Text od Christiana Grünwalda Foto: poskytol
Na začiatku bola istá negatívna nálada a nie príliš dobrý produkt. „Kedysi som sa octu vyhýbal oblúkom,“ spomína Alois Gölles. „Z kyslosti ma bolelo brucho.“ Prvé pokusy Štajerčana s octom boli v ostrom kontraste s ideálom octu, ktorý bol v osemdesiatych rokoch bežný: „Prišiel som do kuchyne s plastovou nádobou, dal som ju ochutnať manželke a matke a ony povedali: ,To môžeš vyliať, to nie je ocot, veď je to sladké‘.“
Gölles sa nedal odradiť, naďalej veril ovocnej sladkosti v octe, ktorá mu vyhovovala, a v roku 1984 uviedol na trh prvý jablčný balzamikový ocot. Ocot vykvasený z jablčného muštu skutočne vynašiel a pre nedostatok konkurencie si až do konca deväťdesiatych rokov udržal monopol na tento produkt. Prvý jablčný balzamikový ocot bol taký dobrý, že si tento nováčik relatívne ľahko našiel zvedavých zákazníkov. Po povzbudivom začiatku nasledovali masívne prehry. „V rokoch 1985 a 1986 som celú produkciu filtroval cez kanalizačnú mriežku. V roku 1989 sa mi niečo také stalo posledný raz.“ Výroba octu je v podstate veľmi jednoduchá, keby octové baktérie neboli také nevyspytateľné. „Sú to skutočné primadony. Podľa času a teploty sa môže pri druhej časti kvasenia stať všeličo.“ Druhé kvasenie je to, pri ktorom sa alkohol mení na ocot. Pri prvom kvasení sa jablková šťava mení na jablčný mušt, ktorý však nesmie obsahovať priveľa alkoholu, „inak síce dostaneš ocot, ale nie s takou sladkosťou, akú má môj produkt“. Pre výrobu balzamikového octu je typické aj varenie muštu, čo zabezpečuje hustú konzistenciu a koncentráciu aróm. „Zo začiatku som to varil veľmi dlho, kvôli čomu niektoré staršie ročníky pôsobia trochu sladovo.“ A na konci druhého kvasenia už nesmie byť prítomný žiadny alkohol, „pretože inak sa objaví zápach po lepidle“. Aróma známa z lepidiel a odlakovačov na nechty sa nazýva aj etylester.
Samozrejme, výber odrôd jabĺk nie je zanedbateľný. Ideálne sú korenisté odrody ako Maschanska, krížence Cox a Jonathan. „Tie majú pomerne vysokú kyslosť a niekedy dokonca horkasto chutiace triesloviny. A presne tieto polyfenoly potrebuješ pre mušt, z ktorého sa potom stane dobrý ocot, to je jedno z tajomstiev.“ Aj keď Gölles vlastní veľa vlastných ovocných sadov, vo veľkom dokupuje od okolitých farmárov. Malé výkyvy nehrajú takmer žiadnu rolu, pretože jablčný mušt sa aj tak varí na požadovanú kvalitu.
Keby vtedy v štajerskom Riegersburgu boli vinice, prvé octy Gölles by pravdepodobne vznikli klasicky z vína. Syn producenta stolového ovocia teda urobil z núdze cnosť. „Potrebovali sme niečo, čo malo vyššiu pridanú hodnotu. Liter jablkovej šťavy stál vtedy desať šilingov. Keď som išiel autom do Gleichenbergu, palivo stálo rovnako veľa.“
Všetko, čo absolvent vinárskej a ovocinárskej školy v Klosterneuburgu vie o octe, sa naučil sám. „Počas môjho vzdelávania bolo v popredí skôr vyhýbanie sa octu.“ Vtedy už celkom úspešná výroba ušľachtilých páleniek urobila octové začiatky oveľa ľahšími. A to, čomu vtedy nikto nechcel veriť, je dnes faktom: z ekonomického hľadiska má ocot v podniku s obratom 5 miliónov eur medzičasom navrch.
Vyrobiť ocot je jedna vec, dodať mu „ten balzam“ je vec druhá. Jablčný ocot zreje osem rokov v použitých barikových sudoch, ktoré pochádzajú buď od vinárov, alebo z vlastnej výroby pálenky. Rokmi sa chuť octu zaobľuje, jemnie a predovšetkým sa odparovaním koncentruje. „Nejde o to, získať zo sudov barikovú chuť, skôr je sud ideálnym prostredím pre želaný proces dozrievania a zahusťovania.“ V sklade Gölles je permanentne naplnených okolo 1 000 skladovacích sudov. Okrem jablčného tu v drevených sudoch zrejú aj hruškový a hroznový ocot. Špeciality ako dula, malina alebo paradajka zrejú v nádržiach z ušľachtilej ocele.
Barikové sudy sa rokmi prelievajú z väčších do menších. Dvadsaťročné octy už môžu byť celkom husté a sirupovité. Gölles ich predáva pod názvom „XA“. Sú to produkty pre milovníkov, ktorí pri octe nemyslia na šalát, ale na čajovú lyžičku alebo dokonca len na kvapky z pipety plné tej najintenzívnejšej arómy. Obzvlášť v kurze sú momentálne ročníky 1987 a 1994. Viac octu na lyžičku nedostanete.
Stang 52
8333 Riegersburg
Tel.: 03153/75 55
www.goelles.at