ 199,–/125 g
u Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Wien,
Tel.: 01/532 33 34-3800
www.meinlamgraben.at

4
Osietra Imperial, Schenkel 7,7
Z troch „klasických“ druhov jeseterov je jeseter ruský alias Acipenser gueldenstaedtii alias Oscietra tým najčastejšie chovaným. Schenkel odoberá ten svoj od chovateľa z Fuldy v Hesensku, aj tento beží v kategórii „Imperial“, vlastní teda veľkosť zrna až 3 mm. „Svetlosivý, optimálna konzistencia, chrumkavý, mierne lepkavý, dlho pretrvávajúci, zo soli trochu agresívny“, „krémový, dobré zrnenie, vysoký obsah soli“, „sivastý, super zrnenie, ale trochu sedliacka kapria nóta, široký“, „veľmi slaný, ale dobrý, veľké zrná“.
€ 234,–/125 g
u Ericha Schenkela, Inkustraße 1–7, 3400 Klosterneuburg, Objekt 4/Top 5,
Tel.: 01/367 11 11
www.schenkel.at

5
Jeseter ruský, Alpenkaviar 7,5
Pravdepodobne jediný jeseter Oscietra z rakúskeho chovu, a to už celkom vynikajúci výsledok. Vďaka obsahu soli 3,4 % si rybie vajíčka zachovávajú obzvlášť delikátny, poddajný hryz. „Mäkký, slaný, ale absolútne skvelá chuť“, „hustý, dlhý, ľahké jódové a kovové arómy, jemné zelerové nóty, mnohovrstvový, ,pravý‘ kaviár“, „malé čierne guľôčky, chrumkavý hryz trochu chýba, ale zato o to lepšia chuť, dlhý a jasný“, „čierny, pôsobí na prvý pohľad sucho, malé zrnká, ale krémový, mierny, Top konzistencia“.
€ 200,–/125 g
u Alpenkaviar Kniewas 26, 4571 Steyrling,
Tel.: 0699/17 15 88 67
www.alpenkaviar.at

6
Jeseter sibírsky, Alpenkaviar 6,6
A hneď potom ďalší kaviár z chovu Alpenkaviar Helmuta Schladera, tentoraz z jesetera sibírskeho. „Zaujímavá chuť, celkom slaný, aromatický, ale stopa príliš mäkký, krémový, žiadne praskanie sa nezistilo“, „malé zrno, veľmi čierny, málo zrnenia, ale veľmi dobrá chuť, dobrý obsah soli“, „tmavočierny, mäkký, krémový, jemné morské arómy, vyvážený, mohol by byť štruktúrovanejší“, „stredne veľké zrnenie, stimulujúci obsah soli“, „krémový, korenistý“.
€ 175,–/125 g
u Alpenkaviar Kniewas 26, 4571 Steyrling,
Tel.: 0699/17 15 88 67
www.alpenkaviar.at

7
Romeo Caviar 6
Kaviárový nováčik Romeo Schermann chová jesetera sibírskeho v prírodných rybníkoch, kŕmi ho výliskami z tekvicových jadier, zrieka sa konzervačnej látky borax, drží však obsah soli aj tak veľmi nízko na 2,4 %. Kaviár je dostupný v pohároch po 60 a 120 gramov. „Malé tmavosivé zrnká, pekná optika, ale stopa príliš vlhké; mierny“, „mäkký, krémový, sotva odpor, korenistý“, „malé zrno, veľmi výrazná, dlho pretrvávajúca chuť, decentná slaná nóta, pôžitkársky“, „príjemná úroveň soli, ľahké kalové arómy, ale nerušivé, celkovo komplexný“, „príliš mäkký“.
€ 229,–/120 g
u Romeo Caviar Spitzwiese 122, 7433 Mariasdorf,
Tel.: 0664/512 48 92
www.romeo-caviar.at

8
Jeseter sibírsky, Grüll 5,8
Walter Grüll je niečo ako rakúsky národný majster kaviáru. Stavia na jesetera sibírskeho, a len na tohto. Optika je pri jeho kaviári absolútne prvotriedna, suchý, jemne lepkavý, stabilný, veľké zrnenie, „skvelá optika, veľkolepý, príjemne slaná, avšak mierne zatuchnutá nóta“, „opticky top, ale málo odporu na podnebí, krémový, ľahko syrová nóta“, „veľké zrnká, čierne ako uhoľ, mierny, krémový, chuťovo trochu široký“, „pekné, tmavé zrno, veľmi krémový“.
€ 175,–/125 g
u Waltera Grülla, Neue Heimat Straße 13, 5082 Grödig,
Tel.: 06246/754 92
www.gruell-salzburg.at

9
Siberian, Schenkel 5,7
Kaviár jesetera sibírskeho odoberá Schenkel z chovu pri rieke Dordogne, kde sa už skoro začalo s chovom jeseterov. Aj tento beží v kategórii „Malossol“, teda s obsahom soli maximálne 6 %. „Leskne sa krásne, chrumkavý, skvelý pocit v ústach, trochu kalová aróma, trochu mastný pocit v ústach“, „stredne veľké zrno, jemná konzistencia, krémový záver“, „stredne veľký, arómy mora, rias, bahna, z hľadiska hryzu skôr mäkký“, „málo hryzu, slaný, pripomína chuťovo riasy“.
€ 128,–/125 g u Ericha Schenkela, Inkustraße 1–7, Objekt 4/Top 5, 3400 Klosterneuburg, Tel.: 01/367 11 1
www.schenkel.at

10
Jeseter malý, Alpenkaviar 5,3
Tretí kaviár od Helmuta Schladera a v tomto ohľade obzvlášť zaujímavý, keďže pochádza z domáceho jesetera malého. Zrnenie je tu však podstatne menšie ako pri jeseterovi sibírskom alebo ruskom, chuťovo má ale čo ponúknuť: „sivý, malý, slaný, málo optiky, ale chuťovo veľmi zaujímavý; jemný a skôr krátky v závere“, „krémový, málo zrnenia, skôr mierny“, „stredne pevný, mäkký, krémový, veľmi mierny“, „malé, sivé zrnká, mierny, krémový, sotva soľ“.
€ 150,–/125 g
u Alpenkaviar Kniewas 26, 4571 Steyrling,
Tel.: 0699/17 15 88 67
www.alpenkaviar.at

11
Ossetra, Black River 5,2
Chovy jesetera Oscietra v Rio Negro v strede krajiny Uruguaja patria k najsľubnejším kaviárovým pôvodom budúcnosti. Naša vzorka zostala trochu za očakávaniami. „Slaný, vlhký, malé zrno, málo hryzu“, „príjemne slaný, ale skôr hrubý“, „malé zrno, veľmi slaný, krémový, skoro žiadne zrnenie“, „veľmi mäkký, krémová textúra, slaný, ľahko kovový, kalová nóta“, „málo konzistencie, ľahko horký“.
€ 150,–/125 g
u Kate & Kon, 4853 Steinbach am Attersee 12,
Tel.: 07663/890 20
www.kateandkon.com

12
Prunier,
Caviar House & Prunier 4,5
Dom Prunier patrí k najstarším chovateľom jeseterov v Európe a od moratória na divý lov dodáva Caviar House chovný kaviár z celého sveta. Medzi nimi aj kaviár z jesetera sibírskeho pravdepodobne z francúzskych vôd (plechovka sa obmedzuje na kódy...). Zďaleka najdrahší kaviár degustácie však celkom nepotvrdil povesť domu: „Vyzerá ako ikry z vlkodlaka, slaný, zatuchnutý, vodnatý, malý“, „veľmi malé zrno, hlboko čierna farba, dobrý obsah soli, ale skoro kašovitý“, „čierna omáčka, tekutý, veľmi malé zrnká, neuspokojivý“, „slaný, kašovitý, široký, žiadna hĺbka“, „kaviár extrém“.
€ 295,–/125 g
u Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Wien,
Tel.: 01/532 33 34-3800
www.meinlamgraben.at

13
Kaiser Caviar, Korytowski 3,7
Kaviár z poľského chovu, aj v tomto prípade z jesetera sibírskeho: „veľmi suchý, ľahko zatuchnutá chuť, pôsobí akosi umelo“, „nie krémový, suchý, pôsobí umelo“, „veľkozrnný, veľmi suchý, nepraská v ústach“, „veľmi veľký, čierny ako uhoľ, bahnitý“, „pôsobí skoro umelo“.
€ 130,–/100 g
u Eishken Estate, Laxenburger Straße 365, Halle A2, 1230 Wien,
Tel.: 01/889 37 33,
www.eishken.at

Mörwald Gran Caviar 3,7
Odnedávna má aj Toni Mörwald vlastný kaviár z rakúskeho chovu na trhu. Známe je, že ide o jesetera sibírskeho, že pochádza zo stredného Burgenlandu a čoskoro sa usiluje o bio certifikáciu. Čím vlastne existuje len jeden kandidát: „1. viedenský jeseterí kaviár“ od Jana Klecku. Dobré prístupy sú pri tomto kaviári rozhodne badateľné, v spracovaní sa však zdá pri tomto zatiaľ najmladšom rakúskom podniku (CITES-č. 0007) ešte trochu chýbať rutina. „Čierny ako uhoľ, ľahký jogurtový tón, v ústach skôr pastovitý, sotva soľ, veľmi krátky“, „čierny ako uhoľ, malé zrno, krémovo mäkký, veľmi svojrázna chuť“, „olejový, chýbajúca štruktúra“, „sotva odpor, krémový, mliečny“, „veľmi veľa bielkoviny, žiadna štruktúra“.
€ 245,–/125 g
u Mörwald Kochamt Herrengasse 14/Palais Ferstel, 1010 Wien,
Tel.: 0664/813 25 25
www.moerwald.at/kochamt

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!